fota soccer.ru

fota soccer.ru

U siońniašnim numary haziety «Sport‑Ekspriess» (numar pastupiŭ u šapiki Mienska) nadrukavana vielizarnaje interviju z eks‑kapitanam našaj zbornaj pa futbole Siarhiejem Hurenkam, jaki dniami zaklučyŭ kantrakt ź mienskim «Dynama». Da hetaha jon niekalki siezonaŭ (1995-1999, 2003-2008) pravioŭ u maskoŭskim «Łakamatyvie», «Romie» (1999-2000), «Sarahosie», «Pjačency», «Parmie»

Interviju dosyć cikavaje. Siarhiej raspavioŭ jak žyŭ u Biełarusi ŭ halečy, atrymlivajučy zarobak u 30 dalaraŭ, pra hulniu ŭ italjanskaj «Romie» i «dahavarniaki» ŭ «Łakamatyvie», jak paspračaŭsia z bratami Hlebami, učyniŭ lohki skandał u małdoŭskim hateli dy šmat čaho inšaha.

***

Padzialiŭsia jon uražańniami i pra naviedvańnie Ńju‑Jorku.

«Niebiaśpiečniej za ŭsio było ŭ Amierycy. Absalutna nierealnaja historyja. U 1999 h. pryjechaŭ u «Romaj» u Ńju‑Jork. Hulali tavaryskuju hulniu z «Bienfikaj». Paśla atrymali dva dni — hulać pa horadzie.

— Słaŭna pahulali?

— Jašče jak! Viarnuŭsia ź pierałomam ruki. Miascovyja nielehały, biełarusy z Horadni [Siarhiej naradziŭsia ŭ Horadni, u 1989--1995 hh. vystupaŭ za miascovyja kłuby: «Chimik» i «Nioman» -- NN], vyrašyli mianie krychu «paščypać». Na hrošy raźvieści. Ja hetym chłopcam arhanizavaŭ kvitki na matč, u restaran chadziŭ ź imi, u łaźniu.

— Skončyłasia ŭsio bojkaj?

— Tak. Ich nalacieła šmat, a ja zastaŭsia adzin. Choć da hetaha byŭ ź siabram. Byłym siabram.

— Źbieh?

‑ Padčas bojki, raz atrymaŭšy, adyšoŭ u bok. Maŭlaŭ, nia bicie, ja tut ni pry čym.

— Jak pierałom zarabili?

— Kulbit rabiŭ. Inšaha vyjścia nie było — daviałosia spačatku machacca z tryma. Što ŭ takoj situacyi rabić, viedajecie?

— Što?

— Bješ centralnaha nahoj u piačonku i pačynaješ kuvyrkacca. Sychodziš ad kułakoŭ inšych. Tak ja złamaŭ ruku — kamieńčyk niejki na asfalcie trapiŭsia. Za ŭsio žyćcio nivodnaha pierałomu. A tut na vulicu — atrymaj.

— Čałaviek z «Romy» bjecca ź biełarusami na ńju‑iorskaj uskrainie. Cud!

— Tam žyvuć ludzi pavodle svaich zakonaŭ. Nahladzielisia bajevikoŭ. Navat nie razumieli, što dastatkova telefanavańnia ŭ palicyju — i ŭsie jany b apynulisia jak minimum u Biełarusi. A da mianie dajšło paźniej, nakolki kiepska mahło ŭsio skončycca. Ja ŭ hatel u padranaj kašuli da piataj ranicy pryškandybaŭ — usia kamanda rahatała. Kiraŭnictvu skazaŭ, što vyjšaŭ z restarana i na mianie bandyty napali. Jany ruku źniaviečyli. Navat strachoŭku atrymaŭ za pierałom.

— Kapeła [tahačasny trenier «Romy», siońnia — hałoŭny trenier zbornaj Anhlii pa futbole] jak adreahavaŭ?

— Taksama rahataŭ.

— Ci mahli b u Amierycy zastacca?

— Ni za što. Biełarusy, jakija tam zastajucca pracavać na budoŭli, časta skančajuć narkotykami. U 1995‑m u Štatach zastaŭsia blizki siabra. Kali byŭ śviedkam na viasielli, chryściŭ majho syna. Z taho hodu ŭ Biełarusi nie źjaŭlaŭsia, ni siamji ŭ jaho, ni dziaciej. Baćka pamior u Miensku — navat na pachavańnie pryjechać nie zmoh. U čym ščaście?

Hladzi:
Poŭny tekst interviju

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0