Jarasłaŭ Ściešyk: «Matyvy hetych źmienaŭ mianie mała abychodziać, važny vynik hetych źmienaŭ, efiekt».
«Junyja, haračyja vałanciory biasstrašna kłalisia pad kalosy raŭnadušnych hrejdzieraŭ, jakija pašyrali darohu, karyślivyja palityčnyja pravadyry ŭznačalvali kałony i pramaŭlali pałymianyja słovy, miascovyja žychary ładzili pad sosnami pikniki, enierhičnyja dzievałapiery ŭładkoŭvalisia pad šumok uźvieści ŭ «žyvapisnym miescy» (u Kurapatach!) vykštałconyja viły dla bahatych. Hłupyja i niačułyja padletki z navakolla raskopvali mahiły i łamali ustalavanyja dobraachvotnikami pamiatnyja kryžy», — i za hetym usim «moŭčki nazirała miascovaja ŭłada». Hetak pra vachtu moładzi pa abaronie Kurapataŭ u 2001—2002 hh. napisała łukašenkaŭskaja hazieta.
Što dumaje pra heta adzin z udzielnikaŭ vachty ŭ Kurapatach — Jarasłaŭ Ściešyk?
Naša Niva: Sioleta napiaredadni Dziadoŭ ułady niečakana paviarnulisia tvaram da Kurapataŭ. Hałoŭny redaktar «Sovietskoj Biełoruśsii» asabista napisaŭ vializny artykuł pra ŭročyšča pad Minskam, nazvaŭšy abaroncaŭ Kurapataŭ, «junymi, haračymi vałanciorami, što biasstrašna kłalisia pad kalosy raŭnadušnych hrejdzieraŭ». Ty byŭ adnym z tych junych i haračych. Jakija pačućci ŭ ciabie vyklikaŭ toj artykuł?
Jarasłaŭ Ściešyk: Artykuł nie čytaŭ, ale aznajomiŭsia ź pierakazam i kamientarami na sajtach. Z adnaho boku kryŭdna, što situacyja źmianiłasia tolki ciapier. Heta musiła adbycca značna raniej, da 2001 hodu, kali praz uročyšča kłali darohu. Ale tady va ŭładaŭ byli inšyja zadačy — u pašyreńnie kalcavoj ukłali vialikija hrošy. Ciapier ža, jak padajecca, ułady sprabujuć razyhrać prazachodniuju kartu. Kali tak, to taki nastup na savieckuju spadčynu zdajecca całkam naturalnym.
NN: To bok, ty nie vieryš u ščyraść tych, chto siońnia, jak na zahad, kardynalna źmianiŭ staŭleńnie da prablemy?
JAS: Tak, nie vieru. Ale matyvy hetych źmienaŭ mianie mała abychodziać, važny vynik, efiekt. «SB» nadrukavała davoli abjomny artykuł pra Kurapaty, dziakujučy čamu vialikaja kolkaść nieznajomych z prablemaj ludziej daviedałasia praŭdu pra hetaje miesca. Pra toje, što tam rasstrelvała mienavita NKVD, a nie niemcy. I heta nadzvyčaj važna. Spadziajusia, što taki pavarot dapamoža vypravić situacyju z vandałami i amatarami adpačyć na pryrodzie.
NN: Ad artykułu ŭ «SB» patychaje palitykaj. A jak tabie vokličy «Žyvie Biełaruś» u pierachodzie pad kalcavoj dy partyjnaja simvolika na žałobnym šeści?
JAS: Asabista ja nie prymaju palityki na mohiłkach. U 2001 hodzie ŭ časie vachty my pavodzili siabie ŭ Kurapatach, jak i naležyć siabie vieści na mohiłkach — nie śpiavali, nie viesialilisia. Mnie zdajecca časam, što ŭdzielniki štohadovych dziadoŭskich šeściaŭ prosta nie razumiejuć, što partyjnymi ściahami i pałymianymi pramovami pra maskaloŭ jany adšturchoŭvajuć zvyčajnych hramadzianaŭ. Tym nie mienš, KCHP‑BNF dy inšyja robiać vielmi šmat karysnaha va ŭročyščy: tałoki, abnaŭleńnie kryžoŭ, patrulavańnie, infarmavańnie.
NN: Ciapier ty nie vałancior i nie aktyvist. Ty žurnalist. Ci źmianiła heta tvajo staŭleńnie da Kurapataŭ? Što adčuvaješ, kali prychodziš siudy z kamieraj, a nie sa ściaham?
JAS: Staŭleńnie zastałosia raniejšaje — ja šanuju hetaje miesta, jak miesca masavaha katavańnia svaich suajčyńnikaŭ. Jak žurnalist, mušu być pa‑nad padziejaj, ale ja prychodžu siudy ŭ inšyja dni, udzielničaju ŭ pryborcy terytoryi i h.d.
NN: Kali situacyja iznoŭ źmienicca i Kurapaty znoŭ apynucca ŭ niebiaśpiecy, što budzieš rabić?
JAS: Vielmi spadziajusia, što situacyja ŭsio ž źmienicca da lepšaha i Kurapaty narešcie pakinuć u spakoi. Jak žurnalist, budu spryjać hetamu, nakolki tolki mahčyma.
* * *
Jarasłaŭ Ściešyk, naradziŭsia ŭ 1981 h. u Salihorsku. U 2001 h. udzielničaŭ u vachcie ŭ Kurapatach. Dvojčy byŭ zatrymany, dvojčy atrymlivaŭ štraf. Byŭ źbity milicyjantami ŭ časie likvidacyi namiotavaha miastečka ŭ Kurapatach. Na siońnia pracuje žurnalistam, palityčnaj dziejnaściu nie zajmajecca.
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Kamientary