Kultura

Uładzimier Łobač. Zaŭtra hodnych abiare Ajčyna

BRATU

Nas stvarali bahi nie z vady,

Nas baćki začynali nia ŭ kletkach —

Heta našyja harady!

Heta našy z taboj paletki!

Tut lažać u kurhanach dziady

Pad kryžami i zornaj pavietkaj —

Heta našyja harady!

Heta našy z taboj paletki!

My śmiajomsia hady ŭ rady,

Dy nia nam ščyravać na abjedkach —

Heta našyja harady!

Heta našy z taboj paletki!

I ty pomni, što my — braty,

Jak na brata paciahnuć ŭ śviedki, —

Heta našyja harady!

Heta našy z taboj paletki!

Na paminkach vusataj biady

Razabjucca hipsovyja źlepki —

Heta našyja harady!

Heta našy z taboj paletki!

Dla siabroŭ adkarkujem miady

I žančynam padorym kvietki —

Heta našyja harady!

Heta našy z taboj paletki!

I ŭ svoj čas, na svajoj ziamli

Ŭnuki nas pachavajuć i dzietki,

Bo HETA NAŠYJA HARADY!

HETA NAŠY Z TABOJ PALETKI!

LEHIJANERY

Lehijanery stamilisia kročyć na Zachad,

Dy tolki nia zbočyć užo, nie spynicca —

Kryvioju i potam ich šlach strumianicca:

Na Zachad. Na Zachad! Za soniečnym ptacham!

Lehijanery stamilisia kročyć na Ŭschod —

Za horła biaruć ich viatry-suchaviei

I pyłam źvivajecca rešta nadziei

Na rodnym parozie pabačyć i zachad i ŭschod.

Lehijanery stamilisia viečnym pachodam,

Z tryjumfu čužoha nia ciešyć ich łusta,

Bo, jak i žyćcio, śmierć — Victoria justa* —

Užo ich kružlaje svaim karahodam.

Lehijanery stamilisia cichim byćciom

I žyviać ich sny vajaŭničyja hały,

I kliča ich mrojlivy pryvid Valhały

Kryvavuju viečnaść nabyć za žyćcio.

Lehijanery stamilisia słuchać praklony,

Nia zvykli da miru vajny pilihrymy

I, vusny całujučy sonnaj Radzimy,

Na Poŭnač pa niebie iduć lehijony.

* Spraviadlivaja pieramoha (łac.).

* * *

Nia bojsia čužych, što prychodziać ź pieśniaju,

Svaich nia bojsia, što ŭžo nie śpiavajuć, —

My naradzilisia napradvieśni,

I napradvieśni my pamirajem.

Na nieba my ŭzydziem lohkimi piorkami,

Na nieba my pojdziem abłokami prostymi,

Nam vyraj pakažuć ptuški,

Nam Boh namaluje rostani.

TUMAN

Na tumanie, na padmanie

Prychodziać ludzi, prychodziać zdani —

Ciabie vitajuć, i ty vitaješ —

Nanoŭ znachodziš i znoŭ hublaješ.

A na tumanie śviažejuć rany —

My z naradžeńnia ŭžo veterany

I pamirajem z kolišniaj pieśniaj,

Ściahi svaje my ŭ sercach mieścim.

Strašysia tumanu i bojsia tumanu,

Kali ty pa našyja dušy zasłany,

Bo vočy spłyvuć tvaje pieršaj rasoju,

Strašlivym potam i čornaj kryvioju.

Tumanam ścichajem i razumniejem —

Tak mała kachajem, tak mnoha šalejem,

I tolki pa viečary pomnim pra ranak —

Tumanie, tumanie — ty viečny śvitanak.

DAROHA

Daroha viadzie i zavodzić,

Daroha lacić strałoju,

Daroha ŭnačy karahodzić,

Kab ranicaj być z taboju.

Daroha całujecca ź Niebam,

Daroha hublajecca ŭ Lesie.

Darohu častujuć chlebam,

Darohu nahami pieściać.

Darohaj Bahi prychodziać,

Darohaj sychodziać Dušy.

Žyćcio — la darohi kałodziež,

A Śmierć — la darohi krušnia.

Darohi źbiahajucca kryžam,

Darohi viaščujuć Dolu

Ludziam i dobrym, i chižym

Śmiecham viaščujuć i bolem.

Choć kožny idzie darohaj

I maje svaju darohu,

Daroha — sabie ž abiaroham

I volnaja da źniamohi.

* * *

Vada nia viedaje, kudy jana ciače,

Jaje nie pałochaje šlach nievymierny,

Bo navat ślozy na tvajoj ščace

Jašče nia vysachnuć, jak siłu jana viernie

I vusnam pierasochłym, i paletkam

Piaščotnym, apładniajučym daždžom.

KALADNAJE

            Łarysie.

Tak chočacca snoŭ praročych,

Kab na dabro i pa voli,

I kab nichto nie suročyŭ,

I kab usiaho davoli.

Tak chočacca spornaj darohi

Da samaha dalahladu

I pieramožnaj źniamohi,

I śniežnych, maroznych Kaladaŭ.

Z kućcioju i kmiennym chlebam,

Žytniovaj vadoj žyvoju,

Z kazoj i kaladnym Dziedam,

Što huškaje zorki dudoju.

Tak chočacca ŭ miakkim sutońni

Spynić bieznadziejnyja łovy,

Tabie varažyć pa dałoni

I cicha šaptać zamovy.

I kab da vieku, da času

Bahi nie zadźmuli śviečy,

Tak chočacca, hetym razam,

Pa-prostu, pa-čałaviečy.

* * *

Za hodnaściu chavajecca pryčyna —

Niama tut miesca dla pakut Chrystovych,

Bo zaŭtra hodnych abiare Ajčyna

Na spravu biez abłudnych słovaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»8

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy raspaviali pra zatrymanaha biełaruskaha špijona

Što rabić baćkam, kali ich dzicia ckujuć u škole, kab bulinh nie skončyŭsia trahiedyjaj? Tłumačyć psichołah6

Kim byŭ El Mienča, samy šukany narkabaron Mieksiki, jakoha zabili ŭčora ŭ chodzie śpiecapieracyi ŭ štacie Chaliska1

«Kali daviedalisia, što da čaho, byli ŭ šoku». Minskaja ryełtarka cudam vyratavała dziaŭčynu ad straty kvatery4

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski35

Niamiecki palityk vykryŭ rasijskuju špijonku na sustrečy Zialenskaha i Mierca ŭ Bierlinie3

«Joj kazali: «Vy prydurvajeciesia?» Zołatava raskazała pra palitźniavolenuju Volhu Čukaravu ź insultam, što aślepła ŭ kałonii1

Major z Hrodzienskaj vobłaści skraŭ u pałka amal miljon rubloŭ i sieŭ u turmu2

Vienhryja nie razbłakuje pryniaćcie 20‑ha pakieta sankcyj da adnaŭleńnia pracy trubapravoda «Družba»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»8

Siostry Hruździevy dramatyčna raskazali, jak ich vykinuŭ za dźviery ministr kultury Rusłan Čarniecki. «Jak sabak»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić