«U łatyšoŭ — Daŭhava, u litoŭcaŭ — Nioman, a ŭ nas usie reki viaduć pa-svojmu»
-
28.08.2022Čepucha j łabuda. Baćvińnie, prabačcie. Usiaho vam nie chapaje, dyk moža vy nie biełarus. U biełarusaŭ jość i reki, i voziery. Jość i byli, i niefik tut jenčyć, viečna pakryŭdžanym.
Ljecca Nioman pamiž horaŭ,
Śvietły, čysty, jak z rasy,
Nakapaŭ jon jam i noraŭ,
Honić vodu praź lasy.
Hoj ty, Nioman, naša reka!
Poiš ty i kormiš nas,
Biednu čajku čałavieka
Ty z saboj nasiŭ nie raz.
A viasnoju na prastory
Dub stary siardzita hnaŭ
I nasiŭ ty kryhaŭ hory,
Łuh i pole zataplaŭ;
Raźlivaŭsia pa rakitach
I zajmaŭ i les, i haj...
Daŭhaviazy płyt za płytam
U daloki nios ty kraj.
Kolki raz rybacki čovien
Na hrudziach tvaich hulaŭ!..
Hoj ty, Nioman, bystry Nioman,
Kolki dum ty mnie nahnaŭ!
Čuŭ ty smutak horkaj doli
Svajho syna-mužyka,
Čuŭ nie raz u čystym poli
Płač i ślozy biedaka.
Ŭ cichi viečar nad taboju
Dudka płakała nie raz,
I kaciłasia ślazoju
Pieśnia ŭ rańni letni čas.
A na bierazie pad dubam,
Ŭ nočku ciomnuju, rybak
Spaŭ nie raz pad mokrym łubam,
Hnuŭsia z choładu, biadak.
A u buru viecier kvietku
Da hrudziej tvaich schilaŭ,
I ŭ tabie kasiec uletku
Pot kryvavy abmyvaŭ.
Nad taboju miesiac kruhły
Ŭ jasnym niebie cicha płyŭ,
I z taboj vysoki, smuhły
Les cichutka havaryŭ.
Pierarezaŭ kraj ty rodny
Biełarusa-mužyka...
O, naš čysty, naš svabodny
Nioman, bystraja raka!
Ty ciačeš daloka, znaju,
Ŭ ziamlu Litvy i niamcoŭ...
Raskažy ž čužomu kraju
Pra žyćcio tvaich synoŭ!.. -
29.08.2022Obyčno i stolica nachoditsia na hłavnoj riekie: Varšava Visła, Viena Dunaj, Pariž Siennaja, Łondon Tiemza. Po etoj łohikie nužno pisať ody Śvisłoči?) Chotia rieka proroditiel eto skorieje Dvina, jeśli brať ot Połocka. Ibo Smolensk poka nie naš
-
29.08.2022Zakranutaja tema, jak zdajecca, vielmi cikavaja tym, što... abviarhaje isnavańnie ŭ staražytnaści tak zvanaha "biełaruskaha etnasa". Kali zychodzić z taho, što mienavita bujnyja reki sa šmatlikimi prytokami abjadnoŭvali plamiony u etnasy, to z hetaha, zdajecca, vidavočna vynikaje, što čysta etničnyja pracesy pavinny byli b pryvieści da abjadnańnia plamionaŭ i ŭtvareńnia plemiannych sajuzaŭ pa ŭsioj daŭžyni, na ŭsioj terytoryi basiejnaŭ bujnych rek: pa Zachodniaj Dźvinie - pałačanaŭ i połackich kryvičoŭ z łathałami-łatyšami; pa Prypiaci-Dniapru - drahavičoŭ z draŭlanami i palanami; pa Niomanu - žycharoŭ haradzienščyny i jaćviahaŭ z aŭkštajtami i žemajtami (lijetuvisami) i h.d. I tamu hipoteza aŭtara artykułu pra "biełarusaŭ", jak plemianny sajuz, jak zdajecca, vyhladaje absalutna štučnaj - ź jakoj pryčyny žycharam "roznanakiravanych" častak basiejnaŭ roznych rek mahło zachaciecca abjadnacca?Vidavočna, što abjadnać ich nasupierak "centrabiežnamu" pryrodna-hieahrafičnamu faktaru, i stvaryć ź ich novy adziny etnas, mahła tolki ahulnaja dziaržava. I heta, jak viadoma, było Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, stvoranaje , jak i staražytnaruskaja dziaržava, niekarennym, "źniešnim" plemiem - mihrantami z zachodniesłavianskich ziemlaŭ lucičami-lutvoj-litvoj. I voś hety novy etnas, jaki pastupova za niekalki stahodździaŭ sfarmavaŭsia ŭ VKŁ i atrymaŭ nazvu litviny, jak viadoma, potym, paśla źščeńnia VKŁ, byŭ pierajmienavany (bolšaja jaho častka) ŭ "biełorussov-biełarusaŭ", jakija byli abvieščany "etnasam", "vsiehda" žyŭšym na hetaj terytoryi u vyhladzie niekalkich plamionaŭ.
-
29.08.2022baž i žuk v naturie, NN tolko PIERIEPIEČATYVAJET zabavnyj tiekst "publicista i pierievodčika" (intieriesno, kak on umudriajetsia čto-to pierievodiť s takim vot urovniem vładienija słovom), - poetomu k ŽURNALISTAM prietienzij tut byť nie možiet...
https://nashaniva.com/298212