Kamientary da artykuła

«Ja dumaŭ, što ludzi źmiatuć nas». Śpiecnazaviec u 2020-m stajaŭ z aŭtamatam u ačapleńni pierad Łukašenkam, a ciapier vajuje za Ukrainu

  • daviedka
    20.10.2024
    Kiem žie on słužił v milicii srazu pośle škoły (čtoby nie idti na sročnuju v armiju), jeśli razriešał miełkije konflikty na rajonie, čto vchodit v obiazannosti učastkovoho inśpiektora, no on pri etom niekim obrazom okazałsia v ocieplenii, hdie nachodiłsia OMON?! Otkrovienno triendit ili čto-to niedohovarivajet...
  • Lolik z-pad Limasoła
    20.10.2024
    daviedka, tak, ty ž tam taksama stajaŭ i nie bačyŭ jaho) heta falšyŭka z Ukrainy
  • .
    20.10.2024
    Mabyć, byŭ u niejkim inšym ačapleńni ŭ toj dzień?
    Praktyka mabilizavać roznych supracoŭnikaŭ isnavała.
  • .
    20.10.2024
    > «ja stajaŭ u milicejskim ačapleńni, hladzieŭ na hetaje mora ludziej i dumaŭ, što jany źmiatuć nas, i my apuścim ščyty. Ale jany paviarnuli nazad. U toj momant ja zrazumieŭ, što revalucyja pravaliłasia...»

    1. Nie apuścili b ščyty. Vykonvali b prykazy, jak rabili da taho i paśla taho.
    Nie padparadkavacca heta surjoznaje rašeńnie. Ci byli hatovyja da jaho kalehi? Što śviedčyć pra toje? Navat razmoŭ, što nie treba achoŭvać Łukašenku, pamiž imi nie było. I sam kaža «Jany nie asabliva razumnyja... U bolšaści ź ich niama pryncypaŭ.»

    2. Siłavik/karnik (na toj čas) ličyć, što prablema nie ŭ im, što jon nie padtrymaŭ pratestoŭcaŭ, a ŭ kimści inšym. "Jany nie dastatkova ahresiŭna z nami zmahalisia".
    Zastałosia, kab jašče Łukašenka skazaŭ, što jon byŭ za revalucyju, ale voś sami nie dajšli da jaho Dvarca, značyć, "kali im nie treba, to i ja zastaŭsia va ŭładzie".

    (Vybar, jaki hieroj artykuła zrabiŭ paśla - hodny i śmieły. Pytańnie pra 2020-y, kali było šmat "stratehaŭ", navat na supraćlehłym baku, jakija sami ŭ toj momant ničoha nie zrabili).
  • Viecier
    20.10.2024
    ., 1. Moža i apuścili by ščyty. Ciapier nichto taho nie viedaje. I tady nichto nie viedaŭ. Ci razam sa ščytami rassypalisia b ŭ roznyja baki pad ciskam natoŭpu.
    Ale chto viedaŭ tady ci jość za ščytami zbroja? Chto ŭvohule što viedaŭ? Dapuścim adzin ci dva šerahi ščytoŭ by źnieśli.. Što dalej? Dalej tolki zapoźnienyja fantazii. U siłavikoŭ byŭ by raskoł, bo jašče mielisia tam prystojnyja ludzi? Ci "Ciań Ań Myń - 2.0"?
    Śviedka padziej daje zrazumieć, što da padtrymki hodnaści mienty nie daraśli, a ŭ ludziej tady nie było anijakaha dośviedu, što rabić ŭ takoj situacyi.
  • EMIL
    20.10.2024
    "Dumał, čto ludi śmietut nas,
    a oni poviernuli nazad."
    I my vsie znajem etu dievušku,
    kotoraja skazała poviernuť nazad
    i pokazyvała OMONU sierdiečki.
  • aleśnikova
    20.10.2024
    EMIL , ale heta nie
    kaleśnikava

    tym bolš, što jana daloka nie
    devuško )
  • Hd
    20.10.2024
    Dziakuj za hodnaść i sumleńnie chłopcu i ŭsim chto ź im radam. Bieražycie siabie i viartajciesia ŭsie žyvymi ŭ volnuju Biełaruś.
  • oj, taki da
    20.10.2024
    Viačasłaŭ Hranoŭski pajšoŭ słužyć u milicyju ŭ 18 hadoŭ, adrazu paśla zakančeńnia siaredniaj škoły.

    «Dla mnohich maładych ludziej, jakich nie cikavić palityka, ale jakija chočuć stabilnaha žyćcia, praca ŭ milicyi — dobry varyjant», — adznačyŭ Hranoŭski.
  • minsk-mir
    20.10.2024
    takija (vajavaćvajavaćvajavać) jość u lubym hramadstvie

    ale ŭ mianie niama da ich spahady. ja suprać vajny
  •