Mazaičny sapraŭdy pajechaŭ kukuchaj. Ź inšaha boku, kali jon skončyć jak Čaŭšesku albo Sadam - tyja kadry nikoha šakavać užo nia buduć.
Josik
29.04.2025
Zabojstva na Puškinskaj, źbitych amapaŭcami dy hubazikaŭcami hramadzian taksama pakažycie? Psichična chvory dzied, abvastreńnie.
niebiaśpiečny
29.04.2025
psichapat
"po obrazu i podobiju"
29.04.2025
"vyšeboha" choča stvaryć jak maha bolš psichapataŭ takich, jak sam?
da
29.04.2025
"po obrazu i podobiju", da, jemu nužny śmiertniki-fanatiki, čtoby biespłatno pod tanki kidaliś za nieho i jeho siemiejstvo, da i mvd, i khb nado čiem-to popołniať (nie pišu kiem-to, tam ostałoś tolko čto-to, očień pochožieje na humno). Vot jemu i nado humna pobolšie, a dla etoho nado łomať v dietstvie i žiełatielno do 5 let, no možno i pozžie.
šyz
29.04.2025
Voś što byvaje, kali dzied adarvaŭsia ad žyćcia. Školniki ŭ telehramie ŭ režymie realnaha časa hladziadź jak prachodzić utylizacyja %;*šystaŭ i jak sabaki ich jaduć va ŭkrainskich palach.
drakon
29.04.2025
niešta ŭspomniłasia, jak ludažer maleńkaha kolu ŭ mietro adrazu paśla terakta paciahnuŭ
Mch
29.04.2025
Jak zambaki zaraz učapilisia ŭ hetuju "istoričieskuju pravdu" (znašli ž vyraz). A nie chočuć raspavieści "histaryčnuju praŭdu" pra Kurapaty, (i ŭ cełym pra Stalinskija čystki ŭ RKKA), pra sumiesny ź niemcami vajskovy parad ŭ Biareści ŭ 1939 hodzie, (u cełym źjava dla Biełarusi stanoŭčaja, BSSR atrymaŭ navat Vilniu na karotki čas, Biełastok i vakolicy ŭvohule viarnulisia "da rodnych bierahoŭ", ale ŭ mižnarodnym kantekście nieadnaznačnaja), pra savieckuju akupacyju krain Bałtyi ŭ 1940 hodzie, (zatoje ščyra ździŭlajucca, adkul ža ŭ "prybałtycy" źjaviłasia stolki "lasnych bratoŭ", i čamu jany supracoŭničali ź niemcami), pra toje, jak Stalin paśla 22 červienia 1941 hoda faktyčna dapuściŭ źniščeńnie RKKA? (Uspomnicie choć adnu abaronu biełaruskich haradoŭ na pieršym etapie vajny - chiba što Mahiloŭ). Takuju "istoričieskuju praŭdu" jany nie žadajuć pamiatać.
Ch
29.04.2025
Mch, Dadam i pra histaryčnuju praŭdu pra spaleny sialinistami Chajbach 27 studzienia 1944. Dzie karniki stalinisty kamunisty spalili bolš jak 700 čačencaŭ razam z žančynami i dziaćmi, što bolš jak ŭ 6 razoŭ za trahiedyju ŭ Chatyni. Tak sama i pra Aŭhanistan 1979-1989. Dzie savieckija akupanty spalili razam z žycharami kala 15000 aułaŭ i kišłakoŭ razam z žycharami ŭ tym liku z žančynami i dziaćmi. 15000 spalenych aŭhanskich viosak za dziesiać hod savieckaj akupacyi što ŭ dziesiać razoŭ bolš za tyja złačynstvy što zrabili niemcy ŭ Biełarusi nie kažučy pra złačynstvy savieckich partyzan dy kamunistaŭ jakija i vioski vyrazali i śviataroŭ razam ź siemjami zabivali i heta nie kažučy pra hienacyd narodaŭ Sibiry, Ukrainy i inšych narodaŭ jaki rabili i robiać maskoŭskija akupanty na praciahu ŭsioj svajoj historyi. Inakš bačym tolki tuju "praŭdu" jakaja vielmi zadavalniaje siońniašnich čyrvonych, čyrvonazialenych dy trykałornych złačyncaŭ, a na ich ŭłasnych złačynstvach klajma niama dzie stavić
russkij nacizm i fašizm
29.04.2025
Ch, russkij nacizm i fašizm vsiehda takim był, prosto, russkije vrut, obmanyvajut, maskirujutsia i nikohda, ni v čiom nie priznajutsia i nie kajutsia. Na etom i stoit russkij mir. Poetomu i vłasť v russkom mirie takaja, druhoj ona byť nie možiet. I naš, vyrodivšijsia iz čiełovieka (v narodie takich nazyvajut vyrodkami), takoj žie, kak i russkij nacizm i russkij fašizm.
Hoha
29.04.2025
Chaču pabačyć čyrvona-zialonuju plesień na jaho trunie. Možna z kałaradskaj stužačkaj
Lewiatan
29.04.2025
U etoho viečno vsiemu nie vriemia, nie miesto. Čtoby zamirať dietiam mozhi - vystavim foto obhoriełych tankistov. Nužny biespoŝadnyje kamikadzie. Za fiuriera pod tank s minoj. Kak ja tiebia nienavižu!
pierievožu
29.04.2025
[Red. Vydalena] «pri mojem pieriesidientstvie u každoho iz siehodniašnich dietsadovciev budiet svoj Vołčansk s okopami. Na zaŝitu jacht Mordašova - stanoviś!»😀
[Zredahavana]
Biełarus
29.04.2025
ŠOS
!
29.04.2025
Fuck you.
Piekła Valetałukašienko čakaje
29.04.2025
Usienarodnaje Śviata budzie ( niekalki miesiacaú) kali padochnie Valet
Paliašuk
29.04.2025
Nie hledziačy ros-tb, ciažka skazać, što tam takoha pakazvajuć ichniaj moładzi, što jany iduć zabojcami na kantrakt. Moža ŭ peŭnaj stupieni łuka i pravy: kab viedali žachi vajny, hladzieli chroniku pracy zonderkamand ci na štabieli trupaŭ u kancłahierach, na pałajučyja sałamianyja strechi chat, hałodnyja vočy schudniełych da stanu škiletaŭ dziaciej ci pałonnych, to nie bačyli b ramantyzmu ŭ zabojstvie mirnaha nasielnictva čužoj krainy. Ale ž jon kaža A (2-ja Suśvietnaja) i nie kaža B (rasiejskija źvierstvy va Ŭkrainie, raniej u Hruzii, Čačni). Za try hady nazapašany strašny fond dokazaŭ, što antyŭkrainskaść rašystaŭ roŭnaja "kančatkovamu vyrašeńniu habrejskaha pytańnia" nacystami. Voś pra što sučasnaja moładź musić viedać, vyrašajučy pa jakim viektary raźvivacca i ci mieć štości ahulnaje z maskoŭskimi varvarami, ci ŭsio ž lepiej naładzić supracoŭnictva z cyvilizavanym zachodnim śvietam.
Roźnica
30.04.2025
Paliašuk, na bolšaj terytoryi Rasiei nie było žachaŭ vajny, pracy niamieckich zonderkamand ni štabieloŭ trupaŭ u kancłahierach. U Rasiei što takoje vajna viedajuć tolki na nievialikaj kolkaści terytoryi - Leninhrad, Vałhahrad, Kurskaja vobłaść, terytoryi kala Biełarusi. Jany nie majuć taho vopyta vajny, jaki prajšła kožnaja biełaruskaja siamja. Nie bačyli niemcaŭ, nie bačyli bajavych dziejańniaŭ. U ziamlankach vymušanyja byli žyć biełarusy, rasiejcy nie viedajuć, jak heta, bo žyli ŭ kvaterach i damach. Navat u błakadnym Leninhradzie nichto ź ich nie žyŭ u ziamlankach. Dla ich maksimum heta što dzied pajšoŭ vajavać i pryvioz trafiei (kali kaniečnie nie zahinuŭ). Dla biełarusaŭ vajna heta - spalili viosku, chavajemsia ad niemcaŭ u bałocie, ryjem ziamlanku, chvarejem, haładajem, vykapvajem rukami miorzłuju bulbu. Dla rasiejcaŭ - tata viarnuŭsia z fronta i pryvioz trafiei.
Roźnicu adčuvajecie? Dla biełarusaŭ vajna - heta značyć stracić usio: chatu, adzieńnie, ježu, zdaroŭje, siamju, baćkoŭ, dziaciej. Dla ruskich vajna - heta pryvieźci trafiei. A invalidaŭ vajny - vykinuć na Sałaŭki, kab nie połzali na doščačkach pad nahami.
Paliašuk
30.04.2025
Roźnica, mnie pra roźnicu nie raskazvajcie, bo ja viedaju. Adzin pradzied pad Varšavaj zahinuŭ, pryzvany ŭ 1944. Inšy byŭ suviaznym, potym złavili i ledź nie rasstralali - uciok, hod partyzaniŭ, a siamja z 10 dziećmi tulałasia pa bałotach, bo chatu spalili. Z błakady vychodzili, dyk prababka pakinuła dzicia ŭ budanie vypadkova. Heta paŭbiady - potym jana raskazała, kali syn padros, dyk toj pa pjancy maci dakaraŭ, maŭlaŭ, chacieła mianie niemcam pakinuć. Voś heta - vajna. Jakaja i paśla nie adpuskaje. Ja suprać jaje hieraizacyi, suprać filmaŭ pra frantavikoŭ u čystych himnaściorkach. Treba ciomny bok pakazvać, kab nikoli znoŭ, a nie možam paŭtaryć. Ale, viadoma, treba ŭzrostavyja abmiežavańni dla dziaciej, kab takaja infarmacyja prymušała dumać, a nie traŭmavała. Kali čaćvierakłašak voziać u Chatyń (plamieńnica pabyvała), to naŭradci takija małyja dzieci mohuć adrefleksavać ubačanaje ŭ poŭnaj miery. A kahości moža i šakavać. Viartajučysia da łuki, u jaho słovy i sprava zaŭsiody razychodziacca. Kaža pra vychavańnie dziaciej u antyvajennym rečyščy, ale vajskova-spartyŭnyja kłuby jabaciek i atrady śpiecnaza ŭ kožnym abłasnym centry adniekul źjaŭlajucca. Kłasika.
Oj
30.04.2025
Na psichiku koli i druhich dietiej tožie v opriedielennyj momient nikto nie budiet obraŝať vnimanije
heta
30.04.2025
raspaŭsiudžannaja iluzija što kali dziciaci niešta dziaŭbści, to jano heta prymie za bazu. a jano prosta razumieje što ad jaho chočuć i moŭčki zrobić svaje ŭłasnyja vysnovy. I pry zručnaj mahčymaści adpravić na try litary ŭsich dydaktykaŭ.
r a d a r
30.04.2025
Zadača zrabić ź biełarusaŭ zombi
Rusher
01.05.2025
Ja nie v kojem słučaje nie prinižaju podvih vietieranov. No kak žal čto za 80 let my tak i nie našli čiem jeŝio možno horditsia.
Łukašenka zaklikaŭ nie zvažać na psichiku dziaciej tady, kali treba pravodzić prapahandu
Tak sama i pra Aŭhanistan 1979-1989. Dzie savieckija akupanty spalili razam z žycharami kala 15000 aułaŭ i kišłakoŭ razam z žycharami ŭ tym liku z žančynami i dziaćmi. 15000 spalenych aŭhanskich viosak za dziesiać hod savieckaj akupacyi što ŭ dziesiać razoŭ bolš za tyja złačynstvy što zrabili niemcy ŭ Biełarusi nie kažučy pra złačynstvy savieckich partyzan dy kamunistaŭ jakija i vioski vyrazali i śviataroŭ razam ź siemjami zabivali i heta nie kažučy pra hienacyd narodaŭ Sibiry, Ukrainy i inšych narodaŭ jaki rabili i robiać maskoŭskija akupanty na praciahu ŭsioj svajoj historyi.
Inakš bačym tolki tuju "praŭdu" jakaja vielmi zadavalniaje siońniašnich čyrvonych, čyrvonazialenych dy trykałornych złačyncaŭ, a na ich ŭłasnych złačynstvach klajma niama dzie stavić
Poetomu i vłasť v russkom mirie takaja, druhoj ona byť nie možiet.
I naš, vyrodivšijsia iz čiełovieka (v narodie takich nazyvajut vyrodkami), takoj žie, kak i russkij nacizm i russkij fašizm.
Možna z kałaradskaj stužačkaj
[Zredahavana]
Ale ž jon kaža A (2-ja Suśvietnaja) i nie kaža B (rasiejskija źvierstvy va Ŭkrainie, raniej u Hruzii, Čačni). Za try hady nazapašany strašny fond dokazaŭ, što antyŭkrainskaść rašystaŭ roŭnaja "kančatkovamu vyrašeńniu habrejskaha pytańnia" nacystami. Voś pra što sučasnaja moładź musić viedać, vyrašajučy pa jakim viektary raźvivacca i ci mieć štości ahulnaje z maskoŭskimi varvarami, ci ŭsio ž lepiej naładzić supracoŭnictva z cyvilizavanym zachodnim śvietam.
U Rasiei što takoje vajna viedajuć tolki na nievialikaj kolkaści terytoryi - Leninhrad, Vałhahrad, Kurskaja vobłaść, terytoryi kala Biełarusi.
Jany nie majuć taho vopyta vajny, jaki prajšła kožnaja biełaruskaja siamja. Nie bačyli niemcaŭ, nie bačyli bajavych dziejańniaŭ.
U ziamlankach vymušanyja byli žyć biełarusy, rasiejcy nie viedajuć, jak heta, bo žyli ŭ kvaterach i damach. Navat u błakadnym Leninhradzie nichto ź ich nie žyŭ u ziamlankach.
Dla ich maksimum heta što dzied pajšoŭ vajavać i pryvioz trafiei (kali kaniečnie nie zahinuŭ).
Dla biełarusaŭ vajna heta - spalili viosku, chavajemsia ad niemcaŭ u bałocie, ryjem ziamlanku, chvarejem, haładajem, vykapvajem rukami miorzłuju bulbu.
Dla rasiejcaŭ - tata viarnuŭsia z fronta i pryvioz trafiei.
Roźnicu adčuvajecie?
Dla biełarusaŭ vajna - heta značyć stracić usio: chatu, adzieńnie, ježu, zdaroŭje, siamju, baćkoŭ, dziaciej.
Dla ruskich vajna - heta pryvieźci trafiei. A invalidaŭ vajny - vykinuć na Sałaŭki, kab nie połzali na doščačkach pad nahami.
Z błakady vychodzili, dyk prababka pakinuła dzicia ŭ budanie vypadkova. Heta paŭbiady - potym jana raskazała, kali syn padros, dyk toj pa pjancy maci dakaraŭ, maŭlaŭ, chacieła mianie niemcam pakinuć. Voś heta - vajna. Jakaja i paśla nie adpuskaje.
Ja suprać jaje hieraizacyi, suprać filmaŭ pra frantavikoŭ u čystych himnaściorkach. Treba ciomny bok pakazvać, kab nikoli znoŭ, a nie možam paŭtaryć. Ale, viadoma, treba ŭzrostavyja abmiežavańni dla dziaciej, kab takaja infarmacyja prymušała dumać, a nie traŭmavała. Kali čaćvierakłašak voziać u Chatyń (plamieńnica pabyvała), to naŭradci takija małyja dzieci mohuć adrefleksavać ubačanaje ŭ poŭnaj miery. A kahości moža i šakavać.
Viartajučysia da łuki, u jaho słovy i sprava zaŭsiody razychodziacca. Kaža pra vychavańnie dziaciej u antyvajennym rečyščy, ale vajskova-spartyŭnyja kłuby jabaciek i atrady śpiecnaza ŭ kožnym abłasnym centry adniekul źjaŭlajucca. Kłasika.
što kali dziciaci niešta dziaŭbści, to jano heta prymie za bazu.
a jano prosta razumieje što ad jaho chočuć i moŭčki zrobić svaje ŭłasnyja vysnovy. I pry zručnaj mahčymaści adpravić na try litary ŭsich dydaktykaŭ.