Kamientary da artykuła

«U Maleviča biełarusizacyja nijakaha adčužeńnia nie vyklikała». Historyk patłumačyŭ Parfionavu, čaho toj nie viedaje

  • Acab
    16.01.2025
    Ja nie mahu, hety infa-šrot čezły takija burbałki vyklikaŭ ŭ bałocie, nia spyniacca abviarhać.
    Šahał z kalena levitaŭ, žydoŭski mastak. Što tam kalektyvizacyi ź industryjalizacyjami ŭ jaho vyklikali, mnie śmiešna
  • Aleś
    16.01.2025
    Hałoŭnaje dokaz litoŭskich historykaŭ ab tym, što isnavaŭ adziny litoŭski etnas i što jany źjaŭlajucca pravapierajemnikami VKŁ, źjaŭlajecca list Vitaŭta da impieratara Śviaščennaj Rymskaj impieryi Žyhimonta, u jakim jon śćviardžaje, što žamojty i litoŭcy — adzin narod. Ale Vitaŭt moh chłusić, kab terytaryjalny spreč vakoł Žamojcii vyrašyŭsia ŭ jaho karyść.

    Naprykład, jaho słovy abviarhaje jahonaja piačatka. Na joj napisana: Sigillum Allexandri allas Wytowdi magnis ducis Lithwanie d[omini]ni Russie et cetera (Piačatka Alaksandra, abo Vitaŭta, vialikaha kniazia Litvy, haspadara Rusi i inšych). Heta značyć, što isnavali dva narody — Ruś i Litva, a taksama inšyja, i ŭžo na samoj piačatcy jość hierby ŭsich narodaŭ. Akramia hierbaŭ Rusi i Litvy, tam znachodziacca hierby Trokskaha kniastva i Žamojcii. Voś vyjava piačatki: https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%92%D1%96%D1%82%D0%BE%D0%B2%D1%82#/media/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Witold_Duke_of_Lithuania_seal.PNG.

    Litva Mindoŭha znachodziłasia na terytoryi kultury ŭschodnielitoŭskich kurhanaŭ. Jana była ŭschodniebałtyjskaj zhodna z archieałahičnymi dadzienymi. Zastajecca adkrytym pytańnie, ci mahła kultura ŭschodnielitoŭskich kurhanaŭ asimilavać inšyja narody Bałtyi i pieradavać svaju kulturu ci nie. Na maju dumku, heta małavierahodna, tamu što jana asimilavałasia ŭ rusinskuju kulturu. Adnačasova asimilavać inšyja narody i rastvarycca ŭ etnasie inšych kultur niemahčyma. Albo impieryja asimiluje inšyja narody, jak, naprykład, rymlanie, albo, jak mańčžury, samaasimilujecca. Taksama nieviadoma, ci była jana blizkaj da kultury akšajtaŭ Trokskaha kniastva. Jana była ŭschodniebałtyjskaj, ale, naprykład, miažavała z łathałami i inšymi łatyšskimi plamionami. Mahčyma, kultura ŭschodnielitoŭskich kurhanaŭ była bližej da łatyšoŭ. Jany nie pakinuli piśmovych pomnikaŭ, i nielha śćviardžać, što jany byli blizkimi da akušajtaŭ Trokskaha kniastva.Chotiełasia b dadać, što słova Lijetuva nie maje značeńnia ŭ litoŭskaj movie. Naprykład, nazva krainy Norviehija pachodzić ad staražytnaskandynaŭskaha Norreweg — «paŭnočny šlach». Spačatku hetaja nazva adnosiłasia da prybiarežnaha marskoha šlachu, pa jakim narmany vychodzili ŭ paŭnočnyja mory, ale paźniej jana stała abaznačać zachodniaje ŭźbiarežža Skandynaŭskaha paŭvostrava ŭzdoŭž marskoha šlachu, a zatym i ŭźnikłuju tut dziaržavu. Ci ŭziać Hiermaniju, jakaja pa-niamiecku nazyvajecca Deutschland (ad prahiermanskaha Þeudiskaz). Słova Deutsch (ad prahiermanskaha Þeodisk) pieršapačatkova aznačała «toj, što maje adnosiny da naroda» i ŭ pieršuju čarhu mieła na ŭvazie movu. Častka land aznačaje «ziamla, kraina».

    A voś Lijetuva ŭ litoŭskaj movie ničoha nie aznačaje. Heta pakazvaje na toje, što litoŭcy byli inšym etnasam, adroznym ad aŭkštajtaŭ Trakajskaha kniastva.

    Takim čynam, kultura ŭschodnielitoŭskich kurhanaŭ rastvaryłasia ŭ akušajckaj kultury Trokskaha kniastva i rusinskaj. Heta aznačaje, što ŭ VKŁ było dźvie tytulnyja nacyi — rusiny-litviny i akušajty-lijetuvisy.

    Taksama źviartaju ŭvahu, što dva vialikija kniazi litoŭskija byli pravasłaŭnymi, što ŭkazvaje na toje, što stalica znachodziłasia na rusinskich terytoryjach, i heta byŭ horad Navahrudak pry Vojšaku i Švarnie.

    Taksama ŭ Rečy Paspalitaj było dźvie jurydyčnyja stalicy — Krakaŭ i Vilnia, i dźvie faktyčnyja — Varšava i Hrodna.

    Idzie taksama palemika ab tym, ci isnavała VKŁ paśla Lublinskaj unii. Isnavała, bo Reč Paspalitaja była kanfiederacyjaj. Isnavała prava "libierum vieta", i luby lićvin moh zabłakiravać luboje rašeńnie ahulnaha sojmu.
  • Čieł
    17.01.2025
    Aleś, Tut nam poviezło s etimi litovcami. U nich jazyk i piśmiennosť silno otličajutsia ot biełaruskich, da i russkich. V takich usłovijach očień trudno istoriju poddiełyvať, hy-hy. Dostatočno projechaťsia po starinnym kładbiŝam i počitať tam tablički na mohiłach i sklepach. Vsio srazu stanovitsia na svoi miesta. Srazu pojmieš raźmiery i miesto disłokacii etoj Žamosti. Možno dažie kartu sostaviť.
  • Aleś
    16.01.2025
    Taksama chaciełasia b adznačyć, što statuty byli napisany na sumiesi starabiełaruskaj movy i carkoŭnasłavianskaj. Adnak carkoŭnasłavianskaja mova była biełaruskaha izvoda (dyjalektu), jakim nidzie, akramia Biełarusi, nie karystalisia. To-bok taja carkoŭnasłavianskaja mova, jakoj karystalisia vialikija kniazi litoŭskija, adnaznačna zamacoŭvałasia za biełarusami i była źmiašanaja z hutarkovaj biełaruskaj movaj. Takim čynam, možna kazać pra toje, što heta była starabiełaruskaja piśmovaja mova, a nie kancylarskaja. Dziaržaŭnaja mova Vialikaha Kniastva Litoŭskaha.
  • Aleś
    16.01.2025
    Voobŝie u mienia jesť odna fiłosofskaja mysl. Naprimier, rabom byť vyhodno, potomu, čto v intieriesach choziaina stabilno kormiť raba, čto by on nie sdoch, a svobodnomu čiełovieku nado krutiťsia, čto by najti siebie propitanija.
    Łukašisty v maśsie svojej s rabskim mientalitietom. Vot mienia v lubom słučaje łukašienko nakormit, obujet, a eti nacionalisty dadut łopatu i skažut sam siebie kartošku sadi, kopaj, a nie zahotoviš urožaj, podochnieš.
  • papakoli
    16.01.2025
    Kak v drievnosti vyvodili svoj rod iz Rima, tak i sovriemiennyje (v 99% russkojazyčnyje, s dietsva počti užie nikto nie biełaruskojazynyj) biełarusy iz VKŁ.... Ssyłajutsia na bieł.movu v Statutach i diełovoj pieriepiskie.... A ničieho čto priamo siejčas, SIEHODNIA, niet movy praktičieski połnosťju? Ni v sudach nie v pieriepiskie? Biełaruś voobŝie to kak hosudarstvo i tak s barskoho pleča sdiełali po jazykovomu principu a nie po žiełaniju ili upasi hospodi triebovaniju naroda. Nie nado sporiť. Jeśli by Stalin nie chotieł - nie było by nikakoj BSSR. Sm. na Vilniu. Ichodia iz etoj łohiki rośsija let tak čieriez 300 priedjavit prava na RB. Tipa russkij jazyk był viezdie: insta, tiktok i diełoproizvodstvo.... Značit čto ? ETO RUSSKOJE hosudarstvo i viartajemsia v zad. Vsie čto opisano vyšie užie było. Pośle t.n. Padiełov Rieči Pospolitoj. Pisať dalšie nie budu....
  • feafania
    16.01.2025
    papakoli, tut roźnica ŭ tym, što rasiejcy zavajavali i naviazali svaju movu. A zhodna z vašaj lehikaj, letuvisy nas zavajavali, ale čamuści heta my im naviazali svaju movu, a nie jany nam. Rymskaja impieryja, choć i była maleńjikim narodcam, taksama ŭsim naviazvała svaju movu, a nie adaptavała movu zavajavanych narodaŭ.Letuvy taksama b nie było, kali b pad bokam nie było Prusii. Rasiejcy b hetuju horstku narodu (jakaja navat paŭstańniaŭ nijakich nie arhanizoŭvała, uspomnicie, kolki na pachavańni Kastusia Kalinoŭskaha siarod paŭstancaŭ było etničnych letuvisaŭ: adzin ci dva?) prosta b praihnaravali, jak rabili heta ź inšymi finskimi narodami.
  • Kulturołoh
    16.01.2025
    Vyzovitie kto-nibud́ sanitarov etomu pisatielu bukv. Malevič nikohda nie był biełaruskim chudožnikom, o čiem nieodnokratno hovorił sam. I jeśli by nie ujechał snačała v Rośsiju, a potom - v Pariž, dažie strašno priedstaviť, čtoby s nim v etom Vitiebskie stało.
  • Ž
    16.01.2025
    Kulturołoh, tiebie samomu vporu sanitarov vyzyvať. Potrudiś staťju pročiesť.
  • Noŭnejm
    17.01.2025
    Ž, jak jon jaje pračytaje? Jon ža maskavit (ci pad im vychavany), katory pa-biełarusku nie čytaje i nie razumieje. Znajšoŭ znajomyja słovy ŭ tekście, niejak ich supastaviŭ, zrabiŭ vysnovu pa štampie ŭ hałavie - i "čytajcie moj razumny dopis"..)
  • Kritik
    17.01.2025
    Noŭnejm , tak i Malevič był vpołnie siebie maskovit, kak ty vyražaješsia. Učiłsia živopisi v Moskvie, rabotał, v osnovnom, v Moskvie i Leninhradie. Kak chudožnik sostojałsia v Moskvie, jeŝio pieried svojej vitiebskoj epopiejej. Možiet ty čieho-to nie poniał?
  • Lisickij
    16.01.2025
    Avtor natianuł Šahała na svoj kanon izo vsiech sił zadnim čisłom, dažie skatiłsia na opportunizm v jazykovom voprosie. No eto vsio nieubieditielno i dažie hłupovato.
  • Šieršień
    17.01.2025
    Malevič žił siebie v Leninhradie i v us nie duł po povodu toj biełoruśsizacii, čto jesť ona, čto jejo niet. On rodom iz Kijeva, i imieł polskije korni. V Vitiebsk popał na korotkoje vriemia. Koniečno, obiazatielno najdutsia žiełajuŝije prilepiť jemu tak nazyvajemuju biełaruskaść.
  • 1
    17.01.2025
    Parfionov i jeho tvorčiestvo — razočarovanije. Machrovoje voschvalenije hniłoho sovka.
  • Astalavista
    17.01.2025
    Parfienov rasstraivajet. Nie ponimať, čto štietł był osobiennosťju połśko-litovskoho hosudarstva, i imienno biełorusskoj časti, kak-to nie intiellihientno
  • Valantyn
    17.01.2025
    Astalavista, biełorusskaja oppozicija i siehodnia časť polsko-litovskoho hosudarstva. Ničieho nie iźmieniłoś.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić