Vietraelektrastancyi pastaralisia: spažyŭcy enierhii ŭ Hiermanii ŭ hetuju niadzielu atrymlivali hrošy za vykarystanuju elektryčnaść
Enierhii z adnaŭlalnych krynic było atrymana stolki, što ceny ŭpali nižej za nul.
8 maja, u niadzielu, Hiermanija pabiła novy rekord u hienieracyi enierhii z adnaŭlalnych krynic. Dziakujučy soniečnamu i adnačasova vietranamu nadvorju sukupnaja vytvorčaść enierhii soniečnymi, vietra-, hidra- i bijaenierhastancyjami skłała kala 55 HVt. Usiaho ž u krainie ŭ hety dzień było spažyta 63 HVt enierhii. Takim čynam, dola adnaŭlalnych krynic skłała kala 87%. Na niekalki hadzin ceny syšli ŭ minus, što aznačaje vypłaty spažyŭcam enierhii.

U apošni čas takaja situacyja ŭžo nie źjaŭlajecca čymści ŭnikalnym. Pa ŭsioj Jeŭropie padobnyja ŭsploski vytvorčaści enierhii zdarajucca ŭsio čaściej. Kali z 2010 pa 2014 hody ceny sychodzili ŭ minus usiaho niekalki razoŭ, to letaś heta zdarałasia dziasiatki razoŭ. Prablema ŭ tym, što ceny na rynku enierhii ŭ Jeŭropie farmujucca pa typu aŭkcyjonu. Vytvorcy zapytvajuć svaju canu, a pakupniki, što łahična, prapanoŭvajuć ułasnyja varyjanty. I kali enierhii zanadta šmat, aptovyja pastaŭščyki enierhii pačynajuć dempinhavać, pryčym ceny časam sychodziać u minus, jak heta i zdaryłasia ciapier.
Pry hetym vytvorcy «zialonaj» enierhii akazvajucca ŭ plusie navat pry minusovych cenach — tut varta ŭličvać subsidyi na vytvorčaść čystaj enierhii. Prablema jašče ŭ tym, što čaściakom liški enierhii padzieć prosta niama kudy — «ekspartnyja» linii mohuć akazacca zanadta «vuzkimi», a adpraŭlać enierhiju kudyści treba. Tamu vytvorcy enierhii rady pazbavicca ad liškaŭ navat z ulikam dapłaty.

Cikava, što letaś dola adnaŭlalnaj enierhii ŭ Hiermanii skłała kala 33%. Sioleta, z uviadzieńniem novych vietraelektrastancyj, dola «alternatyŭščykaŭ» na enierhietyčnym rynku pavialičyłasia. Da 2050 hoda Hiermanija płanuje davieści dolu enierhii z adnaŭlalnych krynic da 100%. A toj ža Danii vietraenierhastancyi pastaŭlajuć u niekatorych vypadkach užo bolš enierhii, čym spažyvaje ŭsia kraina. Tamu liški ekspartujucca ŭ tuju ž Hiermaniju, Narviehiju i Šviecyju. Kosta-Ryka taksama atrymlivaje 99% enierhii z adnaŭlalnych krynic.
Toje, što zdaryłasia ŭ niadzielu — heta nie tolki padstava dla radaści. Jość i admoŭnyja momanty. Da prykładu, sučasnaja enierhietyčnaja infrastruktura mnohich krain zanadta inertnaja, kab adekvatna reahavać na skoki i padzieńni ŭ hienieracyi enierhii. I kali hazavyja enerhastancyi možna chutka «patušyć», to z AES i vuhalnymi enerhastancyjami tak nie pastupiš.
Hetaja prablema bolš surjoznaja, čym zdajecca, pakolki chutka enierhasistemu krainy nie źmieniš. Mahčyma, u budučyni pačnuć raźvivacca akumulavalnyja «padstancyi», jakija zmohuć zhładžvać takija momanty, ale pakul hetaja śfiera nie zanadta raźvitaja.
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Kamientary