Zdača ekzamienaŭ na prava stać kiroŭcam dla niekatorych pieratvarajecca ŭ sapraŭdny marafon. Jak adznačajuć u abłasnym upraŭleńni DAI, tut jość navat svajho rodu rekardsmieny, piša hazieta «Hrodzienskaja praŭda».
Da prykładu, 21-hadovamu žycharu Hrodna dla atrymańnia pravoŭ spatrebiłasia 75 sprob na praciahu amal troch z pałovaj hadoŭ. Žychar Vaŭkavyska, 1973 hoda naradžeńnia, dla atrymańnia prava na kiravańnie mapiedam na praciahu dvuch hadoŭ 80 razoŭ zdavaŭ tearetyčny etap. Ale ŭsich abyšoŭ hrodzieniec 1966 hoda naradžeńnia, jaki da zapavietnaj mety išoŭ dva hady i dziesiać miesiacaŭ. Za hety čas teoryju jon zdavaŭ 30 razoŭ, a praktyčnaje kiravańnie — 56.
Varta adznačyć toj fakt, što ŭsia trojca svaim adkaznymi zakonapasłuchmianymi pavodzinami ŭ dalejšym dakazała abhruntavanaść atrymańnia vadzicielskich paśviedčańniaŭ. A voś žychar Hrodzienskaha rajona, 1972 hoda naradžeńnia, jaki zajmaŭ čaćviortuju pazicyju «tabiela ab ranhach»,paśla zmarnavaŭ usiu pracu. Vytrymaŭšy vyprabavańni tolki z 71-ha razu, jon u vyniku byŭ abvinavačany ŭ kiravańni mašynaj u stanie ałkaholnaha apjanieńnia. U vyniku ciapier pazbaŭleny pravoŭ. Ci zamachniecca z druhoha padychodu na rekord, pakaža čas.
Kamientary