«Addali 1700 jeŭra». Andrej Stryžak raskazaŭ, čamu jany z žonkaj pajechali naradžać u Litvu
U kancy krasavika homielski hramadski aktyvist Andrej Stryžak i jaho žonka Jaŭhienija stali baćkami. Heta dzicia dla pary — doŭhačakanaje. Paśla doŭhich biespaśpiachovych sprobaŭ jany vyrašyli adkładać hrošy na EKA. Na ščaście, pracedura nie spatrebiłasia. A sabranaj sumy chapała na toje, kab pajechać naradžać za miažu. Stryžaki vybrali Litvu. Jak pracuje miedycyna ŭ hetaj krainie, kolki kaštujuć pasłuhi i asobnyja pałaty, što ździviła ŭ padychodzie lekaraŭ i čamu partniorskija rody — heta całkam naturalna? Andrej Stryžak raskazaŭ pra dośvied ich siamji.

Kožnaj žančynie — asobnaja pałata
Čamu para nie razhladała špitali Biełarusi?
— Naradžać my chacieli ŭdvaich, znachodzicca razam ź dziciom — udvaich. Pryncypovym momantam taksama było abiazbolvańnie rodaŭ. U Homieli hetyja pasłuhi nam prapanavać nichto nie moh, — raskazvaje Andrej Stryžak.
Možna było b pajechać u Minsk, ale rody ŭ płatnych pałatach stalicy abyšlisia b niatanna. Plus Andreju daviałosia b zdymać žyllo. A ŭ Vilni była mahčymaść spynicca ŭ siabroŭ. Da taho ž Litva — heta jeŭrapiejskija miedycynskija pratakoły i standarty, z čałaviečym staŭleńniem da pacyjenta.

Špital vybrali dziaržaŭny: znajomyja siamji, jakija naradžali tam, kazali, što ŭzrovień absłuhoŭvańnia, abstalavańnia i lekaraŭ nie sastupaje pryvatnym klinikam. Zatoje košt nižejšy.
Pa padlikach Stryžakoŭ, za ŭsie pasłuhi i znachodžańnie ŭ miedustanovie jany addali 1700 jeŭra. U pryvatnych centrach ceny startujuć ad 3000 jeŭra.
— U Vilniuskim radzilnym domie jość dva paŭnavartasnyja madernizavanyja adździaleńni, ale z kožnym hodam zahružanaść usio mienšaja, i tamu na poŭnuju siłu pracuje tolki adno. Kožnaja paradzicha raźmiaščajecca ŭ asobnaj pałacie, abstalavanaj łožkam-transformieram z elektrapryvadam, vialikim humavym miačom dla ablahčeńnia schopak, aparatam pastajannaha manitorynhu sercabićcia i aparatam ŠVŁ dla dziciaci, kiuvietam z padahrevam dla novanarodžanaha, sistemaj padačy lekaŭ i rastvoraŭ z elektronnaj daziroŭkaj i kučaj usialakich inšych štuk, naznačeńnia jakich ja nie viedaju i jakija, na ščaście, nie spatrebilisia, — dzielicca Andrej.

Naziracca padčas ciažarnaści Jaŭhienija taksama jeździła ŭ Litvu. Asobny pryjom — dla tych, u kaho niama paśviedčańnia na prava žycharstva ŭ Litvie i miedstrachoŭki — kaštuje kala 10 jeŭra, ale bolš vyhadna stać na ŭlik i zapłacić adrazu za miesiac 27 jeŭra. Pry hetym možna chadzić i da biełaruskaha lekara. Pastanoŭka na ŭlik u Litvie asabliva karysna na poźnich terminach, kali možna ŭ luby momant pryjechać u radzilniu i pravieryć stan dziciaci ci chod ciažarnaści.
Što adčuvaje tata na rodach?
— Na rody ŭ Litvie pryjazdžajuć u dzień rodaŭ, kali schopki stanoviacca balučymi. Chutkuju ja bačyŭ usiaho niekalki razoŭ, u asnoŭnym dabirajucca svaim transpartam ci na taksi. Naprykład, my pryjechali ŭ piać viečara i naradzili a pałovie na dziasiatuju ranicy. Ahulny padychod — jak maha daŭžej znachodzicca doma ŭ naturalnym dla mamy i budučaha dziciaci asiarodku, dobra charčavacca i nabiracca sił dla sustrečy z małym, — dzielicca nazirańniami hramadski aktyvist.

Što cikava: u Litvie, kab prysutničać na rodach, mužčynu nie treba ni pisać zajavu, ni naviedvać kursaŭ, ni dadatkova płacić. Prosta prychodziš razam z žonkaj — i ŭsio. Andrej uspaminaje, što ŭsie paradzichi, jakich jon bačyŭ u kalidory, naradžali razam z partniorami.
Mužčyny ŭ adździaleńni byli nastolki ž naturalnaj źjavaj, jak lekar ci akušerka.
Na pytańnie, čamu vyrašyŭ znachodzicca ŭ taki intymny momant razam z žonkaj, Andrej žartuje: «Rabili razam i naradžać treba razam». I dadaje, što nie vieryć, byccam prysutnaść mužčyny na rodach moža pahoršyć stasunki ŭ pary. «Mnie padajecca, heta stereatyp z tych časoŭ, kali žančyna nie pavinna była kazać, što ŭ jaje miesiačnyja. Heta čałaviečy arhanizm, i toje, što ź im adbyvajecca, — naturalna. Prabačcie, dziaciej nie busieł prynosić, nie ŭ kapuście ich znachodziać».
Andrej pryznajecca: jon čałaviek z bahatym dośviedam roznych krytyčnych situacyj. Ale na rodach, stojačy ŭ bachiłach i pinžaku la łožka, adčuvaŭ usiu nierealnaść taho, što adbyvajecca.
— Litoŭskija miedyki anhažujuć baćku, jaki znachodzicca na rodach, — ty nie prosta siadziš na kresiełcy i hladziš, što adbyvajecca. Mianie pazvali da radzilnaha stała, dali zadańnie — trymać paduški i ciahnuć hałavu Ženi da hrudziej, kali iduć patuhi. Toje, što ty sam častkova prymaŭ rody, daje pačućcio spryčynieńnia — nie tak, što zdaŭ žonku ŭ špital i zabraŭ praz tydzień. Ty prachodziš usio ź joj ad pačatku da kanca.

Maleńkaha Stryžaka nazvali Albiertam. «Pa-pieršaje, heta imia ŭ jaho na tvary napisana, — z uśmieškaj tłumačyć tata. — A pa-druhoje, tak zvali dziadulu Ženi, Ejnštejna i jašče mnohich hodnych ludziej».
«Ciabie ŭsprymajuć jak čałavieka, a nie jak adzinku statystyki»
Toje, što pryjemna ździviła siamju, dyk heta staŭleńnie daktaroŭ. Pa słovach Andreja Stryžaka, u špitali ciabie ŭsprymajuć jak čałavieka, a nie jak adzinku statystyki.
Nichto nie kaža pra ciabie ŭ treciaj asobie, absalutna ŭsie manipulacyi i dziejańni nie tolki prahavorvajucca, ale i abmiarkoŭvajucca z taboj.
Lekary hatovy adkazać na pytańni, navat zadadzienyja pa niekalki razoŭ.
— Asobna varta skazać pra poŭnuju adsutnaść «sindromu vachciora» — uvieś miedpiersanał ad rehistratury da lekara z samaj pieršaj sustrečy nastrojeny dobrazyčliva i pazityŭna. Heta nie štučnaje «płatnaje» dobraje staŭleńnie, a miedycynski standart, pa jakim pracuje klinika, — zaŭvažaje surazmoŭca. — Na pieršaje miesca staviać mienavita baćkoŭ i budučaje dzicia.
U Biełarusi nie redkija situacyi, kali dźviery ŭ pałatu rasčyniajucca, uvachodzić hrupa studentaŭ-miedykaŭ i doktar na tabie, jak na trenažory, pačynaje štości pakazvać i raskazvać. Lažyš i adčuvaješ siabie paddoślednym trusam.
— Jakoje ž było majo ździŭleńnie, kali ja zaŭvažyŭ, što pry ŭvachodzie ŭ pałatu miedpiersanał stukaje ŭ dźviery i spraŭlajecca, ci ŭsio dobra. Kožny ad sanitarki da doktara naładžvaje kantakt, ale pry hetym nie pierachodzić miežy.

Paśla rodaŭ žančynu pieravodziać u dvuchmiesnuju pałatu — dla jaje i taho, chto supravadžaje. Tam ža znachodzicca i niemaŭla. U pałacie jość chaładzilnik, mikrachvaloŭka, elektryčny imbryk. Uklučana čatyrochrazovaje charčavańnie dla žančyny. Kaštuje ŭsio kala 30 jeŭra za sutki. Kali pakoj z asobnymi dušam i prybiralniaj, to na piać jeŭra daražej. Ale varyjantaŭ «luks» mienš, tamu jany zvyčajna zaniatyja.
— Pałata vyhladaje jak pakoj u sanatoryi, i sam režym znachodžańnia svabodny. Kali my pytalisia pra abmiežavańni, lekary padumali-padumali i skazali: nie dapuskajem prysutnaści svojskich žyvioł. Ujavicie biełaruski špital, u jakim by skazali, što adzinaje, što nielha — pryjści z sabakam, — uśmichajecca hramadski aktyvist.
Ź minusaŭ — maleńkamu Albiertu, u jakoha była infiekcyja, nie adrazu akazali naležnuju mieddapamohu.
«My trapili na katalicki Vialikdzień, i tamu atrymałasia, što niekalki dzion było prapuščana, možna było b chutčej zreahavać i pačać lačeńnie».
«U dekret pajdu ja»
U bolšaści krain Jeŭropy hramadzianstva dziciaci dajuć takoje ž, jak u baćkoŭ. Tamu Albierta zapisali biełarusam. Kab viarnucca ź niemaŭlom na radzimu, nieabchodna było atrymać u biełaruskim konsulstvie adpaviednaje paśviedčańnie. Pa słovach Andreja, usio ŭdałosia aformić chutka, bieź biurakratyčnaj zatrymki.
— Kali niejkich dakumientaŭ nie chapaje — pryniesiacie potym, fota dziciaci jakoje daście, takoje pastavim. Dakumienty ja padaŭ u čaćvier u abied — u piatnicu a 10 ranicy paśviedčańnie ŭžo było ŭ mianie na rukach, i my mahli jechać dadomu.
U adpačynak pa dohladzie dziciaci źbirajecca pajści Andrej. Kaža, choča prasoŭvać padychod, pry jakim tata aktyŭna ŭdzielničaje ŭ žyćci małoha.
Plus jamu, jak pravaabaroncu, cikava, jak heta pracuje, ci niama pieraškod pry afarmleńni «dekretu».

Ciapier hramadski aktyvist starajecca jak maha bolš času pravodzić z žonkaj i maleńkim synam — nie choča prapuścić pieršyja momanty z žyćcia dziciaci.
— Dla mianie naradžeńnie Albierta — heta abnaŭleńnie, pieražyvańnie svajho dziacinstva. I mahčymaść lehalna pahulać u mašynki, — žartuje Andrej Stryžak.
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Kamientary