1 #svaboda

«Tady, raniej, ja na svajom žyŭ. Ci śviata, ci što, ja mahu ceły tydzień hulać. Dyk nichto nie zahadaje mnie iści na pracu. A ciapieraka dyk treba ŭžo iści na rabotu. Chočaš nia chočaš, a musiš iści, zastaŭlajuć».

2 #biznes

«Ja byŭ kraŭcom i hrošaj u mianie chapała. Sami zarablali. Toj u les chadziŭ, toj tudy. Usie chadzili i na siabie zarablali. Chleb byŭ svoj. Usio siejali, usio svajo było. I skvarka svaja, i mleka. Usio svajo. Tolki adzieža treba była. Pojdzieš, parobiš dy i zarobiš».

3 #etyka pracy

«Jačmień jak žnuć? Pastaviać u snapy, a potym padbiaruć: pajdziecie baby, paźbirajcie, tam mo kałaski jest. Źbiaruć, kab nie było paciery. A ciapier jak projdzie kambajn, dyk pajdzi, i kab nia siejaŭ, dyk iznoŭ by paros jačmień. Bo nie svajo. Nichto za heta nie adkazvaje».

4 #adukacyja

«Niekali vučyli nia hetak, jak ciapieraka. Tam vučyli, kab ty navučyŭsia. A nia toje, što ź pieršaj klasy ŭ druhuju pierahoniać i pierahoniać. A niekali nia zdaŭ ekzamenaŭ — na druhi hod siadzi. Pryjšoŭ — čytaj. Raz nia ŭmieješ čytać — čytać datul, pakul nie navučyśsia. Jašče na kaleni pastavić. Navučyŭsia, pračytaŭ charašo — sadzisia».

5 #akseleracyja

«Ciapier nastaŭniki pryjduć na tancy. A ź imi i dzieci tancujuć. Niekali hetaha nie było. Niekali da 15 hod heta jašče dzieci byli. A ciapier 15 hod i ŭ jaje ŭžo troje dziaciej. Dyk jak moža być… U jaje jašče svoj rozum redki, jana jašče biaz pamiaci. A ŭ jaje ŭžo troje ci čaćviora dziaciej».

5 #alkahalizm

«Ciapier stolki pjuć, što ažno kančajucca. Kolki ludziej za pjanku ŭžo ŭ ziamli lažyć. A niekali hetaha nie było. Niekali ŭtroch i čatyroch butelku vypjuć i heta ŭžo dobra. I tancujuć i choraša ŭsio. A ciapier pje datul, pakul palcam nie dastanie. A tady valajecca i kačajecca. A niekali kultury prydzieržyvalisia. Harełki hetak nia hnali. Heta jak ruskija zajšli, to i stali harełku hnać».

6 #zabava

«I niekali ž byli tancy. Źbiarucca chłopcy i dziaŭčaty, tancujuć. A tady śpiavajuć. Dobra, kulturna. Adrazu pajeduć da kaścioła ranicaju. Pryjechali z kaścioła. Paspali krychu. Tady pryjduć stałyja chłopcy, siaduć za stoł, voźmuć ksionžačku, śpiavajuć pieśni. Paśpiavajuć, tady ŭžo muzyka. Tancy. A tancy byli tolki da 12.00 i dadomu. Mo chto dzie jakuju dziaŭčynu paviadzie dadomu i moža što. A ciapieraka 12.00 časoŭ nočy i jany tolki iduć u klub».

7 #łajanka

«Idu ja raz, stajać tut na skryžavańni try dziaŭčyny i dva chłapcy. A adzin padychodzić z druhoj vulicy, padychodzić da ich, padaje ruku i tak vyraziŭsia, što brat ty moj, što i ŭ rot, i ŭ nos, i ŭ hałavu. A ja padumaŭ sabie, vot kultura. Niekali kab hetak pierad dziaŭčynaju skazaŭ, dyk jana b ciabie ŭ chatu ni puściła, i słova b z taboju nie havaryła».

8 #vychavańnie

«Raniej słuchali baćkoŭ. Baćki hladzieli i prykazvali, kab byŭ čałaviekam. Najbolej matka važnaja była. Časam pryjdzie navat na tancy i pahladzić, jak ty siabie tam pavodziš, bo moža i niadobraje što robiš. Jak ty rabiŭ, potym kaža, treba pa-druhomu, treba kulturna».

9 #pavaha

«U nas adzin pryjšoŭ z vojska. Ale nie pisaŭ, što pryjdzie. Pryjšoŭ i stukaje ŭ dźviery. A maci vyjšła i nie paznała, viadoma ž, čatyry hady tam prabyŭ. A nazaŭtra pazvali nas pabačyć jaho. Tak, kaža, ja pryjšoŭ učora, pastukaŭ, dyk, bł… mać nie paznała. Vot jak. Pryjšoŭ z Rasiei».

10 #siamja

«Niekali jak ažaniŭsia dyk i žyli da kanca. Ciapier jak. Jedzie ŭ aŭtobusie, paznajomiłasia. Pryjaždžaje i kaža: mama, ja vychodžu zamuž. Treba rabić viasielle. Pažyła miesiac, prychodzić i płača: mamačka, pa charaktary nie syšlisia. Dyk a jak ty chacieła, raz ubačyła i charaktar chacieła najści. Hłaza vidali, što pakupali, a ciapier ješča, choć pavyłaźcie».

11 #televizar

«Ja nie chaču i hladzieć, bo dobraha ničoha nia ŭbačyš. Kali niešta dobraje pačynaješ hladzieć, dva słovy skazali, i ŭžo pačynaje zadnicu niečym mazać. Ci ž heta možna takoje pakazvać»?

12 #sumlennaść

«Najbolš spraviadliva było ŭ Hruzii. My čakali tam u ciahniku, u tupiku. A pacany prynieśli mandaryny. My kupili. Ja ŭziaŭ try kili, a daŭ 5 rubloŭ. A ŭ ich rešty niamašaka. A čorta, dumaju, što tam tyja 2 rubli. A jon kaža: my pryniasiom. I pabiehli sabie. A ja ź siabram jechaŭ. Kładu mandaryny, a jon kaža: idzi, chłopcy zdaču prynieśli. Vychodžu, a jany stajać: biarycie reštu. Vo heta sumlennaść ludzkaja».

13 #staraść

«Ja vot stary zastaŭsia, dyk dobra, što dzieci pryjaždžajuć. A niekali niechta pavinien byŭ być pry starym. Syn žaniŭsia b i žyŭ pry mnie, i hladzieŭ by mianie, i žyŭ by sa mnoju. Ci ziać. I nia treba mnie była nijakaja pensija. A ciapier pakinuć adnaho i siadzi jak chočaš.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?