Pierš čym raźbicca ŭ kazastanskaj pustelni razam ź biełaruskim spadarožnikam, «Dniapro» pravioŭ čverć stahodździa na bajavym dziažurstvie i, kab paźbiehnuć utylizacyi, byŭ pierarobleny ŭ rakietanosiec.
Zrazumieła, što lubaja reč, jakaja choć trošačku składaniejšaja za stalovuju daŭbiešku, moža złamacca. Pra rakietnuju techniku i kazać niama čaho. Tym nia mienš, načnaja avaryja 26 lipienia bajavoj rakiety MBR RS-20 «Vajavoda» (SS-18 «Satana») u varyjancie nośbita «Dniapro» choćki nia choćki vymušaje pryzadumacca pra metazhodnaść kanversii MBR. Prynamsi, siońnia.
Rakieta startavała apoŭnačy i nie pralacieła i dźviuch chvilinaŭ, jak adbyłosia avaryjnaje adklučeńnie ruchavika pieršaj stupieni. Nośbit abrynuŭsia prykładna ŭ 190 km ad kasmadromu Bajkanur i źniščyŭ 18 małahabarytnych spadarožnikaŭ, stvoranych studentami Rasiei, ZŠA, Italii, admysłoŭcami Biełarusi i Kalumbii. Aproč pradstaŭnikoŭ universyteckich studenckich centraŭ za startam nazirali prezydent Biełarusi Alaksandar Łukašenka i kiraŭnik Raskosmasu Anatol Piarminaŭ (Anatolij Pierminov).
Ideja kanvertavać bajavyja stratehičnyja rakiety nabyła vyhlad ustojlivaha namieru ŭ 1993 h., paśla padpisańnia Damovy SNV-2, zhodna ź jakoj Rasieja musiła źniać z bajavoha dziažurstva značnuju častku svaich rakiet naziemnaha bazavańnia. U pryvatnaści, unikalnyja ŭ bajavych adnosinach MBR RS-20.
Zdavałasia b, usio prosta i lahična. Zamiest darahoj prahramy utylizacyi, jakaja nijak nie abyšłasia b biez amerykanskich hrošaj, pazbaŭlacca ad niepatrebnaha ciapier žaleźzia možna prosta «adstrelvajučy» rakiety. Pryčym, z trajnoj vyhadaj: i damova vykonvajecca, i prestyž krainy ŭmacoŭvajecca, i hrošaj na kamercyjnych zapuskach jašče možna zarabić. Plus da ŭsiaho padkreślivałasia, što na stvoranuju va ŭkrainskim KB «Paŭdniovaje» RS-20 možna vydatkavać usiaho 100 000 dalaraŭ, i jana pieratvorycca ŭ pieršaklasny nośbit.
Ale toje, što atrymałasia ŭ Šarla Pero ŭ «Papiałušcy» nie pasuje dla rakietabudavańnia pa vyznačeńni. Pačniom z taho, što lubaja pierarobka isnaha pad novyja standarty i zadačy pry nieabchodnaj umovie vysokaj jakaści zaŭždy našmat daražejšaja, čym raspracoŭka i vyrab novaha ŭzoru. Hetaja aksijoma ŭstalavanaja samim časam i sapraŭdnaja dla ŭsich aspektaŭ čałaviečaj dziejnaści. Tamu kazać pra vysokuju jakaść, inšymi słovami, – nadziejnaść «Dniapra» za 100 tysiač užo składana.
Ź inšaha boku, siońnia nie chaciełasia b daloka sychodzić u techničny bok. Aproč, badaj, jašče adnoj zaŭvahi. Chaj sabie luby vyrab vałodaje fantastyčnym zapasam tryvałaści, nadziejnaści i žyvučaści, čverć stahodździa bajavoj vachty tak ci jnakš nie mahli prajści biaśśledna. Pra detali ž avaryi, budziem spadziavacca, raskaža ŭžo stvoranaja specyjalnaja kamisija.
(skaročana)
Palityčny ahladalnik «RIA Novosti» Andrej Kiślakoŭ (Andriej Kiślakov)
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary