Mierkavańni1313

Trajanskaja karova

Zavody biez syraviny, to bok małaka, nikomu niepatrebnyja. Praź niebahatka času maskoŭcy zapatrabujuć pradać im kałhasnyja łatyfundyi z karovami, dapamožnymi buhajami, pastuchami, dajarkami, ślesarami, vietierynarami i pad. Piša Mikoła Busieł z Dubrovy (Śvietłahorski rajon).

Maskoŭcy chočuć prydbać dvanaccać biełaruskich małakazavodaŭ. U ministerstvie charču i zajčykavaha chleba prahnuć rasiejskich naftahandlaroŭ dziela inviestycyj, novaha abstalavańnia i dobraj pradukcyi.

(Uvieś śviet prahnie ŭsio bolej i bolej pradukcyi i časam łoviš siabie na dumcy: a ci ž jość u hetym pašyreńni sens?)

Što ž pieraškadžaje nam samim zrabić toje ž, choć i pavalniej? Zdecca ništo. Miž tym prodaž zavodaŭ moža mieć dalekasiažnyja nastupstvy.

Zavody biez syraviny, to bok małaka, nikomu niepatrebnyja. Praź niebahatka času maskoŭcy zapatrabujuć pradać im kałhasnyja łatyfundyi z karovami, dapamožnymi buhajami, pastuchami, dajarkami, ślesarami, vietierynarami i pad. Viedajučy słaby zapas tutejšaj reziervovaj pracoŭnaj siły maskoŭcy pryciahvajuć siudy inšaetničny elemient i stanie tak, jak było na Kubie: «que Cuba no es del cubano, que es del norteamericano» – «nie kubinskaja Kuba, a paŭnočnaamierykanskaja».

Dalej, stała adkusvajučy łasyja kavałki biełaruskaj ekanomiki, naš manapolny nieakałanijalny pakupnik aničahutki nie pakinie biełarusam. Nie paśpieli my ŭ rukach patrymać svajo, jak jano znoŭ patrapić «sajuznaje» padparadkavańnie. Tak i zastanucca našy ludzi marhinałami, nie patrapić im u «siaredni kłas», to bo drobnuju buržuaziju.

Heta vielmi niebiaśpiečnaja pierśpiektyva.

A jak ža z hrašyma dla inviestycyj?

Rasieja 200 hod była tut kałanizataram i dobra skarystała z hetaha. Łukašenka chvajna zrabiŭ by, kali b zapatrabavaŭ ad kramloŭskaha dueta kampiensacyi za vojny 1812, 1914‑20 hh., 1941 hodu, za masavyja departacyi ŭ Sibier, na Kałymu i dalej, za raskułačańni, za čarnobyl, słovam za ŭvieś maskoŭski hvałt i ździek. (Adnojčy jon niejak, praŭda, nahadaŭ im sumiesnaje hnijeńnie ŭ akopach, ale heta nie toje. Śmialej i hłybiej tre nahadvać.) Precedent tamu jość: Italija pahadziłasia adpłacić Livii za akupacyju. Maskva nahadziła tut našmat bolej. Nadyšoŭ dla Maskvy čas płacić pa rachunkach. (Admysłoŭcy viedajuć, jak heta aformić).

Čas pierastać liślivić i paddobryvacca da Rasiei.
Kali b takija ž patrabavańni da Rasiei vystaviła b i Ukrajina dy inšyja byłyja kałonii, to było b šče lepiej.

Maskoŭcam naahuł ničoha pradavać nielha. Toj, kamu davodzicca čuć dzikuju, brudniejšuju za savieckuju, ciapierašniuju maskoŭskuju prapahandu suprać Ukrainy, Hruzii dy Zachadu razumieje, što Rasieja šukaje choć najmienšaj začepki dziela impierskaha revanšu.

Boža, barani nas ad takich niekałanijalnych «inviestaraŭ». Niama, niama ŭ našych čynoŭnikaŭ «pačućcia Biełarusi».

Kamientary13

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI9

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi — pieršaja rekordnaja śpioka ŭ hetym hodzie3

U vyniku ŭdaru pa Daniecku zahinuŭ kamandujučy adnoj z rasijskaj armij9

Pucin zajaviŭ, što praviadzie telefonnuju razmovu z Trampam1

U akupavanym Łuhansku ŭzarvali byłoha mera-kałabaranta5

U «Minsk-Śviecie» pačali pradavać dvuchuzroŭnievyja kvatery. Kab kupić, treba salidnyja hrošy5

Zialenski i Tramp źbirajucca abmierkavać pastaŭki amierykanskaj zbroi va Ukrainu

Rasijski letni nastup: jak źmianiłasia situacyja va Ukrainie za miesiac u červieni1

Nieviadomyja nazyvajucca žurnalistami žoŭtaj presy i pišuć biełarusam z prapanovaj ustupić u kamandu Siarhieja Cichanoŭskaha16

Stała viadoma pra vyzvaleńnie pres-sakratara A1 Mikałaja Bredzieleva6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI9

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić