«My sami prymiem heta rašeńnie». Pucin u Kramli pastaviŭ pierad Nikołam Pašynianam pytańnie rubam, toj trymaŭsia hodna
-
03.04.2026"«My sami prymiem heta rašeńnie». Pucin u Kramli pastaviŭ pierad Nikołam Pašynianam pytańnie rubam, toj trymaŭsia hodna"©
Hodna, i navat jašče bolš! Biez kryŭlanij i vypiendrioža, ale ž prapamanstravaŭ samastojnaść svajoj pazicyi. Voś tak treba ŭmieć u dypłamatyju! -
03.04.2026Filipp, "«My sami prymiem heta rašeńnie». Pucin u Kramli pastaviŭ pierad Nikołam Pašynianam pytańnie rubam"
ŭ azii chto macniej toj i dyktuje umovy, dzied vova niečym ad lenina i ivana žachlivaha nie adroźnivajecca, tamu tolki dekałanizacyja impieryi ich spynić -
03.04.2026tamu tolki dekałanizacyja impieryi ich spynić ,
tvaje lubimyja maskali - heta nijakaja nie Azija, heta zadvorki , zadni dvor Eŭropy i Azii ("riuskaja jevrazija").
Azija - heta azijackija tyhry, heta tysiačahadovyja cyvilizacyi na bierahoch Tyhra, Ind, Janczy. Siońniašni Azijacka-Cichaakijanski rehijon - prosta ŭsplesk technalohijaŭ. Ad Azii pachodziać mnohija siońniašnija eŭrapiejskija narody. Nia śmiej, łukašyst, abražać Aziju. Azija tabie dała koła i piśmovaść!! -
03.04.2026M, maskvacentryčnaja łuchta, rečaisnaść : Voś histaryčnaja cytata vašaha Karła Marksa, u jakoj jon apisvaje tvaju Maskoviju i jaje pachodžańnie : "Pachodžańnie Maskovii lažyć u kryvavaj dehradacyi manholskaha rabstva… — heta paŭ-Azijackaja pahroza Jeŭropie i cyvilizacyi…Maskavity - nie źjaŭlajucca słavianami; jany nie naležać da inda-jeŭrapiejskaj rasy, a źjaŭlajucca des intrus [uciarušami / čužyncami- akupnatami ], jakich treba adcisnuć nazad za Dniapro".
Karł Marks (1856–57 / 1873) -
04.04.2026M, kazki ružovych levackich poni & i impierskich tak zvanych zachodnikaŭ, našaj nacyjanalistyčnaj moładzi varta pamiatać što Litvinskija & Biełaruskija Stradub i Smalensk zaŭsiody byli miežami Eŭropy- Cyvilizacyi (Reniesans, Baroka, rieframacyi i h.d) i azii (Varvarstva) jak pisali K. Marks, Gonzague de Reynold, Thomas Gomart, i h.d. ŭ svaich pracach .
-
04.04.2026Biełaruskija Stradub i Smalensk zaŭsiody byli miežami Eŭropy i azii , łučšie by posmotrieł kak svobodnyj čiełoviek hovorit s čiekistom-diehienieratom i pieriestał v každom postje riekłamirovať siektanta iz 19ho vieka, prodołžatielem kotoroho i javlajutsia čiekisty s kommunistami. Imienno oni vozrodili tu samuju impieriju, s kotoroj ty jakoby boriešsia ( vovsiu riekłamiruja jeje hłavnoho idieołoha)
-
03.04.2026Obižajut užie komu nie leń!
-
04.04.2026Kali vajna va Ukrainie nie skončycca, albo abjaviać časovaje pieramirje, heta moža być kiepska dla Biełarusi. Zojmucca nami. Na nastupnych miascovych/ parłamienckich vybarach prahnazuju biesprecedentnuju aktyŭnaść "kandydataŭ", "naziralnikaŭ", "žurnalistaŭ", "pravaabaroncaŭ"... z rasiejskimi pašpartami. Pucin budzie imknucca razhojtać situacyju pa-maksimumu, kab, naprykład, pad vybary prezidenta, damovicca ab svaim pierajemniku.
Chacia taki scenar moža i nie padavacca hałoŭnym, bo vybary tolki ŭ 2028-2029?, heta mahčyma. Našaje zakanadaŭstva pa hetych pytańniach pradaŭlena. Tolki ŭ hetym hodzie 10% usioj nieruchomaści było nabyta rasiejcami. Haŭkańnie pra "adzin narod" budzie tolki pavialičvacca. Supraćstajańnie, abvinavačvańnie ŭ rusafobii budzie stvaracca štučna. Im vyhadna abjavić nas "Antyrasijaj". Padziei z pravakacyjami mohuć pačacca i da vybaraŭ, u 2027, naprykład. -
04.04.2026Adzin ź lepšych kamientataraŭ), heta moža adbycca i raniej, kali Trampu abjaviać impičmient, kali pačniecca finansavy kryzis. Uładam ZŠA spraŭ nie budzie da Biełarusiaŭ - Tajvaniaŭ.
Jak zadumaŭ śvińnia - kramloŭski pachan
Z Kaŭkazam siłaju mieracca,
Jon - mieru harochu prysłaŭ dla armian,
A jany - piać strukoŭ čyrvonaha piercu.
I kožny pachanaŭ mudrec, jak baran,
Razhladaŭ ich i sensu nie bačyŭ,
Ale samy sivy skazaŭ: "O pachan!
Mnie niadoŭha žyć. Rastłumaču.
Ty haroch im pasłaŭ - bieźlič vojska svajho.
Nu i zvarać. Źjaduć. Chaj biez radaści.
Chacia ciažka paśla, - nat z padmohaj bahoŭ, -
Budzie vytrymać ich kananadu.
Vojska ichniaje - pać piarčyn - prad taboj,
Prahłyni, naš maleńki pachanie,
I zharyš ci da śmierci upješsia vadoj:
Ni Sievana, ni rečak nie stanie".