Mierkavańni18

10 hadoŭ z času Płoščy-2006: piać histaryčnych vysnoŭ

Piša Andrej Dyńko.

10 hadoŭ tamu ŭ Minsku adbylisia pratesty na Płoščy. Ciapier Płošča — heta historyja. Davajcie ž zirniem na jaje z histaryčnaj pierśpiektyvy.

Raz za razam

Pratesty na Płoščy ŭpisvajucca ŭ ahulny šerah 1996, 1999, 2010, 2011 hadoŭ.

Kožny raz u ich udzielničali dziasiatki tysiač čałaviek. Takim čynam, heta nie vypadkovaść, nie adzinkavy fakt, a histaryčnaja zakanamiernaść.

Histaryčnyja paraleli

Jakoje paraŭnańnie naprošvajecca ŭ historyi Biełarusi? Z paŭstańniami XVIII—XIX stahodździa. I tady, i tady byŭ mocny ramantyčny paryŭ, raz za razam ludzi paŭstavali, i kožny raz heta skančałasia ničym.

Nie stralali

U čym adroźnieńnie vystupaŭ apošnich dziesiacihodździaŭ ad XIX stahodździa? U tym, što «paŭstańni» našaha času byli mirnyja.

U ludziej u Minsku ni razu nie stralali — treba addać naležnaje Alaksandru Łukašenku. Ale i ludzi ŭ śpiecnaz nie stralali.

Z histaryčnaj pierśpiektyvy heta važny fakt, jaki daje nadzieju, što pry hetaj palityčnaj sistemie ŭ Biełarusi i ŭ budučyni mahčymaja biaskroŭnaja palityčnaja baraćba.

Krytyčnaja masa

Vinavaciać Milinkieviča, što Płošča 2006 hoda nie dasiahnuła pośpiechu. Ale voś u 96-m byŭ Paźniak, a ŭ 2010-m — Statkievič i Sańnikaŭ. A vynik — prykładna toj samy.

Fakt, što i ŭ 1996, i ŭ 2006 i ŭ 2010 krytyčnaj masy nie sabrałasia, i heta abumoviła vynik. Ale i da krytyčnaj masy było nie tak i daloka — dosyć było b, kab sabrałasia ŭ 2—3 razy bolš ludziej, i ŭpłyŭ takoj padziei na hramadstva byŭ by jašče bolšy.

A što treba dla krytyčnaj masy? Treba takija idei, jakija byli b blizkija jašče šyrejšamu kołu ludziej.

I što ŭsio heta značyć?

Pieryjadyčnaść masavych pratestaŭ u Biełarusi nahadvaje polskija padziei ŭ 1956, 1968, 1970, 1980. Abo paŭstańni ŭ Paryžy ŭ XIX st.

Pieryjadyčnaść vystupaŭ daje šaniec, što adnojčy, kali dla taho stvoracca ekanamičnyja i hieapalityčnyja pieradumovy, idei pieramien, idei ruchu za hramadzianskija pravy i niezaležnaść pieramoža i ŭ Biełarusi.

Varta nahadać, što ni adna ź pieradavych krain śvietu nie abychodziłasia biez vuličnych pratestaŭ, a to i paŭstańniaŭ. I ZŠA, i Niderłandy, i skandynavy. Biełarusy taksama svaimi pratestami zaśviedčyli, što hatovy budavać hramadstva pa-inšamu.

Kamientary18

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant26

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant

Usie naviny →
Usie naviny

Bieśpiłotniki atakavali Redkinski chimičny zavod u Ćviarskoj vobłaści Rasii

Palinie Šarendzie-Panasiuk pryznačyli čarhovuju psichołaha-psichijatryčnuju ekśpiertyzu3

U Viciebsku zapuścili tancujučyja fantany1

IP chočuć zabaranić zajmacca luboj adukacyjnaj dziejnaściu 

Polšča i krainy Bałtyi prosiać pra abarončuju liniju na miažy z Rasijaj i Biełaruśsiu1

Krainy ES uzhadnili sankcyi ŭ dačynieńni da Biełarusi, kab zakryć samuju vialikuju ščylinu suprać Rasii4

Nočču Hruzija śviatkavała histaryčny vychad zbornaj u płej-of Jeŭra VIDEA

U Balivii vajskoŭcy ździejśnili sprobu pieravarotu. Prezident vyjšaŭ da ich1

Hałkipier zbornaj Hruzii — najlepšy bramnik hrupavoha etapu Jeŭra-2024 pa kolkaści sejvaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant26

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant

Hałoŭnaje
Usie naviny →