Telehram-kanał «Niechta» vykłaŭ aŭdyjazapis emacyjnaj razmovy dyrektara z padnačalenym. Kiraŭnik strašenna kryčyć na surazmoŭcu, bahata palivajučy taho maciukami. Spasyłka nie ŭkazvajecca, bo ŚMI nie majuć prava raspaŭsiudžvać niecenzurnuju łajanku.
Historyja adbyłasia na pradpryjemstvie «Nieŭski-Ahra», jakoje znachodzicca ŭ Babrujskim rajonie.
Jak paviedamiŭ błohier, supracoŭnik pradpryjemstva pryjšoŭ da dyrektara paprasić słužbovaje žyllo. Skončyłasia ŭsio krykami.
«Chodziš, bł***, jak pudziła, jak indyk!», «ja tak zrablu, što ty ch** kudy ŭładkuješsia», «ty nich** nie robiš dniami, bł***!», «budzieš, bł*** pastuchom pracavać!» — voś tolki niekatoryja z emacyjnych vykrykaŭ dyrektara Alaksandra Atrochava.

Praŭda, na samaj spravie, nie ŭsio tak adnaznačna ŭ hetaj historyi.
Surazmoŭcu dyrektara zavuć Jaŭhien Biełavusaŭ. Jon dva hady byŭ buchhałtaram na «Nieŭskim-Ahra». Siońnia chłopiec užo nie pracuje na pradpryjemstvie.

Pryčym da Biełavusava naźbirałasia šmat pretenzij nie tolki ŭ dyrektara, ale i ŭ šarahovych kaleh chłopca.
«Hety čałaviek padrabiŭ dakumienty. Pa padroblenych dakumientach pryjšoŭ na pracu, ničoha pra hetuju pracu nie viedajučy, — raspavioŭ «Našaj Nivie» Alaksandr Atrochaŭ, dyrektar AAT «Nieŭski-Ahra». — Abaviazki svaje nie viedaŭ, pavodziŭ siabie pa-chamsku. Pracu nie vykonvaŭ, za jaho pa vyniku pracavali inšyja. Na zaŭvahi maje jon prosta nie reahavaŭ, matyvavaŭ heta tym, što jon invalid».
Biełavusaŭ sapraŭdy maje treciuju hrupu invalidnaści — u jaho prablemy sa zrokam.
«My praviali pravierku. Była kamisija MREK u Mahilovie. I na kamisii pryznali, što Biełavusaŭ nie moža zajmać pasadu, na jakoj pracuje. Jon nie adpaviadaŭ pasadzie, jakuju zajmaŭ. My jaho zvolnili», — skazaŭ Atrochaŭ.
Situacyju, jakaja trapiła na aŭdyjazapis, Atrochaŭ nazvaŭ «nievialikim kanfliktam».
«Adbyŭsia nievialiki kanflikt, padčas jakoha ja namahaŭsia dakazać jamu, što jon nie maje racyi», — paviedamiŭ dyrektar.
Pretenzii ŭ dyrektara byli jak da pracy, tak i da vyhladu supracoŭnika.
«Jon chadziŭ nieachajny, ad jaho niepryjemna pachła, jon nie adpaviadaŭ pasadzie i jak śpiecyjalist, i jak čałaviek. A kali žyŭ u internacie… Śvińni žyvuć lepš, čym žyŭ jon, razumiejecie? — paviedamiŭ Atrochaŭ. — My jaho ciarpieli-ciarpieli, ale ž luboje ciarpieńnie kali-niebudź zakančvajecca. Jak kaža prezident našaj krainy, hrošy treba zarablać, a nie atrymlivać. A Biełavusaŭ ich atrymlivaŭ!»
Niezadavolenyja Biełavusavym i ŭ buchhałteryi, dzie jon prapracavaŭ dva hady:
«Jon ničoha nie rabiŭ, za jaho pracavali inšyja. Jon tolki siadzieŭ i čuchaŭ patylicu».
«Naša Niva» źviazałasia ź Jaŭhienam Biełavusavym. Jon raspavioŭ svaju viersiju padziej.
«Ja advučyŭsia ŭ Horkach na ekanamista. Paśla trapiŭ pa raźmierkavańni na «Nieŭski-Ahra». Raźmierkavańnie — 5 hadoŭ. Dva ź ich ja adpracavaŭ, paśla mianie zvolnili.
Mianie zvolnili 27 vieraśnia. Razmova z dyrektaram była zapisanaja raniej. Uvohule, jana składajecca z dvuch kavałkaŭ. Adzin kavałak ja zapisaŭ u krasaviku, druhi ŭ mai», — paviedamiŭ Jaŭhieni.
Chłopiec kaža, što zapisvaŭ kryki dyrektara na ŭsialaki vypadak, «dla siabie».
«Ja tolki źviarnuŭsia nakont žylla, i dyrektar mianie abmaciukaŭ. Paśla pačalisia kamisii, načalstva pačało mianie dabivać. Dabilisia, kab mianie zvolnili pa zroku. U mianie była treciaja hrupa invalidnaści, paśla kamisij mnie pastavili druhuju hrupu, a jana «niepracoŭnaja». I mianie zvolnili, — kaža Biełavusaŭ. —
Pieršy hod ja pracavaŭ narmalna. Ciažka było, bo ja ekanamist, a nie buchhałtar, ale prablem nie było. Paśla, kali pryjšoŭ Atrochaŭ, pačalisia prablemy. Jon pasadziŭ svaju znajomuju hałoŭnaj buchhałtarkaj, jana nie razumieje ŭ pracy ničoha. Chadzili čutki, što jon chacieŭ mianie zvolnić, kab pasadzić svajho čałavieka na pasadu.
Ci moža, jon vyrašyŭ mianie zvolnić, kab ja nie skardziŭsia? Prablema była ŭ čym: ja žyŭ u internacie. Paśla jaho zakryli na ramont, mianie vysielili. Ja byŭ vymušany zdymać žyllo.
U internacie pałovu ramontu zrabili, paśla zakinuli. Zatoje ciapier tyja ž ludzi robiać ramont u domie hałoŭnaha zaatechnika.
Ja pryjšoŭ prasić, kab mnie dali zasialicca nazad u internat. Mnie admovili. Zatoje ŭ internat zasialili čornarabočych, biez usiakich prablem.
Paśla kamisij mnie dali druhuju hrupu invalidnaści na hod. Praz hod novaja kamisija moža viarnuć 3 hrupu, i ja viarnusia da pracy pa śpiecyjalnaści.
Pa treciaj hrupie invalidnaści ja atrymlivaŭ dapamohu 170 rubloŭ plus zarobak byŭ 400. Kolki dapamoha pa druhoj hrupie, ja nie viedaju navat, bo pakul jašče ani razu nie paśpieŭ atrymać.
Što budu rabić dalej, ja pakul nie viedaju. Mnie dali nakiravańnie ad MREKa u Babrujskaje tavarystva tavarystva słabaviduščych, kab praź ich znajści pracu».

Cikava, što Biełavusaŭ u volny čas zapisvaje rep pad psieŭdanimam «Bieł Judžyn». Jon paabiacaŭ «pieradać pryvitańnie hałoŭnamu buchhałtaru» ŭ nastupnym treku.
Kamientary