Prykładna 150 čałaviek uziali ŭdzieł u akcyi ŭ abaronu Łošyckaha parku, što adbyłasia viečaram 21 lipienia ŭ Miensku.

Pryčynaj praviadzieńnia akcyi staŭ sankcyjanavany haradzkimi ŭładami pačatak ziemlanych i budaŭničych rabot na terytoryi staražytnaha parku.

Akcyja pačałasia a 20.00. Pieršyja 15 chvilin pryblizna dva dziasiatki jaje ŭdzielnikaŭ — hramadzkija aktyvisty i prosta žychary Miensku — stajali kala centralnaha ŭvachodu ŭ park ź plakatami, na jakich było napisana: «Ja lublu Łošycki park». Zatym jany nakiravalisia da centralnaj siadziby — tam sabralisia ŭžo prykładna paŭtary sotni čałaviek, jakija pratestavali suprać raspačatych rabot pa rekanstrukcyi parku.


Nika Sandras

«My pavinny ździvić svaich unukaŭ sadam, jakomu 100 hadoŭ, — zajaviła na impravizavanym mitynhu adna z arhanizataraŭ akcyi mastačka Nika Sandras. — Usie raboty, što viaducca ciapier u parku, pavinny być zamarožany. My pavinny dumać, što rabić dla taho, kab park, pačatak jakoha byŭ zakładzieny ŭ XVI stahodździ, byŭ zachavany dla našych naščadkaŭ. Siońniašniaja akcyja — heta pieršy šturšok da taho, kab zachavać Łošycu».

Pavodle słoŭ spn. Sandras, praz dva tydni ŭ parku planujecca pravieści mastacki plener, udzielniki jakoha buduć malavać pryhožyja kutki Łošycy.

Prysutnyja pryniali adozvu da kiraŭnictva Mienharvykankamu, u jakoj vykazana zaniepakojenaść pačatkam rabot pa rekanstrukcyi parku.

«Ni budaŭniki, ni administracyja parku nia mohuć pakazać plan rekanstrukcyi. Razam z tym, biaskonca cyrkulujuć čutki ab tym, što park budzie pieratvorany ŭ zabaŭlalnuju zonu», — havorycca ŭ adoźvie.


Anton Astapovič

Udzielniki akcyi zapatrabavali apublikavać u ŚMI plan rekanstrukcyi parku, pravieści hramadzkuju dyskusiju z udziełam specyjalistaŭ — ekolahaŭ i historykaŭ, a taksama prypynić na čas abmierkavańnia ŭsie raboty ŭ Łošycy.

Akcyja doŭžyłasia pryblizna hadzinu.

Pavodle infarmacyi staršyni Biełaruskaha dobraachvotnaha tavarystva achovy pomnikaŭ historyi i kultury Antona Astapoviča, plan rekanstrukcyi praduhledžvaje poŭnuju źmienu landšaftu staražytnaha parku. U pryvatnaści, ad vialikaha pładovaha sadu zastaniecca tolki nievialikaja častka.

Centram Łošyckaha siadzibna-parkavaha kompleksu XVIII—XIX stahodździaŭ na paŭdniovaj uskrainie Mienska, na miescy sutoki rek Śvisłač i Łošyca, źjaŭlajecca Łošycki siadzibny dom. Siadziba staić na hrebni pojmiennaj terasy, maje asymietryčnuju abjomna-prastoravuju kampazycyju, składajecca z draŭlanaha adnapaviarchovaha i prybudavanaha da jaho cahlanaha dvuchpaviarchovaha abjomaŭ. U dekaratyŭnym afarmleńni fasadaŭ vykarystany draŭlanyja raznyja detali, u tym liku słupy hałoŭnaha ŭvachodu, akonnyja šaloŭki i karniznyja pajasy. U interjery zachavalisia lapnyja detali, ablicoŭka ścien dubovymi panelami i kalarovaja kafla. U piśmovych krynicach pieršaja zhadka ab Łošyckim siadzibnym domie datujecca kancom XVI — pačatkam XVII stahodździaŭ. Hety dom u svoj čas naviedvali mnohija viadomyja dziejačy biełaruskaj kultury, u tym liku klasyk ajčynnaj litaratury Vincent Dunin-Marcinkievič.

Siarhiej Pulša, BiełaPAN


Pahladzieć fotarepartaž na staroncy «Ja lublu Łošycki park»

Fota Antona Matalko

Hladzi jašče:
U Łošycy pabudujuć architekturny mulaž
«Na histaryčnym centry Miensku ŭžo možna stavić tłusty kryž. Praz paru hadoŭ tut nie zastaniecca ani kaliva staraśvieckaści. Ciapier nadyšła čarha vyniščać staličnyja pradmieści». // Siarhiej Chareŭski. Pomniki našy…
Meladramatyčny seryjał, špijonski raman i film žachaŭ. Usio heta — historyja mienskaj Łošycy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0