Hramadstva7

Prapahandyscki film «My jediny» zdymajuć u Halšanach

U pačatku listapada ŭ Halšanach na Ašmianščynie pačali zdymać mastacki film z pracoŭnaj nazvaj «My jediny». Jaho stvareńnie było anansavana raniej, i hety tvor pavinien, pa zadumie čynoŭnikaŭ, układacca ŭ tuju palityku histaryčnaj pamiaci, jakuju jany asabliva prapahandujuć apošni čas — z centram u vyhladzie «Dnia narodnaha adzinstva» 17 vieraśnia. Na zdymkach pabyvali žurnalisty ašmianskaj rajonki.

Padziei filma adbyvajucca ŭ 1925 hodzie. Pavodle rajonnych žurnalistaŭ, «hety składany čas dla Biełarusi adlustravany na prykładzie kankretnaj siamji, niaprostych uzajemaadnosin u joj. Prablema vybaru, psichałohija čałavieka ŭ składanych umovach, pryniaćcie žyćciovych rašeńniaŭ — usio heta vychodzić na pieršy płan».

Praca nad scenaryjem viałasia dastatkova doŭha, niekatoryja častki, jak śćviardžajecca, pierapisvalisia pa niekalki razoŭ. Adznačajecca, što aŭtary imknulisia pakazać situacyju maksimalna nabližanaj da rečaisnaści, tamu pracavali z archiŭnymi dakumientami, źviartalisia pa dapamohu da historykaŭ. Histaryčnyja kansultanty nibyta dapamahali z vybaram kaściumaŭ dla hierojaŭ i łakacyj dla zdymak.

Dziejańnie filma achoplivaje dva nasielenyja punkty — Stoŭbcy i Rubiaževičy, adnak znajści adpaviednyja pabudovy tam akazałasia składana. Miascovyja budynki, jakija adpaviadajuć tamu času, vielmi źmianilisia, byli pafarbavanyja abo adrestaŭravanyja, a niekatoryja aktyŭna vykarystoŭvajucca pad roznyja mety. Halšany ž stali idealnym varyjantam dla zamieny, bo architektura miastečka jašče zachoŭvaje svaju samabytnaść.

Centr miastečka i vulica Zamkavaja nie raz i raniej źjaŭlalisia miescam dla zdymak dakumientalnych filmaŭ i mastackich karcin. U druhoj pałovie šaścidziasiatych hadoŭ u Halšanach zdymałasia mastackaja stužka «Vajna pad strechami». Paźniej Halšany pryvabili režysiora Dźmitryja Zajcava, jaki vybraŭ centr byłoha miastečka dla zdymkaŭ filma «Pamiž žyćciom i śmierciu». A niekalki hadoŭ tamu ŭ miascovym kaściole Śviatoha Jana Chryściciela adbyvalisia zdymki historyka-pryhodnickaha filma «Avantury Pranciša Vyrviča, škalara i špieha».

U zdymkach filma «My jediny» biaruć udzieł kala tryccaci biełaruskich i rasijskich akcioraŭ, adnu z hałoŭnych rolaŭ vykonvaje rasijanka Antanina Dzivina. Masoŭku składajuć miascovyja žychary.

Vyrašać pytańni z padboram masoŭki, ustanoŭkaj dekaracyj, dastaŭkaj invientaru i inšym aktyŭna dapamahajuć miascovyja viertykalščyki i siłaviki.

Zaviaršyć zdymačny praces i prystupić da mantažu karciny płanujuć da kanca kalandarnaha hoda, vychad filma na vialikija ekrany čakajecca viasnoj nastupnaha hoda.

Kamientary7

  • SHOS
    09.11.2022
    adnu z hałoŭnych rolaŭ vykonvaje rasijanka Antanina Dzivina
    https://nashaniva.com/302755

    snova film na russkom? i čto tam budut diełať? obielať bolšievikov i očierniať polakov?
    vriad li budiet choť tolika pravdy
  • Abu
    09.11.2022
    Što jany nie zdymuć, zaŭždy atrymoŭvajecca ekranizacyja Horkaha "Na dnie".
  • Litvin
    09.11.2022
    [Red. vydalena]

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant26

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant

Usie naviny →
Usie naviny

Bieśpiłotniki atakavali Redkinski chimičny zavod u Ćviarskoj vobłaści Rasii

Palinie Šarendzie-Panasiuk pryznačyli čarhovuju psichołaha-psichijatryčnuju ekśpiertyzu3

U Viciebsku zapuścili tancujučyja fantany1

IP chočuć zabaranić zajmacca luboj adukacyjnaj dziejnaściu 

Polšča i krainy Bałtyi prosiać pra abarončuju liniju na miažy z Rasijaj i Biełaruśsiu1

Krainy ES uzhadnili sankcyi ŭ dačynieńni da Biełarusi, kab zakryć samuju vialikuju ščylinu suprać Rasii4

Nočču Hruzija śviatkavała histaryčny vychad zbornaj u płej-of Jeŭra VIDEA

U Balivii vajskoŭcy ździejśnili sprobu pieravarotu. Prezident vyjšaŭ da ich1

Hałkipier zbornaj Hruzii — najlepšy bramnik hrupavoha etapu Jeŭra-2024 pa kolkaści sejvaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant26

Piać faktaŭ pra Natallu Piatkievič — samuju ŭpłyvovuju čynoŭnicu Biełarusi da źjaŭleńnia Kačanavaj i Ejsmant

Hałoŭnaje
Usie naviny →