Hramadstva33

Na Viciebščynie nie zastałosia rajcentraŭ, u jakich niama stałaha katalickaha chrama. Aśviacili kaścioł u Siańnie FOTY

Naviedaŭšy ŭračystuju padzieju, piśmieńnik ź Viciebska Franc Siŭko apublikavaŭ u fejsbuku nievialiki repartaž pra admietnaści hetaj miascovaści, upryhožany fotazdymkami Vasila Miadziuchi.

Kansekracyja kaścioła Śviatoj Trojcy ŭ Siańnie — apošnim rajonnym centry Viciebščyny, dzie dahetul nie było stałaha katalickaha chrama

Daŭniejšy, pabudavany franciškancami ŭ XVII stahodździ, byŭ zrujnavany ŭ 1962 hodzie. A novaŭtvoranaja na pačatku hetaha stahodździa parafijalnaja supolnaść tuliłasia ŭ časovaj kaplicy kala zbudavanaha ŭ 1809 hodzie franciškanskaha klaštara, jaki pa siońniašni dzień źjaŭlajecca samym starym kamiennym budynkam miastečka.

Interjer novaha kaścioła — całkam płod dumki i ruk uradženca Sianna ajca Michała Jermaškieviča, daminikanina, probašča parafii.

A samym słavutym ź jaho papiarednikaŭ byŭ ksiondz Alaksandr Astramovič, viadomy amataram litaratury pad psieŭdanimam Andrej Ziaziula. Jon pachavany na miascovych mohiłkach, a pamiatny znak na jaho simvaličnaj mahile i kryž pry joj byli ŭstalavanyja ŭ 2003 hodzie ź inicyjatyvy tadyšniaha probašča parafii palaka Januša Prusinoŭskaha. Jon za dva hady pracy ŭ Biełarusi vyvučyŭ našu movu tak, što zdahadacca pra jaho pachodžańnie było niemahčyma.

Fota 5 — hrupa tavaryšaŭ, kansekravanych i śvieckich, na čale ź biskupam Aleham Butkievičam pry mahile śviatara-paeta pa liturhii z nahody kansekracyi kaścioła 17 vieraśnia. Pasiarod — aŭtar usich, aproč hetaha, zdymkaŭ — Vasil Miadziucha.

Padobna, u Siańnie što ni krok — to artefakt. Pry ŭvachodzie ŭ budynak kolišniaje ziemskaje ŭpravy (pač. XX stahodździa), kala ścipłych biustaŭ Marksa dy Lenina — plita, znojdzienaja ŭ 2011 hodzie na poli la vioski Vialiki Aziarec z vyjavami hierbaŭ — mahčyma, niejkich starych polskich rodaŭ (praca pa rosšuku źviestak viadziecca).

Nie tak daloka ad budynka ŭpravy (ciapier — muzieja i dziciačaj biblijateki), na ŭzhorku pry razhalinavańni vulic, — jašče adzin (ci navat nie adzin) artefakt — kamienny kryž i dałučanaja da jaho plita z nadpisami, što sumujuć u čakańni daśledčykaŭ i bolš utulnaha miesca dla demanstravańnia siabie pryhožych ludu paspalitamu.

Kamientary3

  • Pan z-pad Rudni
    18.09.2022
    Jakija staryja polskija rady na Litvie?!
    Adkul jany tut?
  • čto za ubožiestvo?
    19.09.2022
    i słava tiebie hospodi, čto nie zastałosia
  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    19.09.2022
    Cikava, a ci na tym samym miescy adbudavali novy kaścioł, dzie stajaŭ daŭniejšy? Paraŭnaŭ zdymki staroha i novaha chrama. Stary kaścioł byŭ piakniejšy, bolš składanaja ordernaja płastyka, byŭ 3-niefavy. Novy kaścioł, jak bačna sa zdymka, 1-niefavy, tolki vielmi i vielmi ścipłaje pierajmańnie formaŭ daŭniaha. 
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Iłan Mask abviaściŭ ab stvareńni svajoj partyi3

Iłan Mask abviaściŭ ab stvareńni svajoj partyi

Usie naviny →
Usie naviny

Šviejcarski hramadski basiejn zabaraniŭ uvachod usim zamiežnikam — usio praz drennyja pavodziny francuzaŭ4

Pačaŭsia Budsłaŭski fest. Sioleta tam adbudziecca asablivaja padzieja4

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI13

Knyrovič raskazaŭ, što treba rabić Cichanoŭskamu, kab vyzvalić palitviaźniaŭ7

Tramp skazaŭ Zialenskamu, što choča dapamahčy Ukrainie z supraćpavietranaj abaronaj4

«Spytali, čyj Krym». Biełarus padaŭsia adrazu na dva DNŽ u Polščy i Litvie, a ŭ vyniku musiŭ pakinuć ES9

Zialenski pahavaryŭ z Trampam pa telefonie. Abmierkavali pastaŭki zienitnych rakiet1

«Abarani suvierenitet svajoj Radzimy!» Na miažy Ukrainy i Biełarusi z nahody 3 lipienia źjaviŭsia płakat z Pucinym8

Usaŭ pastaviŭ kryž na palityčnaj karjery Siarhieja i Śviatłany Cichanoŭskich48

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Iłan Mask abviaściŭ ab stvareńni svajoj partyi3

Iłan Mask abviaściŭ ab stvareńni svajoj partyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić