Nacyjanalnaja sudovaja kalehija Ispanii pryniała rašeńnie ab aryšcie vaśmiarych čalcoŭ urada Katałonii, jaki byŭ adchileny ad ułady paśla abviaščeńnia niezaležnaści. U ich liku — były vice-prezident rehijonu Uryał Žunkieras.
Na pasiadžeńnie suda ŭ Madrydzie pryjšło dzieviać členaŭ katałonskaha ŭrada, ź ich vosiem byli źmieščanyja pad aryšt biez prava na vychad pad zakład.
Aryštavanych ministraŭ abvinavačvajuć u buncie, miaciažy i rastracie dziaržaŭnych srodkaŭ.
Jašče adnaho byłoha člena ŭrada Sanci Viłu, jaki kiruje departamientam pa spravach pradprymalnictva i navuki, prakuratura paprasiła pakinuć na voli pad zakład u 50 tys. jeŭra. Viła padaŭ u adstaŭku jašče da abviaščeńnia niezaležnaści Katałonii.
Ruch «Nacyjanalnaja asambleja Katałonii» užo zaklikaŭ hramadzian vyjści na vulicy ŭ znak pratestu suprać rašeńnia suda.
Były kiraŭnik urada rehijonu Karles Pudždemon i jašče čatyry člena ŭrada na pasiadžeńnie suda nie źjavilisia. Ciapier jany znachodziacca ŭ Bielhii. Prakuratura Ispanii zaprasiła jeŭrapiejski ordar na ich aryšt.
Ciapier čytajuć
«Na kancertach niama miesca radykalnamu nacyjanalizmu, ahresii i hvałtu». Maks Korž vykazaŭsia nakont skandału, jaki razhareŭsia paśla jaho vystupu ŭ Varšavie

«Na kancertach niama miesca radykalnamu nacyjanalizmu, ahresii i hvałtu». Maks Korž vykazaŭsia nakont skandału, jaki razhareŭsia paśla jaho vystupu ŭ Varšavie
Biełaruska arhanizavała adpačynak dla dziaciej palitviaźniaŭ na Łazurnym bierazie. Jana raskazała, jak uciakała z krainy i jak jaje zatrymlivaŭ Interpał

Kamientary