Partał tut.by źviazaŭsia sa śviatarami Viciebskaj jeparchii Aleham Płaksickim i Alaksandram Kavalovym. 

Pieršy — Płaksicki, fihuravaŭ u našym niadaŭnim materyjale pra adpraŭku biełaruskich školnikaŭ na vajskovyja zbory ŭ Rasiju, dzie instruktarami byli nieanacysty z dośviedam vajny na Danbasie.

Aleh Płaksicki. Fota sa staronki Ukantakcie.

Aleh Płaksicki. Fota sa staronki Ukantakcie.

Druhi — Kavaloŭ, źjaŭlajecca kiraŭnikom adździeła pa pracy z moładździu Viciebskaj jeparchii. 

Protaijerej Alaksandr Kavaloŭ.

Protaijerej Alaksandr Kavaloŭ.

Žurnalisty Tut.baja raspytali ŭ ich, jak ža dzieci z vajenna-patryjatyčnych kłubaŭ pry pravasłaŭnych chramach trapili na zbory da nacystaŭ.

Raniej u razmovie z žurnalistam «Našaj Nivy» Kavaloŭ zajaŭlaŭ: «my [dzieci z «vajenna-patryjatyčnyja» kłuby] jeździli ŭ Rasiju, jeździm i budziem jeździć».

Ciapier ža Kavaloŭ skazaŭ Tut.baju, što «našyja dzieci ŭžo daŭno nie jeździli ni ŭ jakija vajenna-patryjatyčnyja letniki ŭ Rasiju. Prosta na heta niama hrošaj». 

Ale ž voś aŭdyjozapis razmovy Kavalova z žurnalistam NN, dzie jon śćviardžaje advarotnaje:

Pačaŭ admaŭlać svaju datyčnaść da sumnieŭnych struktur i vystaŭlać sustrečnyja abvinavačvańni ŭ paklopie i Płaksicki.

«Ja nie viedaju, chto kudy kaho adpraŭlaŭ. Nijakija dzieci ad carkvy ŭ Rasiju nie jeździli, heta paklop», — skazaŭ žurnalistam Tut.baja Płaksicki.

Taksama ijerej śćviardžaŭ, što z Taćcianaj Haŭrylinaj, nibyta, jon nie maje kantaktaŭ užo niekalki hadoŭ. A arhanizavany niekali sumiesna «kazacki» kłub užo, maŭlaŭ, nie isnuje. Jon taksama pryznaŭsia, što paśla publikacyj «Našaj Nivy» hod nazad kampietentnyja orhany, prakuratura i miascovyja ŭłady ŭžo raźbiralisia, ci nie viadziecca im niezakonnaja prarasijskaja dziejnaść.

Ale, śćviardžaje Płaksicki, jon ciapier ničoha nie viedaŭ i nie maje nijakaha dačynieńnia da Haŭrylinych i letnika bajavikoŭ. 

Ale ž nam viadomyja fakty, jakija vymušajuć zasumniavacca ŭ słovach Płaksickaha.

Tak, u arhanizataraŭ zboraŭ — karparacyi «Je.N.O.T», jość admysłova stvoranaja supołka «Ukantakcie», dzie tyja i apublikavali fotaspravazdaču ź letnika. Aproč fota z «Dziaviatych Vialikodnych zboraŭ», inšych tam niama. 

Stvorana hetaja staronka 3 sakavika 2016 hodu — za dva miesiacy da zboraŭ.

U joj usiaho 351 udzielnik, siarod jakich 5 biełarusaŭ. A ŭžo siarod biełarusaŭ my znajšli staronku nie kaho druhoha, jak śviatara Aleha Płaksickaha — Ukantakcie jon padpisany jak «Śviaŝieńnik Oleh».

Adpaviedna, śviatar dałučyŭsia da staronki mierapryjemstva «JENOTa» nie raniej za 3 sakavika hetaha hoda. 

Hetyja «JENOTy» i «Rusičy» viadomyja ŭ vuzkim kole ludziej, ich internet-staronki niepapularnyja, siarod padpisantaŭ zbolšaha prychilniki.

Darečy, svaju papiaredniuju staronku Aleh Płaksicki vydaliŭ, kali ŭ siecivie padniaŭsia skandał vakoł vizitu «kazakoŭ» u 19-ju aršanskuju škołu.

Tady žurnalisty vykryli jahonuju datyčnaść da kłubaŭ, dzie ŭsim zapraŭlali Haŭryliny.

Ahułam Aleh Płaksicki vielmi aktyŭny «UKantakcie».

Za dzień jon moža publikavać na svajoj ściency dziasiatki dopisaŭ.

Bolšaść jahonych padpisak składajuć supołki pravasłaŭnaj, ale taksama i militarystyčnaj tematyki: «RusskaJa armiJa», «Viežlivyje ludi», «Ja_RUSSKIJ». 

A ŭ siabrach možna znajści i siabroŭ «JENOTa», i rasijskich «kazakoŭ» z zaklikami da «pravasłaŭnaha džychadu» u stastusach.

Faktam zastajecca, što školniki mienavita ź Viciebščyny taki ŭdzielničali ŭ trenirovačnym łahiery ŭ Rasii pad kiraŭnictvam nieanacystaŭ i ŭdzielnikaŭ bajoŭ u Danbasie. Niechta ž ich tudy adpraviŭ, nie sami jany pajechali.

Darečy, adzin z hałoŭnych «hierojaŭ» našaj publikacyi — Alaksiej Milčakoŭ — prakamientavaŭ u internecie artykuł «Našaj Nivy». 

«Tak-tak. Usio tak i było. Na zbory 23 vieraśnia pryjeduć minimum 3 VPK [vajenna-patryjatyčnyja kłuby] z RB. A vy ŭ siecivie pišycie», — napisaŭ Milčakoŭ i abiacaŭ «nieŭzabavie pryjechać u Biełaruś adpačyć».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?