Hramadstva

Piersanalnyja ćjutary mohuć źjavicca ŭ adoranych školnikaŭ Minska

Pra heta paviedamiŭ staršynia kamiteta pa adukacyi Minharvykankama Michaił Mirončyk siońnia na žnivieńskaj kanfierencyi piedahahičnych rabotnikaŭ ustanoŭ adukacyi Minska «Staličnaja adukacyja. Stratehija raźvićcia».

Michaił Mirončyk pieraličyŭ napramki dalejšaha raźvićcia raboty z adoranymi i vysokamatyvavanymi dziećmi ŭ stalicy. Heta metanakiravany adbor nastaŭnikaŭ, patencyjalna hatovych da raboty z adoranymi dziećmi, abnaŭleńnie źmiestu mietadyčnaj raboty ź imi, a taksama stvareńnie ź ich liku niefarmalnaha prafiesijnaha zhurtavańnia. «Za kožnym školnikam, jaki zajaviŭ pra siabie na alimpijadach abo konkursach i matyvavany da dalejšaha ŭdziełu ŭ indyvidualnych spabornictvach, nieabchodna zamacavać piersanalnaha ćjutara», — skazaŭ kiraŭnik profilnaha kamiteta harvykankama.

Jon kanstatavaŭ, što talenavityja dzieci paśla zakančeńnia škoły abo vyjazdžajuć na prastoru blizkaha abo dalokaha zamiežža, abo zastajucca niezaŭvažanymi ŭ ahulnaj masie studentaŭ VNU. «I na hetym indyvidualnaja prahrama z adoranymi vučniami zakančvajecca», — zaŭvažyŭ Michaił Mirončyk. Dla ažyćciaŭleńnia pierajemnaści z VNU treba šyrej vykarystoŭvać technałohiju partfolia. «VNU pavinny viedać, što da ich pryjšli vysokamatyvavanyja maładyja ludzi, elita, jakaja moža stvaryć asnovu prahresiŭnaha studenctva, a ŭ dalejšym asnovu pierśpiektyŭnych śpiecyjalistaŭ», — ličyć staršynia kamiteta pa adukacyi Minharvykankama.

Pavodle jaho słoŭ, siońnia nieabchodna havaryć ab stvareńni ŭ Minsku ahulnaharadskoj infrastruktury padtrymki talenavitaści, u jakoj usie zacikaŭlenyja baki zojmuć svaju nišu dla vykanańnia hałoŭnaj zadačy - dapamahčy maładym hramadzianam realizavacca ŭ žyćci, raskryć svoj tvorčy patencyjał. «Heta stanie našym układam u raźvićcio sacyjalna-ekanamičnaha kompleksu horada», — reziumavaŭ Michaił Mirončyk.

U forumie ŭziali ŭdzieł namieśnik premjer-ministra Natalla Kačanava, pamočnik prezidenta — hałoŭny inśpiektar pa horadzie Minsku Alaksandr Jakabson, ministr adukacyi Michaił Žuraŭkoŭ, staršynia Minharvykankama Andrej Šorac.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»31

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»

Usie naviny →
Usie naviny

Šytal adkazaŭ Kalinu: Biełarus-haradžanin u Biełastoku achvotniej pojdzie na kancert u kłub, a nie pajeździe słuchać narodny chor4

Ukrainskaja žurnalistka: Zdajecca, Tramp uśviadomiŭ canu, jakuju maja siamja płacić za hetu vajnu3

Prahnoz lepšaje, zarobki rastuć, ale jość niuans. Što adbyvajecca z ekanomikaj Biełarusi3

U šklanych butelkach bolš mikrapłastyku, čym u płastykavych — niečakanaje adkryćcio vučonych3

Karaleva NATA. Chto heta zahadkavaja žančyna ŭ žoŭtym, jakaja ŭraziła ŭsich na samicie10

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia38

«Svoj nos ź Biełastoka jany nie vysoŭvajuć». Biełarusy Padlašša skardziacca, što biełarusy novaj chvali emihracyi nie zacikaŭlenyja supolnymi spravami35

Na biełaruskuju biržu pryjšła pieršaja kampanija z KNDR2

U Lachavičach školnik padčas futbolnaha matča vyvieŭ na tabło niecenzurnaje słova. Jak jamu heta ŭdałosia?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»31

«Kaleśnikava kaža, što nie źbirajecca vychodzić, pakul nie vyjdzie apošni z palitviaźniaŭ»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić