Akryvaŭleny demanstrant, jakoha mnohija paličyli zabitym: Ja ŭžo doma
Paciarpiełaha ŭčora ŭ Minsku mužčynu Jaŭhiena Zaičkina paśpiašalisia abjavić zahinułym — ale ź im usio ŭ paradku.
«Naša Niva» źviazałasia ź Jaŭhienam. Jon užo doma.
«Mianie žorstka zatrymali. My ruchalisia ŭ bok steły pa praśpiekcie Pieramožcaŭ. Spyniŭsia mikraaŭtobus, adtul vybiehli amapaŭcy i pačali zatrymlivać ludziej, bili nas dubinkami. Mnie raźbili vusny — paśla daktary nakłali čatyry švy», — raskazaŭ Zaičkin. Paśla Jaŭhiena zakinuli ŭ aŭtazak.
«Tam mnie stała kiepska, ja straciŭ prytomnaść. AMAP vyklikaŭ chutkuju. I toj momant na fota — heta kali mianie vynieśli ŭ aŭtazaka, kab pieradać miedykam. Tam chutkaja čamuści nie mahła dajechać adrazu, daktary padbiehli spačatku na nahach, pačali akazvać mnie dapamohu, kali ja jašče lažaŭ na travie. Ja momantami prychodziŭ u prytomnaść, ale kančatkova ačuniaŭ tolki ŭ balnicy», — kaža Jaŭhien.
Ciapier jon užo doma, zalečvaje traŭmy.
«U mianie raźbityja vusny, jakija paśla zašyvali, pa ŭsim ciele siniaki ad dubinak i strus mazhoŭ».
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Kamientary