Śviet1515

Śpiecpradstaŭnik Pucina paćvierdziŭ, što Rasija prapanuje ZŠA za źniaćcie sankcyj ździełku koštam u tryljony dalaraŭ

Śpiecpradstaŭnik prezidenta Rasii i kiraŭnik Rasijskaha fondu pramych inviestycyj Kirył Dźmitryjeŭ zajaviŭ, što ŭ vypadku admieny amierykanskich sankcyj ZŠA mohuć atrymać dostup da sumiesnych prajektaŭ z Rasijaj ahulnym koštam bolš za 14 tryljonaŭ dalaraŭ.

Kirył Dźmitryjeŭ i śpiecpradstaŭnik prezidenta ZŠA Styŭ Uitkaf. Fota: Vyacheslav Prokofyev, Sputnik, Kremlin Pool. Photo via AP, File

«ZŠA ŭ kančatkovym vyniku admieniać sankcyi, tamu što sankcyi suprać Rasii abyšlisia amierykanskim kampanijam bolš čym u $300 miljardaŭ. Admiena sankcyj suprać Rasii adpaviadaje intaresam ZŠA», — napisaŭ Dźmitryjeŭ u sacsietcy Ch.

Tak jon prakamientavaŭ publikacyju časopisa The Economist, dzie śćviardžałasia, što Maskva prapanoŭvała Vašynhtonu prajekty prykładna na 12 tryljonaŭ dalaraŭ u abmien na źniaćcie abmiežavańniaŭ.

Pavodle krynic vydańnia, padčas pieramoŭ ab zaviaršeńni vajny va Ukrainie Kreml prapanoŭvaŭ ludziam, blizkim da siamji Donalda Trampa, doli ŭ rasijskich enierhietyčnych i infrastrukturnych prajektach. Siarod ich nazyvalisia zdabyča nafty i hazu ŭ Arktycy, raspracoŭka radoviščaŭ redkaziamielnych mietałaŭ, stvareńnie data-centra z vykarystańniem jadziernaj enierhietyki, a taksama budaŭnictva tunela pad Bierynhavym pralivam.

Taksama paviedamlałasia, što pierad sustrečaj Uładzimira Pucina z Trampam na Alascy ŭ žniŭni letaś dla Rady biaśpieki Rasii padrychtavali dakumient z prapanovami, jak pradstavić ZŠA «vialikuju ekanamičnuju ździełku». U im Rasiju apisvali jak krynicu vielizarnych arktyčnych i paŭnočnych resursaŭ, jakija mohuć pryciahnuć inviestycyi z ZŠA i inšych krain.

U toj ža čas The Economist adznačaje, što navat pry viartańni impartu da ŭzroŭniu 2021 hoda i pry ŭmovie, što amierykanskija kampanii atrymajuć pałovu ŭsiaho abjomu zamiežnaha biznesu ŭ Rasii, hadavy prybytak skłaŭ by kala 340 miljardaŭ dołaraŭ. Kab dasiahnuć ahučanych 12 tryljonaŭ, takija dachody pavinny zachoŭvacca na praciahu mnohich dziesiacihodździaŭ. Vydańnie taksama padkreślivaje, što adnaŭleńnie šyrokaj ekanamičnaj supracy mahło b spryjać adnaŭleńniu rasijskaj ekanomiki i stvaryć ryzyki dla budučaj biaśpieki.

Kamientary15

  • Chm
    19.02.2026
    [Red. vydalena]
  • 1
    19.02.2026
    Niama stolki hrošaj na rośsii
  • Adnym słovam
    19.02.2026
    Mana

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja6

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Jochanies Kłeba zavajavaŭ šosty załaty miedal na Alimpijadzie-2026 i 11‑y ŭ karjery

Fica: Słavakija prypynić pastaŭki elektraenierhii va Ukrainu, kali Kijeŭ budzie pieraškadžać pastaŭkam nafty praz «Družbu»3

Vydaviectva «Technałohija» prypyniła pracu10

Druhakłaśnik u Hiermanii padaŭ zajaŭku na vakansiju inśpiektara dziciačych placovak. I jaho amal uziali!

«Nie tolki ad hrypu abo kavidu». Navukoŭcy z ZŠA raspracoŭvajuć univiersalnuju vakcynu ad usich typaŭ lohačnych infiekcyj

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja6

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić