Akudovič, I Ukrainskija, Tak u rehijonie amal adnačasova paŭstali dva novyja karaleŭstvy — Rucienii i Litvy (nie lituvas) . Spadarstva treba być ŭvažlivym z terminałohijaj
Da taho, našu Litvu pryzvali naščadkam cyvilizacyi Vikinhaŭ (antyčnaj Rusi)
Biełaruś — heta Litva ŭ svajoj histaryčnaj sutnaści
08.04.2026
Litvu pryzvali naščadkam cyvilizacyi Vikinhaŭ (antyčnaj Rusi), +1, Biełaruś — heta Litva ŭ svajoj histaryčnaj sutnaści — pavodle terytoryi, pravavoj tradycyi i kulturnaha raźvićcia, sfarmavanaha Vialikim Kniastvam Litoŭskim. Błytanina ŭ značnaj stupieni ŭźnikła praz nazvu: “Biełaruś” stała ŭžyvacca paśla manhoła‑maskoŭskaj akupacyi i impierskaha pierajmienavańnia. Pryncypova toje, što było pierajmienavana, moža być pierajmienavana i nazad. I viaskoŭcy pad Mienskam ŭ 70ch Bačyli sabie Litvinami i ŭ Polščy našu movu nazyvajuć Litoŭskaj (NN) i siońnia .
Jak davodzić Akudovič
08.04.2026
Dalej nie čytaŭ
Jaćviah
08.04.2026
"pryniaŭ karonu ŭ Darahičynie (ciapier heta maleńki haradok u Polščy na miažy z Ukrainaj)". Miaža ź Biełaruśsiu bližej budzie.
Žvir
08.04.2026
U jakich pieršakrynicach jość źviestki pra zachop Mindoŭham t.z. "Čornaj Rusi", dzie adbyvalisia vajennyja dziejańni ?
A dzie našy
08.04.2026
Historyki? Čamu niejkija dyletanty ščyrujuć na nivie historyi? Što ŭžo Kraŭcevič dla Akudoviča nie aŭtarytet? Pačytaŭ by što, navošta nam litoŭskija mify?
Historyk
08.04.2026
Hustynski letapis: «V' to ž' leto vielikij kniaź Litovskij Mindovh' koronovan' bysť na krolevstvo Litovskoje v' Novohrodku, za błahosłovienijem' papy Inokientija, priez' Hienrika biskupa Chiełmskoho, v' Prusiech' kardinała papiežskoho».
Mindoŭh karanavaŭsia tamaka, hdzie jon zahadaŭ pachavać siabia, u Navahradku, na hare Mindoŭha.
Na žal, u infarmacyjnaja vajnie prajhraje toj, chto piša praŭdu. Maje vam spačuvańni. Ale vy sami vyrakajeciesia svajoj historyi.
2 nazvy vykarystoŭvać siońnia BIEŁARUSY & LITVINY
08.04.2026
Historyk , Tamu treba 2 nazvy vykarystoŭvać siońnia BIEŁARUSY & LITVINY i Biełaruś & VKŁ , jak Uhorcy, Finy, Ałbancy i h.t.
Akudovičasa zabanili ŭ huhłu? Ab Hustynskim letapisu nie viedaje, hdzie dakładna napisana ab miescy karanavańnia Mindoŭha? Nie ździŭlaje, što tutaka raspaŭsiudžvajuć chłuśniu. Ździŭlaje jak vas usich prosta ŭvieści ŭ padman.
Śvisłacki žabiec
08.04.2026
Sučasnyja lijetuvisy kažuć, što pravasłaŭnyja - heta "scum" i ŭvohule fu-fu. Tamu, kaniešnie, jak sapraŭdny patryjot Lijetuvos Respublikos, Mindaŭhas chryściŭsia u Kiarnavie, pad adkrytym niebam, stojačy pa kalena ŭ brudzie. A rymskaje pasolstva pasialiŭ u šałašyku z halla dy liściaŭ.
.
08.04.2026
Śvisłacki žabiec, vy iłžecie pra materyjalnuju kulturu Litvy. Hetak ža fanaberysta jak ruskija pra ŭkraincaŭ.
Hudasu
08.04.2026
., da ty šo? A što tady pa tvajmu ŭzrovień cyvilizacyi?
Nastaŭnik
08.04.2026
., marna niešta tłumačyć tym, chto nie razumieje roźnicu pamiž Litvoju i Letuvaju, Rasiejaj i Ruśju, Aŭstryjaj i Aŭstralijaj.
Śvisłacki žabiec
08.04.2026
., pa-pieršaje, ja nie iłhu, ja cytuju nia vielmi čyvilisavanaha spadara Čyvilisa. A pa-druhoje, znajdzicie, kali łaska, chaciab adzin muravany budynak u Kiernavie.
Nu tak
08.04.2026
Spadar Akudovič, možna spasyłku na krynicy pra "U siaredzinie XIII stahodździa Mindoŭh zdoleŭ ... zachapić bahatyja harady Čornaj Rusi (Navahradak, Słonim, Vaŭkavysk)"?
Aleś.
08.04.2026
Nakont Čornaj Rusi, to Akudovič, to kaniešna łachanuŭsia. Ale, navošta tut u kamientarach spasyłki na Hustynski letapis? Heta ŭžo tvor XVI, a to XVII stahodździa, i pra heta adekvatna piša Akudovič. I jon maje racyju, niama krynicaŭ na padstavie, jakich možna vyznačyć datu (hod viadomy) i miesca, dzie atrymaŭ karonu Mindaŭh.
A ja ta dumaju!
08.04.2026
Aleś., vy chočacie skazać, što Hustynski letapis napisaŭ Biełarus?
Akudovič racyi nie maje
08.04.2026
Aleś., racyju maje Paźniak.
Śvisłacki žajujec
08.04.2026
Aleś., niama krynicaŭ? Nia ŭsio tak adnaznačna? Hustynski letapis, Chronika Bychaŭca (častkova) i Maciej Stryjkoŭski - heta aryhinalnyja krynicy. Jany paźniejšyja za samuju karanacyju, ale tak pracuje historyja i letapisańnie - papiera stolki nie žyvie, tamu isnujuć śpiski i spasyłki. Nie padabajecca? Tady zajmajciesia "novaj chranalohijaj". Da taho ž isnujuć vusnyje miascovyje padańnia ab tym, što stalica była mienavita ŭ Navahradku - heta piša Mickievič dy inš.
Astatnija viersii - heta nie navuka, a čystaja idealohija i vysmaktanaja z palca mifatvorčaść.
Aleś.
08.04.2026
A ja ta dumaju!, a chto? Niaŭžo marsijanin?
Prykinuŭsia durniem
08.04.2026
Aleś., małajčyna saskočyŭ.
Aleś.
08.04.2026
Śvisłacki žajujec, Vy surjozna? Napisaŭ ža ŭsio vyšej. Asabliva zabaŭna pra Chroniku Bychaŭca čytać, dy jašče ŭ Vas u dužkach - častkova. Nu pačali biełarusy pakiamonaŭ šukać raniej za ŭsie inšyja narody, oj prabačcie, Palamona i inšych patrycyjaŭ. Darečy, hetaja bajka vielmi doraha kaštavała, bo šlachcie ŭnušyli, što jany nie tutejšyja, a pryšłyja ad ź bierahoŭ samaho Tybra. Pra Stryjkoŭskaha Akudovič, darečy, napisaŭ adekvatna. Jašče raz, Vy kaniešna možacie prosta vieravać, što jość tak, jak Vam chočacca, ale krynicaŭ pa dacie i miescu - niama. Darečy, nia tolki pa karanacyi Mindaŭha. Amal usio ŭ Litvie da Hiedymina, to abapirajecca ŭsiaho na kolki realnych spasyłak, jakija daŭno viadomyja akademičnaj navucy, a paźniejšyja pa časie pierakazy, to rabilisia ŭžo na karyść peŭnaj palityki. I častka ich vidavočny siaredniaviečny falsifikat. Pahladzicie,iak ciažka šukaŭ tam Mikoła Jermałovič tłumačeńnie navat niejkaha słova. Razumieju, što ciapier pryjšoŭ čas čarhovych rekanstrukcyj i novych idej pa starych śviadomych skažeńniach. Ja nie suprać mifaŭ. Jany patrebnyja kožnamu narodu. Hałoŭnaje, kab pamienš było škody ciapier i zaciataści dyletantaŭ. Mahčyma ŭsio. Vuń ukry vykapali Čornaje Mora, a my - mora Hieradota! Ale, naša mora - vysachła. Na takim uzroŭni, peŭna, i treba pisać i dumać.
Śvisłacki žabiec
08.04.2026
Aleś., jakija biełarusy pačali kaho šukać? Dy jašče raniej za inšyja narody? Biełarusy - pradukt kanca 19 st. Samy paźniejšy nacyjanalizm za usich svaich susiedziaŭ, darečy. I tut sens u tym, što niahledziačy na toje, što sapraŭdy časy da Hiedymina vielmi kiepska aśviečanyja ŭ historyjahrafii, ale isnujuć šmatlikija krynicy ab tym, što miesca karanacyi było mienavita ŭ Navahradku. I hetyja krynicy nia majuć i nia mohuć mieć ideałahčnaha bekhraundu i kanfliktu interesaŭ źviazanaha ź biełaruščynaj - bo jany na stahod́dzi papiaredžvajuć usiu biełaruščynu. Navahradak jak stalica Litvy zaŭsiody było paspalitymi viedami, i nikim nikoli nie asprečvałasia. Revizii ŭ apošni čas pačali rabić tolki dziaržaŭnyja ideołahi i kańśpirołahi ź Letuvy.
Što datyčna Palamona, nu dyk heta była moda. Heta da historyi dačynieńnia nia maje. Vuń palaki vydumlali Sarmataŭ. Ciapier surjozna heta zhadvać ci što?
Valadzimir
08.04.2026
Jak bačna, biełorusskije amatary "svajoj" całkam falšyvaj historyi nie viedajuć, što pytańnie ab miescy karanacyi Mindoŭha vyrašajecca aŭtamatyčna, kali vyśvietlić pytańnie ab etničnym pachodžańni Mindoŭha. A adkaz na hetaje pytańnie znochodzicca u aŭtentyčnych(!) listach Papy Inakiencija IV, napisanych z nahody karanacyi Mindoŭha, jakija biełaruskija daśledčyki znajšli ŭ biblijatecy Vatykana, ab čym raskazaŭ Aleś Žłutka ŭ svajoj pracy "Mindaŭ - karol Litovii, u dakumientach i śviedčańniach" . https://archive.org/details/2005_20220801/mode/2up Dyk voś u hetych papskich listach vałodańni Mindoŭha niekalki razoŭ byli nazvany LUta(o)vijaj (Luthawia), heta značycca Lutvoj - hladzicie star. 52-55. Heta jość jašče adnym krasamoŭnym i "žalezabietonnym" śviedčańniem taho, što litoŭski kniaź Mindoŭh byŭ naščadkam zachodniesłaviaskich mihrantaŭ lutičaŭ, a značycca abjadnoŭvać vałodańni ŭsich luticka-litoŭskich kniazioŭ - i, adpaviedna, tam pryniać ad Ryma karaleŭski tytuł, - jon pačaŭ mienavita sa słavianskich ziemlaŭ.
Dziaržaŭnaj movaj VKŁ była starabiełaruskaja mova
08.04.2026
Valadzimir, To Timothy Snyder and other westren historians "u VKŁ zachoŭvajecca mova i pravavyja tradycyi Rusi. Mova sudoŭ u Vilni — słavianskaja. Zakony pišucca na słavianskaj movie. Šmatlikija arystakratyčnyja rody Rusi zachoŭvajuć majomaść i ŭpłyŭ u miežach VKŁ....Zakony VKŁ praciahvajuć dziejničać asobna, i biełaruskaja šlachta zachoŭvaje svaju pravavuju i kulturnuju svojeasablivaść». ≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡ Zanadta cnatliva j talerantna. Spadar historyk, bačna, baicca nastupić na mazol (pychu) lijetuvisaŭ. A pra što śviedčać vyšejdadzienyja fakty ? Dziaržaŭnaj movaj VKŁ była starabiełaruskaja mova, movaj elitaŭ była starabiełaruskaja mova. Adsiul i adkaz na pytańnie, chto kiravaŭ u dziaržavie, bo zakony pisali tyja, chto kiravaŭ, sudy pryznačalisia j tvaryłasia tymi, chto kiravaŭ... Apošni skaz cytaty treba razumieć pravilna, bo prybraŭšy adpaviednyja maniery, jon hučyć adnaznačna j pieradaje jasny sens: " ...biełaruskaja šlachta zachoŭvaje svajo pravavoje i kulturnaje daminavańnie».
Niahledziačy na niaspynnyja sproby prarasijskich sił vykraślić pieryjad VKŁ ź biełaruskaha naratyvu, mienavita jaho ličyć pačatkam biełaruskaj dziaržaŭnaści najbolšaja dola biełarusaŭ. I čym maładziejšaje pakaleńnie, tym heta adbyvajecca najčaściej. Pieryjad pasejskaj Impieryi pačatkam biełaruskaj dziaržaŭnaści nie ličyć amal nichto."
-NN
deputat
08.04.2026
Apošnija archieałahičnyja daśledvańni śviedčać, što Navahradak ŭ tyja časy byŭ va ŭsim sensie staličnym horadam. Tam byli juvielirnyja majsterni, šklanaja mazaika, šmatpaviarchovyja damy. To bok byli vielmi ciesnyja suviazi s Vizantyjaj. I voś majučy va ŭładańni taki sučasny i hałoŭnaje chryścijanski horad, niekatoryja historyki chočuć skazać, što Mindaŭh zamiest Navahradka miescam svajoj karanacyi abraŭ žmudskija bałoty siarod tamtejšych jazyčnikaŭ? Jak možna vieryć ŭ takuju łuchtu? I pra "zachop" Mindaŭham Navahradka, Słonima i Vaŭkavyska, ŭ jakoj letapisy ab hetym napisana? A ŭ nijakoj, niama takich źviestak, heta vydumki impierskich mifatvorcaŭ, jakija potym padchapili letuviskija kazačniki. A Akudovič hetyja kazki retranśluje.
VKŁ mieła rusinskaje formu kiravańnia
08.04.2026
deputat , + Tam (Navahradke) taŭščezny kulturovy płast. Alež navat nie pra heta razmova, VKŁ mieła rusinskuju formu kiravańnia, tytuły, hieraldyku i h.d. , a Bałty svaje dziaržavy ŭ 20s tolki zmahli utvaryć, a ŭ nas jany zaŭsiody byli.
Očieriednaja schvatka konśpirołohov za naśledija čachłoho niŝieho kniažiestva, kotoroho niet už skoro 500 let.
Špak
08.04.2026
Bhh, Vy, napeŭna, u škole da vyvučeńnia historyi navat nie dajšli. Bo vyhnali značna raniej. Tamu j movu tytulnaj movy nie zdoleli vyvučyć. Tamu nie biarycie da hałavy ŭsie hetyja zavumnyja razvažańni.
mova z navakolic Navahradka (pieršaja stalica VKŁ )
08.04.2026
Bhh, VKŁ AFICYJNAJA mova heta "vysokaja" mova z navakolic 🏳❤🏳Navahradka (pieršaja stalica VKŁ. ) Paśla taho jak my VKŁ vyzvalili Ukrainu ad manhołaŭ, Ukraincy pačali karystacca i siońnia karystajucca staražytnaBiełaruskaj movaj VKŁ. My ŭ 19s Vyrašyli karystacca "prostaj, narodnaj " movaj Navahradka . Tamu našy movy vielmi padobnyja , treba ŭ Navahradku pomniki budavać našym movam . I viaskoŭcy pad Mienskam ŭ 70ch Bačyli sabie Litvinami i ŭ Polščy našu movu nazyvajuć Litoŭskaj (NN) i siońnia ....
Litoŭski bajaryn
08.04.2026
Mindoŭh nie byŭ pahancam. Mindoŭh byŭ pravasłaŭnym jak i ŬSIE kniazi Litvy. Hetaje moža abviarhać, tolki toj, chto žadaje vyniščyć praŭdu ab Litvie. Toj ža Vojšałk, syn Mindoŭha i budučy ŭładar Litvy, zasnavaŭ pravasłaŭny manastyr. Alhierd zasnavaŭ pravasłaŭnaju carkvu ŭ Vilni. Hiedymin zasnavaŭ Litoŭskuju pravasłaŭnuju mitrapoliju z centram Navahrudku. A Mindoŭh, jak i Vitaŭt, šmat razoŭ mianiaŭ vieru, ale nichto ź ich nie byŭ pahancam. Pahancy vajujuć pad "Pahoniaj" z vyjavaj kryža i piajuć himn Litvy "Baharodzica"? I vy vierycie? Dosyć chłusić. I dosyć davać placoŭku dla chłuśni.
Valadzimir
08.04.2026
Litoŭski bajaryn, nahadaju, što napisaŭ Hiedymin u liście Papie Rymskamu padčas "epapiei" z pryniaćciem im chryścijanstva: "Ja hovorił diejstvitielno, čto dozvolu christianam moliťsia po obyčaju ich viery, rusinam po ich obyčaju i polakam po svojemu. Sami žie my budiem moliťsia Bohu po našiemu obyčaju. Vsie my vied́ počitajem Boha». Pa mierkavańniu niekatorych daśledčykaŭ, hetyja zusim niezrazumiełyja farmuloŭki Hiedymina śviedčać ab tym, što vieraj luticka-litoŭskich kniazioŭ było, kaniešnie, NIE pahanstva, a... aryjanstva (niejkaje ź jahonych adhalinavańniaŭ), jakoje było raspaŭsiudžana, u pryvatnaści, u hotaŭ, i jakoje aficyjoznym chryścijanstvam ličycca "ierieśju".
biełaruskaj movy ŭžyvałasia jak aficyjnaja mova administracyi ŭ VKL
08.04.2026
Valadzimir, Britannica : «....forma biełaruskaj movy ŭžyvałasia jak aficyjnaja mova administracyi ŭ Vialikim Kniastvie Litoŭskim, jakoje ŭklučała terytoryi sučasnaj Biełarusi, a taksama Lituvas i Ŭkrainy.» I nie jakoha dačynieńnia 🇷🇺 manhoła - maskoŭski ułus da sivoj Rusi vikinhaŭ , asabista našych Połackaj , Smalenskaj, Turaŭskaj nie maje.
I śmiech i hrech
08.04.2026
Ja viedaju dzie karanavaŭsia Mindoŭh! U bałocie pa kalena stojačy, pad jełkaju. Adnoj rukoj karonu braŭ, druhoj baraniŭsia ad avadnioŭ i kamaroŭ. Nu a dzie jašče sutrakać delehacyju Vatykana jak nie ŭ bałocie z kamarami? Varta zapuścić va ŭžytak takuju mahčymaść što kniaź , jaki pasunuŭ Halickaha, Livonski Orden i ŭsich astatnich, moža sustrakać papskich pasłoŭ na pianiočku, jak doktar Ajbalit svaich pacyjentaŭ. Paśla lahčej kryčać, što karanavaŭsia pasiarod našaj dryhvy. I śmiech i hrech!
Dzie karanavaŭsia Mindoŭh?
«V' to ž' leto vielikij kniaź Litovskij Mindovh' koronovan' bysť na krolevstvo Litovskoje v' Novohrodku, za błahosłovienijem' papy Inokientija, priez' Hienrika biskupa Chiełmskoho, v' Prusiech' kardinała papiežskoho».
Hustynski letapis
I Ukrainskija, Tak u rehijonie amal adnačasova paŭstali dva novyja karaleŭstvy — Rucienii i Litvy (nie lituvas) . Spadarstva treba być ŭvažlivym z terminałohijaj
Da taho, našu Litvu pryzvali naščadkam cyvilizacyi Vikinhaŭ (antyčnaj Rusi)
«V' to ž' leto vielikij kniaź Litovskij Mindovh' koronovan' bysť na krolevstvo Litovskoje v' Novohrodku, za błahosłovienijem' papy Inokientija, priez' Hienrika biskupa Chiełmskoho, v' Prusiech' kardinała papiežskoho».
Mindoŭh karanavaŭsia tamaka, hdzie jon zahadaŭ pachavać siabia, u Navahradku, na hare Mindoŭha.
Na žal, u infarmacyjnaja vajnie prajhraje toj, chto piša praŭdu.
Maje vam spačuvańni. Ale vy sami vyrakajeciesia svajoj historyi.
davaj tak: Biełaruś & VKŁ©℠ Authentic Limited Edition
Nie ździŭlaje, što tutaka raspaŭsiudžvajuć chłuśniu. Ździŭlaje jak vas usich prosta ŭvieści ŭ padman.
Tamu, kaniešnie, jak sapraŭdny patryjot Lijetuvos Respublikos, Mindaŭhas chryściŭsia u Kiarnavie, pad adkrytym niebam, stojačy pa kalena ŭ brudzie.
A rymskaje pasolstva pasialiŭ u šałašyku z halla dy liściaŭ.
A pa-druhoje, znajdzicie, kali łaska, chaciab adzin muravany budynak u Kiernavie.
I jon maje racyju, niama krynicaŭ na padstavie, jakich možna vyznačyć datu (hod viadomy) i miesca, dzie atrymaŭ karonu Mindaŭh.
Hustynski letapis, Chronika Bychaŭca (častkova) i Maciej Stryjkoŭski - heta aryhinalnyja krynicy. Jany paźniejšyja za samuju karanacyju, ale tak pracuje historyja i letapisańnie - papiera stolki nie žyvie, tamu isnujuć śpiski i spasyłki.
Nie padabajecca? Tady zajmajciesia "novaj chranalohijaj".
Da taho ž isnujuć vusnyje miascovyje padańnia ab tym, što stalica była mienavita ŭ Navahradku - heta piša Mickievič dy inš.
Astatnija viersii - heta nie navuka, a čystaja idealohija i vysmaktanaja z palca mifatvorčaść.
Pra Stryjkoŭskaha Akudovič, darečy, napisaŭ adekvatna.
Jašče raz, Vy kaniešna možacie prosta vieravać, što jość tak, jak Vam chočacca, ale krynicaŭ pa dacie i miescu - niama. Darečy, nia tolki pa karanacyi Mindaŭha. Amal usio ŭ Litvie da Hiedymina, to abapirajecca ŭsiaho na kolki realnych spasyłak, jakija daŭno viadomyja akademičnaj navucy, a paźniejšyja pa časie pierakazy, to rabilisia ŭžo na karyść peŭnaj palityki. I častka ich vidavočny siaredniaviečny falsifikat. Pahladzicie,iak ciažka šukaŭ tam Mikoła Jermałovič tłumačeńnie navat niejkaha słova. Razumieju, što ciapier pryjšoŭ čas čarhovych rekanstrukcyj i novych idej pa starych śviadomych skažeńniach.
Ja nie suprać mifaŭ. Jany patrebnyja kožnamu narodu. Hałoŭnaje, kab pamienš było škody ciapier i zaciataści dyletantaŭ.
Mahčyma ŭsio. Vuń ukry vykapali Čornaje Mora, a my - mora Hieradota!
Ale, naša mora - vysachła.
Na takim uzroŭni, peŭna, i treba pisać i dumać.
Biełarusy - pradukt kanca 19 st. Samy paźniejšy nacyjanalizm za usich svaich susiedziaŭ, darečy.
I tut sens u tym, što niahledziačy na toje, što sapraŭdy časy da Hiedymina vielmi kiepska aśviečanyja ŭ historyjahrafii, ale isnujuć šmatlikija krynicy ab tym, što miesca karanacyi było mienavita ŭ Navahradku.
I hetyja krynicy nia majuć i nia mohuć mieć ideałahčnaha bekhraundu i kanfliktu interesaŭ źviazanaha ź biełaruščynaj - bo jany na stahod́dzi papiaredžvajuć usiu biełaruščynu.
Navahradak jak stalica Litvy zaŭsiody było paspalitymi viedami, i nikim nikoli nie asprečvałasia. Revizii ŭ apošni čas pačali rabić tolki dziaržaŭnyja ideołahi i kańśpirołahi ź Letuvy.
Što datyčna Palamona, nu dyk heta była moda. Heta da historyi dačynieńnia nia maje. Vuń palaki vydumlali Sarmataŭ. Ciapier surjozna heta zhadvać ci što?
Dyk voś u hetych papskich listach vałodańni Mindoŭha niekalki razoŭ byli nazvany LUta(o)vijaj (Luthawia), heta značycca Lutvoj - hladzicie star. 52-55. Heta jość jašče adnym krasamoŭnym i "žalezabietonnym" śviedčańniem taho, što litoŭski kniaź Mindoŭh byŭ naščadkam zachodniesłaviaskich mihrantaŭ lutičaŭ, a značycca abjadnoŭvać vałodańni ŭsich luticka-litoŭskich kniazioŭ - i, adpaviedna, tam pryniać ad Ryma karaleŭski tytuł, - jon pačaŭ mienavita sa słavianskich ziemlaŭ.
To Timothy Snyder and other westren historians "u VKŁ zachoŭvajecca mova i pravavyja tradycyi Rusi. Mova sudoŭ u Vilni — słavianskaja. Zakony pišucca na słavianskaj movie. Šmatlikija arystakratyčnyja rody Rusi zachoŭvajuć majomaść i ŭpłyŭ u miežach VKŁ....Zakony VKŁ praciahvajuć dziejničać asobna, i biełaruskaja šlachta zachoŭvaje svaju pravavuju i kulturnuju svojeasablivaść».
≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡≡
Zanadta cnatliva j talerantna. Spadar historyk, bačna, baicca nastupić na mazol (pychu) lijetuvisaŭ. A pra što śviedčać vyšejdadzienyja fakty ? Dziaržaŭnaj movaj VKŁ była starabiełaruskaja mova, movaj elitaŭ była starabiełaruskaja mova. Adsiul i adkaz na pytańnie, chto kiravaŭ u dziaržavie, bo zakony pisali tyja, chto kiravaŭ, sudy pryznačalisia j tvaryłasia tymi, chto kiravaŭ... Apošni skaz cytaty treba razumieć pravilna, bo prybraŭšy adpaviednyja maniery, jon hučyć adnaznačna j pieradaje jasny sens: " ...biełaruskaja šlachta zachoŭvaje svajo pravavoje i kulturnaje daminavańnie».
"Dziaržaŭnyja sacyjołahi: Biełarusy najpierš źviazvajuć svaju dziaržaŭnaść ź Vialikim Kniastvam Litoŭskim
Niahledziačy na niaspynnyja sproby prarasijskich sił vykraślić pieryjad VKŁ ź biełaruskaha naratyvu, mienavita jaho ličyć pačatkam biełaruskaj dziaržaŭnaści najbolšaja dola biełarusaŭ. I čym maładziejšaje pakaleńnie, tym heta adbyvajecca najčaściej. Pieryjad pasejskaj Impieryi pačatkam biełaruskaj dziaržaŭnaści nie ličyć amal nichto."
-NN
+ Tam (Navahradke) taŭščezny kulturovy płast. Alež navat nie pra heta razmova, VKŁ mieła rusinskuju formu kiravańnia, tytuły, hieraldyku i h.d. , a Bałty svaje dziaržavy ŭ 20s tolki zmahli utvaryć, a ŭ nas jany zaŭsiody byli.
Isłandski (zachodniaha abradu) misijanier Torvald Kodransan byŭ pieršym chryścijanizataram Połackaha kniastva‑respubliki (najstaražytniejšaj biełaruskaj dziaržavy).
Toj ža Vojšałk, syn Mindoŭha i budučy ŭładar Litvy, zasnavaŭ pravasłaŭny manastyr.
Alhierd zasnavaŭ pravasłaŭnaju carkvu ŭ Vilni.
Hiedymin zasnavaŭ Litoŭskuju pravasłaŭnuju mitrapoliju z centram Navahrudku.
A Mindoŭh, jak i Vitaŭt, šmat razoŭ mianiaŭ vieru, ale nichto ź ich nie byŭ pahancam.
Pahancy vajujuć pad "Pahoniaj" z vyjavaj kryža i piajuć himn Litvy "Baharodzica"? I vy vierycie?
Dosyć chłusić. I dosyć davać placoŭku dla chłuśni.
U bałocie pa kalena stojačy, pad jełkaju. Adnoj rukoj karonu braŭ, druhoj baraniŭsia ad avadnioŭ i kamaroŭ. Nu a dzie jašče sutrakać delehacyju Vatykana jak nie ŭ bałocie z kamarami?
Varta zapuścić va ŭžytak takuju mahčymaść što kniaź , jaki pasunuŭ Halickaha, Livonski Orden i ŭsich astatnich, moža sustrakać papskich pasłoŭ na pianiočku, jak doktar Ajbalit svaich pacyjentaŭ.
Paśla lahčej kryčać, što karanavaŭsia pasiarod našaj dryhvy.
I śmiech i hrech!
1259