U ananimnym materyjale «Sovietskoj Biełoruśsii» ad 11 krasavika, jaki byŭ pryśviečany «Biełamu Lehijonu», aproč inšaha da «spravy patryjotaŭ» pryciahvajecca i Statkievič.
Aŭtary «SB» robiać z «lehijanieraŭ» užo pretaryjancaŭ — nazyvajuć ich «asabistaj hvardyjaj Statkieviča».
Voś hetaja cytata:
«Bje ŭ vočy stałaja suviaź sa Statkievičam. Nie vyklikaje sumnievaŭ absłuha jaho palityčnych afier, pra jakija za 20 ź liškam hadoŭ čytačy napeŭna načutyja. Spartovyja chłopcy navat źniešnie vyhladali jak «achoŭnyja atrady» Statkieviča, jaki ŭsialak zaachvočvaŭ i pieściŭ «lehijon», raźličvajučy na jaho jak na «asabistuju hvardyju», — piša «SB».
Ci varta kazać, što niejkich dokazaŭ chacia b znajomstva Statkieviča z aryštavanymi nie pryvodzicca? Jak zmoŭčvajecca taksama i pra statutny vyhlad «achoŭnych atradaŭ Statkieviča», kab čytač moh samastojna paraŭnać stupień padabienstva «lehijanieraŭ» z vyšejnazvanymi.
«Naša Niva» spytała ŭ palityka, što jon dumaje pra takija farmuloŭki materyjała.
«Kali ja kaho i viedaju z hetych ludziej, jakich nazyvajuć siabrami «Biełaha lehijona», to heta Čysłava — bačyŭsia ź im apošni raz hadoŭ 10 tamu. A astatnija… Nu jasna, što ciapier jany sprabujuć źviazać u adnu spravu 25 sakavika, abaronu Kurapat, «Małady Front». Štości ŭ ich tam nie składvajecca, tamu impravizujuć voś, vydumlajuć na chadu», — skazaŭ Statkievič.
Palityk kaža, što apošnim časam uvaha da jaho značna ŭzrasła.
«Mabilizavali ŭsich — i tajemnych i nie, i dziaržaŭnych i apazicyjnych [ahientaŭ]. Vidać, heta takoje pryznańnie važnaści i niebiaśpieki. Słovam, hanarusia. Ale, nasamreč, chłopcaŭ my budziem vyciahvać. Za ŭsimi hetymi «infarmacyjnymi vojnami» stajać losy kankretnych ludziej — sotniaŭ ludziej, kali ŭličyć baćkoŭ, žonak, dziaciej, bratoŭ. Za što jany pakutujuć? Tut nielha paddavacca — kali ŭłady buduć bačyć, što hramadstva baicca, to buduć jašče bolej strachu nahaniać», — reziumavaŭ palityk i anansavaŭ «zachady ŭ adkaz», pakul biez padrabiaznaściaŭ.