Akramia słavutych piśmieńnikaŭ, mastakoŭ i navukoŭcaŭ, siarod vychadcaŭ ź Biełarusi byli i ludzi, jakija abrali zusim inšy šlach. Jany nabyli viadomaść nie dapamahajučy ludziam, a naadvarot — zabirajučy čužyja žyćci i majomaść.
Miljarder i kałabarant
Miendel Školnikaŭ, adzin z najbahaciejšych ludziej u akupavanaj Francyi, zarabiŭ miljardy dziakujučy supracy z nacystami. A naradziŭsia jon ŭ Šarkaŭščynie ŭ 1895 hodzie.
Sam Školnikaŭ kazaŭ, što jaho baćka byŭ handlarom tkaninaj, jaki straciŭ usio paśla revalucyi.
Ale da 1917 hoda baćkavym biznesam zajmaŭsia i sam Miendel — jon pastaŭlaŭ tkaninu dla carskaj armii.
Paśla revalucyi razam z maładoj žonkaj Školnikaŭ žyvie ŭ Litvie, paśla ŭ Polščy. Tam jon pryznaje siabie bankrutam, jedzie ŭ Bielhiju, dzie jaho sudziać za machlarstva.

U 1930-ja Školnikaŭ žyvie ŭ Francyi. Jon pačynaje staryźnikam, ale nieŭzabavie iznoŭ zajmajecca prodažam tkaniny, biznes idzie dobra. Miendel mianiaje imia i stanovicca Mišelem.
Praŭda, uvieś čas Mišel maje prablemy z zakonam. Ale jamu šancuje: jon nie maje hramadzianstva, tamu jaho nie mohuć departavać z krainy.
Sapraŭdny ž roskvit ŭ žyćci Školnikava pačaŭsia nieŭzabavie paśla akupacyi Francyi Hiermanijaj — jon naładziŭ dobry kantakt z nacystami. Jaho hałoŭnym klijentam staŭ Niamiecki vajenna-marski fłot, jakomu Mišel pastaŭlaŭ tkaninu i pradukty charčavańnia.
U akupavanaj Francyi Školnikaŭ skupaje za biescań jaŭrejski biznes i pierapradaje jaho niemcam; časam jon navat zdavaŭ kankurentaŭ u hiestapa abo nakiroŭvaŭ palicyju na nielehalnyja składy kankurentaŭ z tavaram (za heta atrymlivaŭ častku tavaru). U niejki momant Školnikaŭ zrabiŭsia adnym z «karaloŭ» čornaha rynku ŭ akupavanaj častcy Francyi, zarabiŭšy stolki hrošaj, što staŭ surjozna ŭkładvacca ŭ kuplu samych darahich francuzskich hatelaŭ na Ryŭjery: «Łuŭr» i «Vindzor» u Manaka, Le Plaza ŭ Nicy, Majestic u Eks-le-Ben, «Hrand Hateli» ŭ Bijarycy i ŭ Paryžy («Hrand hatel de Pary»).
Jon skuplaŭ usio: kramy, restarany, banki, firmy. U hetym jamu dapamahali siabry-niemcy — Školnikaŭ pačynaje finansavać SS.
U cełym, pa roznych acenkach, bahaćcie Školnikava pad kaniec vajny skłała kala 6 miljardaŭ frankaŭ (prykładna paŭmiljarda jeŭra pa ciapierašnich cenach), žyŭ jon na vielmi šyrokuju nahu va ŭłasnym šale (kažuć, u jaho haściavaŭ navat Himler). Pad kaniec vajny jon pačaŭ pavoli pieramiaščać hrošy i biznes u Ispaniju. U mai 1944-ha Školnikaŭ uziaŭ z saboj juvielirnych upryhožvańniaŭ na 800 miljonaŭ frankaŭ i kančatkova źjechaŭ tudy.
17 červienia 1945 hoda jaho abhareły trup znajšli niedaloka ad Madryda ŭ spalenym aŭtamabili. Pjer Abramovič, bijohraf Školnikava, ukazvaŭ na nieadpaviednaści pry apaznańni cieła, mahiła na mohiłkach El-Małar na samaj spravie — masavaje pachavańnie, a bankaŭski rachunak Školnikava ŭ Buenas-Ajresie byŭ aktyŭny da 1958. Na ŭsialaki vypadak, u mai 1950 hoda francuzski sud zavočna pryhavorvaje Miendela Školnikava da śmiarotnaha pakarańnia.
Zasnavalnik Łas-Viehasa
Miejer Łanski — uradženiec Hrodna i adzin z samych viadomych mafijozi śvietu.

Mejer — tady jašče nie Łanski, a Suchamlanski — naradziŭsia ŭ 1902 hodzie ŭ Hrodnie. U 1911 hodzie, u vieku 9 hadoŭ, razam ź siamjoj prybyŭ u Ńju-Jork na karabli «Kursk'». Cikava, što proźvišča Łanski «prydumaŭ» supracoŭnik imihracyjnaha viedamstva — jon prosta skaraciŭ na svoj hust składanaje «Suchamlanski».
Mejer vyras u halečy nižniaha Ist-Sajda, byŭ vychavany vulicaj, pasiabravaŭ ź miascovymi chulihanami, a paśla i z bandytami. U vyniku jon staŭ členam jaŭrejskaj mafii Ńju-Jorka. Jaho časam słavy staŭ pieryjad «suchoha zakona» — Łanski aktyŭna zajmaŭsia butlehierstvam, kantrabandna ŭvoziŭ viski i bahacieŭ. Akramia taho, jaho hałoŭnym partnioram staŭ viadomy mafijozi Łaki Łučana.
Paźniej, užo ŭ pačatku 1930-ch, Łanski zrazumieŭ, što załataja era butlehierstva prajšła i treba šukać niešta novaje. U 1933 hodzie Łanski zasnoŭvaje niekalki ihralnych damoŭ u Čykaha, Kliŭlendzie i Detrojcie. Adna ź pieršych padziej, jakaja ŭmacoŭvała ŭpłyŭ Łanskaha i jaho italjanskaha siabra Łučana ŭ śfiery ihralnaha biźniesu, była ich sustreča z kubinskim prezidentam Rubienam Batysta.
Batysta vietliva pryniaŭ amierykanskich siabroŭ, ale zasumniavaŭsia, što ŭ partnioraŭ chopić hrošaj na raźvićcio ihralnaha biznesu na Kubie. Nie vahajučysia ni na chvilinu, Łanski vyvaliŭ pierad kubinskim lidaram šeść miljonaŭ dalaraŭ.
Sprava pajšła ŭharu, dy tak, što ŭsio skončyłasia stvareńniem horada-kazino Łas-Viehasa — sumiesnym prajektam Łanskaha, Łučana i jašče adnaho mafijozi — Sihiela.
Miejer Łanski zaŭsiody padtrymlivaŭ jaŭrejaŭ. 14 maja 1948 hoda, praz 11 chvilin paśla abviaščeńnia dziaržaŭnaha suvierenitetu Izraila, Łanski aficyjna pieravioŭ vielizarnuju sumu hrošaj na rachunak novaj dziaržavy.
U dalejšym, darečy, Łanski dziasiatuju častku prybytku ad svaich kazino adpraŭlaŭ Izrailu. Ale nie dapamahło — u 1970 hodzie, kali Łanski źbieh z ZŠA ŭ Izrail (u Amierycy jamu pahražaŭ aryšt i sud), Miejeru admovili i ŭ hramadzianstvie, i ŭ prytułku. Łanskaha aryštavali ŭ aeraporcie Rya-de-Žanejra, ale ž u ZŠA jaho vinu tak i nie dakazali.

Pašpart Łanskaha anulavali, i jon straciŭ mahčymaść vyjazdžać z ZŠA. Jon cicha žyŭ na svaim ranča ŭ Majami, dzie i skanaŭ u 1983 hodzie.
Pieršy saviecki sieryjny zabojca
U 1877 hodzie ŭ Viciebskaj vobłaści naradziŭsia Vasil Piatroŭ — pieršy saviecki sieryjny zabojca.

Piatroŭ naradziŭsia ŭ šmatdzietnaj siamji rabočaha. Viadoma, što ŭsia jaho siamja pakutavała na ałkahalizm, i sam Vasil z 15 hadoŭ taksama pačaŭ pić. Jon słužyŭ u armii Rasijskaj Impieryi 4 hady pa vajskovaj pavinnaści. Va ŭzroście 28 hadoŭ ažaniŭsia.
Padčas Ruska-japonskaj vajny 1904—1905 hadoŭ Piatroŭ jeździŭ na Daloki Uschod, dzie zarabiŭ vialikuju sumu hrošaj, adnak nieŭzabavie rastraciŭ ich na padarožžy.
Tady jon uładkavaŭsia na vaskovy skład, jaki nieŭzabavie abrabavaŭ, za što i trapiŭ na hod u turmu. Pakul Piatroŭ adbyvaŭ pakarańnie, jaho žonka pamierła ad chalery. Paśla vyzvaleńnia Piatroŭ pasialiŭsia ŭ Ryzie, dzie ŭ druhi raz ažaniŭsia z polkaj-udavoj Sofjaj, u jakoj było dvoje dziaciej. Tak i nie pazbaviŭšysia ad ałkahalizmu, Piatroŭ časta biŭ žonku i dziaciej. Padčas Pieršaj suśvietnaj vajny Piatroŭ pierajazdžaje na Pavołža, a paśla Kastryčnickaj revalucyi ŭstupaje ŭ Čyrvonuju Armiju, dzie dasłužycca da pasady ŭzvodnaha kamandzira.
Padčas bajavych dziejańniaŭ jon trapiŭ u pałon da Dobraachvotnickaj armii hienierała Dzianikina, ale zdoleŭ vyzvalicca. Kab nie patrapić pad sud Vajenna-Revalucyjnaha trybunała, Piatroŭ mianiaje imia i stanovicca Vasilom Ivanavičam Kamarovym. Paśla hramadzianskaj vajny, u 1920 hodzie, Vasil Kamaroŭ pierajazdžaje ŭ Maskvu. Tam jon pracuje furmanam, ale zarablaje ŭ tym liku i kradziažami.
Kamaroŭ staŭ zabivać u lutym 1921 hoda. Jon ździajśniaŭ usie złačynstvy pa adnym scenary: znajomiŭsia z klijentam, jaki žadaŭ kupić toj ci inšy tavar, pryvodziŭ u svoj dom, paiŭ harełkaj, zatym zabivaŭ udarami małatka, časam dušyŭ, a zatym pakavaŭ cieła ŭ miech i staranna chavaŭ. Kazali, što padčas zabojstva Kamaroŭ pramaŭlaŭ: «Raz — i kvas!»
U 1921 hodzie jon ździejśniŭ nie mienš za 17 zabojstvaŭ, u nastupnyja dva hady — jašče nie mienš za 12 zabojstvaŭ, choć sam jon pryznaŭsia paśla ŭ 33 zabojstvach.

Uzimku 1922 hodzie žonka Kamarova daviedałasia pra zabojstvy, adnak pastaviłasia da hetaha spakojna, bolš za toje, udzielničała ŭ apošnich ź ich.
Ale ž u 1923 hodzie Piatrova-Kamarova zatrymali. Jon zapeŭnivaŭ, što matyvam jaho złačynstvaŭ była karyślivaść, što zabivaŭ jon tolki śpiekulantaŭ, adnak usie jaho zabojstvy prynieśli jamu kala 30 dalaraŭ pa tahačasnym kursie.
Zabojca tak i nie raskajaŭsia ŭ złačynstvach — jon kazaŭ śledčym, što hatovy zabivać jašče.
Sudova-psichijatryčnaja ekśpiertyza pryznała mužčynu ałkaholnym dehienieratam i psichapatam, ale adekvatnym. U tym ža 1923 hodzie Piatrova-Kamarova i jaho žonku Sofju rasstralali.
Kiler z NKVD pa mianušcy Duhłas
Siarhiej Špihielhłas, jaki naradziŭsia ŭ Mastach pad Hrodnam u 1897 hodzie, zrabiŭ kryvavuju karjeru ŭ NKVD, a paśla i sam staŭ achviaraj sistemy.

Špihielhłas naradziŭsia ŭ siamji buchhałtara. Jon viedaŭ niekalki movaŭ, vučyŭsia ŭ Varšaŭskaj realnaj vučelni, paśla vyvučaŭ jurysprudencyju ŭ Maskoŭskim dziaržaŭnym univiersitecie.
U 1917 hodzie Špihielhłasa pryzvali ŭ armiju, jon skončyŭ škołu praparščykaŭ, paśla revalucyi pracavaŭ u ČK, zajmaŭsia zadušeńniem kontrrevalucyjnych paŭstańniaŭ, udzielničaŭ u karnych apieracyjach. Paśla pracavaŭ u ČK Biełarusi, zatym — u zamiežnaj vyviedcy.
U 1930-ch Špihielhłas pracuje ŭ zamiežnym adździele NKVD. Jon zajmaŭsia tak zvanymi «litarnymi apieracyjami» — tajemnymi zabojstvami i vykradańniami.
Nieadnarazova i sam vykonvaŭ śpieczadańni za miažoj (u Kitai, Hiermanii, Francyi). Tak, pad prykryćciom, jak ułaśnik rybnaj kramy, uznačalvaŭ nielehalnuju vyviedvalnuju sietku ŭ Paryžy.
Apieratyŭny psieŭdanim Siarhieja Špihielhłasa — Duhłas.
Za miažoj Duhłas adkazvaŭ za arhanizacyju zabojstvaŭ źbiehłych ahientaŭ NKVD, jon maje dačynieńnie da vykradańnia ŭ Paryžy staršyni Ruskaha ahulnavoinskaha sajuza hienierała Jaŭhiena Milera. U mai 1937 hoda Špihielhłas arhanizavaŭ zabojstva ŭ Raterdamie lidara ŭkrainskich nacyjanalistaŭ Jaŭhiena Kanavalca.
Ale ž 2 listapada 1938 sam Siarhiej Špihielhłas byŭ aryštavany pa abvinavačvańni ŭ «supracoŭnictvie z zamiežnymi vyviedkami i ŭdziele ŭ trackisckaj zmovie ŭ NKVD». Jaho pryhavaryli da najvyšejšaj miery pakarańnia za «zdradu Radzimie, udzieł u zmoŭnickaj dziejnaści, špijanaž i suviaź z vorahami naroda».
29 studzienia 1941 hoda Špihielhłas byŭ rasstralany na palihonie «Kamunarka».
U 1956 hodździe — reabilitavany.
Viciebski dušyciel
Hienadź Michasievič z-pad Viciebska za svajo niadoŭhaje žyćcio adpraviŭ na toj śviet niekalki dziasiatkaŭ žančyn.

Michasievič naradziŭsia ŭ 1947 hodzie ŭ vioscy Ist Viciebskaj vobłaści. Jak i bolšaść sieryjnych zabojcaŭ, jon mieŭ prablemy ŭ siamji — baćka byŭ ahresiŭnym ałkaholikam.
Zabivać Michasievič pačaŭ praz try dni paśla taho, jak jaho kamisavali z vojska — u 1971 hodzie jon zadušyŭ pieršuju žančynu. Zatym, za niapoŭnyja 15 hadoŭ, jon zabje 36 žančyn.
Pryčym Michasievič paśpieŭ ažanicca, zavieści dziaciej. Znajomyja charaktaryzavali jaho jak cichaha, ruplivaha čałavieka, dobraha baćku.
A sam Michasievič tym časam zavablivaŭ žančyn u svoj čyrvony «Zaparožac», prapanoŭvajučy prakacicca, zatym dušyŭ ich šalikam.
Pakul Hienadź Michasievič praciahvaŭ svaju dziejnaść, pravaachoŭniki šukali vinavatych pa spravie «viciebskaha dušyciela». 14 čałaviek navat pryznali vinavatymi ŭ tych ci inšych zabojstvach, sapraŭdnym aŭtaram jakich byŭ Michasievič, i asudzili — adzin navat byŭ rasstralany. Ale zabojstvy praciahvalisia.
A Michasievič byŭ členam dobraachvotnaj narodnaj družyny i sam udzielničaŭ va ŭłasnych pošukach. Milicyja ž šukała złačynca prostym pieraboram (było pravierana niekalki tysiač čyrvonych aŭtamabilaŭ).

Sam Hienadź Michasievič vyrašyŭ advieści padazreńni. Jon vydumaŭ arhanizacyju «Patryjoty Viciebska», jakaja nibyta ŭziała na siabie adkaznaść za złačynstvy. Ad imia «patryjotaŭ» Michasievič adpraviŭ niekalki listoŭ u haziety, adnu zapisku pakinuŭ u rocie nastupnaj achviary. Paśla čaho ŭ 1985 hodzie jaho i zatrymali — počyrk podpisu na adnoj z kvitancyj supaŭ z počyrkam zabojcy.
U 1987 hodzie Hienadzia Michasieviča asudzili da najvyšejšaj miery. U 1988 hodzie jon byŭ rasstralany.
Ciapier čytajuć
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary