u nas sabak mohuć pradavać pad vyhladam baraniny... a tam sabačak pakidajuć peŭna sabie?
Aleś
21.03.2025
Navina karysnaja, ale jak viehan pavinien adznačyć, što nie baču roźnicu pamiž janotam ci lasoj i baraninoj ci kuracinaj ci sabakam. Usie žyvieły pavinny žyć na voli i ludzi buduć zdaraviejšymi. Taksama kitajskaja kuchnia našmat bolš viehietyryjaskaja u paraunańni z astatnim śvietam.
I'm vegan!
21.03.2025
Kak vyčiśliť viehana sriedi ludiej? Nikak, on sam obiazatielno ob etom vsiem rasskažiet.
Žvir
21.03.2025
Aleś, tyhry j vaŭki, naprykład, žyvuć zbolšaha na voli i na zdaroŭje nie skardziacca. Škada, što jany ničoha nia viedajuć pra viehietaryjanstva, inakš byli b šče bolš zdarovymi...
hrom-piarun
21.03.2025
I'm vegan!, voś vy napisali, zdajecca, aby lapnuć. Heta ž nie na vulicy vam niejki čeł kryčyć, što jon viehan, a prosta čytač kamientuje artykuł, i ŭ kantekście kamientara i samoha artykuła Alesiu maje sens zhadać, što jon viehan i jakich pohladaŭ prytrymlivajecca. Čym heta adroźnivajecca, naprykład, ad vykazvańnia palityčnych pohladaŭ pad adpaviednymi artykułami?
hrom-piarun
21.03.2025
Žvir, tyhry i vaŭki palujuć na dzikich źviaroŭ, što nie maje ničoha ahulnaha z sučasnaj masavaj žyviołahadoŭlaj. Nie kažučy ŭžo ab tym, što heta patrebna drapiežnikam, kab vyžyć, a čałavieku u sučasnym cyvilizavanym śviecie, asabliva ŭ raźvitych krainach, — nie.
Žvir
21.03.2025
hrom-piarun, śviet ludziej rozny, niejdzie i palujuć, a niejdzie hadujuć, niejdzie vudziać, a niejdzie vyroščvajuć u sadkach. U va ŭsich vypadkach meta adna. Kali vaš ład žyćcia, i rehijon isnavańnia, dazvalaje vam trymacca viehanstva, vy možacie ź im ekśpierymientavać, u šmatlikich inšych varunkach čałavieku patrabujecca žyviolnaja ježa. Tut standartaŭ i normaŭ niama, to bok, nie vumničajcie, papracujcie ŭ šachcie za palarnym kołam, albo na lesapavale, ci kamienałomnie jakoj, va ŭmovach tundry, vahony z cemientam parazhružajcie, miachi z bulbaj paciahajcie, dva tydni, bolš nia treba, heta dapamoža vam šyrej razumieć pytańnie j pazbavicca kateharyčnaści mierkavańniaŭ... Pieradajcie maju prapanovu ŭsiamu kalektyvu vašaha ofisa, usim karysna budzie...
hrom-piarun
22.03.2025
Žvir, ja pra toje i kažu, što kali ježa žyviolnaha pachodžańnia patrebna, kab vyžyć, to heta narmalna i apraŭdana. Naprykład, jak vy kažacie, u tundry, dzie bolš ničoha niama, ci niedzie ŭ Afrycy, dzie šmat kamu niama roźnicy, što, abo było b naohuł što źjeści. Tam nasamreč u bolšaści svajoj žyvioł hadujuć sami ci palujuć, i niachaj sabie heta robiać — ja u hetym z vami całkam pahadžajusia. Ale ja maju na ŭvazie pierš za ŭsio cyvilizavanaje hramadstva, dzie skacinu ŭžo sam amal nichto nie trymaje, dzie ŭ čałavieka jość vybar, što jeści, i mahčymaść i čas, kab pisać kamientary. I nakont ciažkaj pracy — usio ž čałavieku dla sił i zdaroŭja patrebnyja pierš za ŭsio makra- i mikranutryjenty ŭ adpaviednaj kolkaści, to bok, białki, tłuščy, vuhlavody, a taksama vitaminy i h.d. I dla enerhii dla toj samaj pracy patrebnyja kałoryi. I ŭsio heta jość i ŭ rečach raślinnaha pachodžańnia i pa nieabchodnaści ŭ vitaminnych preparatach. Ja rabiŭ bolš za 9 hod ciažkuju fizičnuju pracu (čyhunka), pry hetym zastajučysia viehanam, tamu ja vieru svajmu doktaru, što absalutnaj bolšaści ludziej ź luboj pracaj padychodzić takaja madel charčavańnia, kali adkazna da hetaha padyści. A ofisa ŭ mianie niama, vybačajcie! Navošta vy niešta dadumvajecie — ułasna z hetaha ŭ mianie pukan i padhareŭ.
Tamtejšy
21.03.2025
A ŭ nas baranaŭ padajuć pad vyhladam milicyjantaŭ.
U kitajskich restaranach zamiest baraniny i jałavičyny mohuć padavać miasa janotaŭ i lis
Pieradajcie maju prapanovu ŭsiamu kalektyvu vašaha ofisa, usim karysna budzie...
ja pra toje i kažu, što kali ježa žyviolnaha pachodžańnia patrebna, kab vyžyć, to heta narmalna i apraŭdana. Naprykład, jak vy kažacie, u tundry, dzie bolš ničoha niama, ci niedzie ŭ Afrycy, dzie šmat kamu niama roźnicy, što, abo było b naohuł što źjeści. Tam nasamreč u bolšaści svajoj žyvioł hadujuć sami ci palujuć, i niachaj sabie heta robiać — ja u hetym z vami całkam pahadžajusia.
Ale ja maju na ŭvazie pierš za ŭsio cyvilizavanaje hramadstva, dzie skacinu ŭžo sam amal nichto nie trymaje, dzie ŭ čałavieka jość vybar, što jeści, i mahčymaść i čas, kab pisać kamientary.
I nakont ciažkaj pracy — usio ž čałavieku dla sił i zdaroŭja patrebnyja pierš za ŭsio makra- i mikranutryjenty ŭ adpaviednaj kolkaści, to bok, białki, tłuščy, vuhlavody, a taksama vitaminy i h.d. I dla enerhii dla toj samaj pracy patrebnyja kałoryi. I ŭsio heta jość i ŭ rečach raślinnaha pachodžańnia i pa nieabchodnaści ŭ vitaminnych preparatach. Ja rabiŭ bolš za 9 hod ciažkuju fizičnuju pracu (čyhunka), pry hetym zastajučysia viehanam, tamu ja vieru svajmu doktaru, što absalutnaj bolšaści ludziej ź luboj pracaj padychodzić takaja madel charčavańnia, kali adkazna da hetaha padyści. A ofisa ŭ mianie niama, vybačajcie! Navošta vy niešta dadumvajecie — ułasna z hetaha ŭ mianie pukan i padhareŭ.