«Płača i baicca spać pa načach». Maci pieršakłaśnicy aburyłasia, što dzieciam u 6 hadoŭ raskazvali, jak u Chatyni spalvali ludziej
-
15.04.2026Šrek, Manipulavańnie historyjaj Druhoj suśvietnaj vajny było adnym z klučavych instrumientaŭ balšavickaj & maskoŭska‑impierskaj prapahandy. Asabliva pakazalny prykład — supraćpastaŭleńnie Katyni i Chatyni. U Katyni NKVD rasstralaŭ tysiačy polskich (i biełaruskix ) aficeraŭ, ale balšavickaja ŭłada dziesiacihodździami admaŭlała svaju adkaznaść i sprabavała pierakłaści vinu na niemcaŭ. Kali masavyja pachavańni byli vyjaŭleny, pačałasia šyrokaja kampanija dezinfarmacyi, u tym liku na mižnarodnym uzroŭni.
Na hetym fonie ŭ 1969 hodzie balšavickaje kiraŭnictva niečakana abrała nievialikuju biełaruskuju viosku Chatyń jak hałoŭny miemaryjał “achviaram niamieckich złačynstvaŭ”. Chatyń była adnoj z bolš čym dzieviaci tysiač biełaruskich viosak, źniščanych padčas vajny, ale mienavita jaje nazva ŭ łacinskaj tranślitaracyi była padobnaja da “Katyń”. Heta dazvalała maskoŭskaj impieryi stvarać błytaninu i adsoŭvać uvahu ad ułasnaha złačynstva. Navat padčas vizitu prezidenta Niksana balšavicki bok nastojvaŭ na pajezdcy ŭ Chatyń, što zachodniaja presa adrazu adznačyła jak prapahandyscki chod. Maskoŭskaja impieryja sprabavała ścierci Katyń z kartaŭ i z histaryčnych daviednikaŭ. Zhadka pra jaje, jakaja jašče była ŭ vydańni Balšavickaj encykłapiedyi 1953 hoda, źnikła ŭ vydańni 1973 hoda. Dostup u hety rajon zabaronieny, i nijakaha miemaryjała tam nie ŭźviedziena.
balšavickaja i maskoŭska‑impierskaja sistemy vykarystoŭvali historyju vajny dla palityčnych metaŭ i farmavańnia patrebnaj IMPIERYI viersii minułaha. -
15.04.2026Heta norma.
U Letuvie dzieciam taksama raskazvajuć, jak kryžaki spalvali vioski ŭ Žemajcii ŭ 14 stahodździ.
Teŭtoncy nie ličyli pahancaŭ za ludziej. Zabivali i dziaciej, i žančyn, i starych. Była prahrama kałanizacyi ziemlaŭ.
Potym vialiki kniaź Alaksandr pryjšoŭ i ŭsiech vyratavaŭ, pabudavaŭšy krainu dla žyćcia. -
15.04.2026Łukašystaŭ ničoho nie cikavić. Navat psichičnaje zdaroŭje vašych dziaciej. Navošta vam hetaja Łukašenkaŭskaja Biełaruś? Kab traŭmavać dziaciej na ŭsio žyćcio?
Kali ja vučyŭsia na pačatku 2000ych - takoha nie było. Pra Chatyń raskazvali ŭ 3 kłaśsie, kali siaredni ŭzrost 9 hadoŭ byŭ. -
15.04.2026Nie viedaju jak, ale takoje nielha pakidać biespakaranym.
Kali dyrektar ustnovy adukacyi navat nie udasužvajecca pakidać sabie, jak heta było mabyć zadumana stvaralnikam dakumienta "napravlenije na rabotu" ad dziaržaŭnaj słužby zaniataści, pałovu hetaha nakiravańnia i admaŭlaje nie piedahohu, a "sistemnamu administrataru" z farmuloŭkaj "Vy nikohda nie rabotali v našiej sistiemie", to uźnikaje pytańnie ab adsutnaści u "sistiemie" adkaznaści za škodu psichičnamu zdaroŭju školnikaŭ.
Poŭnaj adsutnaści adkaznaści, pačynajučy ź ministra adukacyi i da kankretnaha piedahoha u dadzienym vypadku. Heta sastaŭ złačynstva.
Ministra adukacyi treba pryciahvać da adkaznaści. -
15.04.2026Lepiej by malavali, badziorych 80-hadovych "dziadkoŭ-veteranaŭ" abviešanych miedalami na paradzie pabiedy. Było b zatia b viesialej.
-
15.04.2026Šuba kačanavaj , Mojeho diedušku rasstrielali "partizany", kohda on prišieł za svoim koniem, kotoroho oni vziali i skazali prijti zabrať samomu. Diadia tak i nie smoh najti jeho mahiłu. Ludi i pośle vojny bojaliś ich. Chotia,to čto jeho rasstrielali,mnohije podtvierždali.Diadiu postavili k stienkie,i jeśli by babuška nie našła samohon,to rasstrielali by. Kohda eto mnie rasskazyvała pokojnaja mamočka,ia "pionierka", nie vieriła.
-
15.04.2026Zdarovym dzieciam toje jak z husia vada.
Tak užo jany ustrojeny, što ničoha kiepskaha na siabie nie prymiervajuć.
Ale škoła starajecca.
Moj niejak prynies damoŭ cudoŭny malunak "mabilizavany kot"
kot ciahnie na śpinie tankavuju bašniu. -
15.04.2026My ŭ siamji svaim dzieciam raspaviali, što takija ž samyja źvierstvy tvaryła saviecka-rasiejskaje NKVD.
I što ich prodki nie dažyli da toj vajny, bo byli źniščanyja ŭ 1930-ja hady ŭ SAVIECKICH kancłahierach. -
15.04.2026Doma raspaviadajcie USIU historyju , +1. Dziadźka majoj mamy byŭ vyviezieny ź siamjoj u Čalabinsk, jahony syn (mamin stryječny brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie) rasstralany ŭ Katyni. Dziadźka pamior tam, tyja, chto vyžyŭ paśla vyzvaleńnia, źjechali ŭ Polšču. U maminych baćkoŭ adabrali ŭsio i zahnali ŭ kałhas. Pa linii baćki ŭsie «raskułačany» i ŭ kałhas. Z susiedziami padobnyja historyi (byli nievialikija chutary 8-10 hiektaraŭ ziamli), ciapier tam pustata, dzie kustoŭjem zarasło, dzie ŭžo vyras les, niejkaja častka apracoŭvajecca kałhasam (ziemli vilhotnyja byli). Ludziej niama, ziamla, vyzvalenaja ad ludziej. Doŭha stajali sady i humny (jakija stali kałhasnymi), ciapier i hetaha niama…Bielarus´, Haradzienskaje vajavodztva
-
15.04.2026[Red. vydalena]
-
15.04.2026ja, "palicai" heta maskoŭskaja prapahanda, samaabrona sami sjabie abaranjali ad maskoŭskich impieryjalistyčnych NKVD:šnikaŭ (tak zvanych partyzan, bandytaŭ pa našamu)
-
15.04.2026ja, treba havaryć dziecjam što fašysty i stalinisty heta adnaho połja jahady. jany źniščali biełaruski narod. Fašystaŭ pieramahli, a stalinistaŭ jašče nie. Ukraina zmahajecca sa rasiejskim stalinizmam. A Biełaruś zaraz pad rasiejskaj akupacyjaj. Dzjacjam treba raskazvać nie tolki pra Chatyń , ale i pra Katyń, pra Nalibokskuju trahiedyju i Kurapaty. I pra 2020 hod. Jak łukašysty bili i zabivali biełarusaŭ. Pra turmy i departacyi. U maim rajonie karniki strałjali humovymi kułjami pa mamach z kałjaskami. Dumaješ, ja heta zabudu? ja heta usim budu raskazvać
-
15.04.2026ja, NKVDšniki i palili vioski. A paźniej kachali pra palicajaŭ i niemcaŭ :)
-
16.04.2026Jesť takoje poniatije kak psichołohičieskaja travma śvidietiela ili vtoričnaja travmatizacija. Śvidietiel priestuplenija ili tot, kto emocionalno pohružałsia v kontiekst priestuplenija, tožie połučajet PTSR (post travmatičieskije striessovoje rasstrojstvo).
Piedahohi iz staťji - libo nieuči, libo soznatielno travmirujut dietiej. V lubom słučaje rieċ o profnieprihodnosti.
U dietiej słabyje miechanizmy psichołohičieskoj zaŝity, boleje razmytaja hranica mieždu riealnosťju i rasskazom, oni lehčie vovlekajutsia. Naturalističieskije ścieny nasilija dla dietiej 6-7 let niedopustimy. Točka. Tak hovorit psichołohičieskaja i piedahohičieskaja nauka. Zdieś niečieho obsuždať.
S šiestiletkami možno hovoriť o vojnie čieriez tiemy pomoŝi i vzaimovyručki, pamiati, hieroizma, no biez dietalnych opisanij žiestokosti. -
15.04.2026samaabrona sami siabie abaraniali ad maskoŭskich NKVD:šnikaŭ, Miarkuju, što balšaviki impieryjalisty šmat svaich złačynstvaŭ śpisali na niemcaŭ, jak jany heta spravbavali zrabić, naprykład, i z Katyniem.
-
15.04.2026Indrid Cold, Pośle vojny, na osnovanii partizanskich otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełaruskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.
-
15.04.2026pomniu nas v škole na tak nazyvajemych politinformacijach nahnietali jadiernoj vojnoj hdie ahriessorom była koniečno impierialističieskaja SŠA. čies hria ja do sich por nieujutno siebia čuvstvuju etu tiemu.. možiet koniečno był śliškom vpiečatlitielnym tohda, no osadočiek to ostałsia.. indoktrinacija eto
-
15.04.2026Piton, Ničieho udivitielnoho- eto opravdano, SŠA byli i ostajutsia jedinstviennym v mirie hosudarstvom ispolzovavšim jadiernoje oružije, čto stukniet v hołovy raznym usłovnym Trampam v raznych epochach nieiźviestno nikomu, eti supier-pupier priezidienty supier-pupier hosudarstva sposobny na vsie !
-
15.04.2026SŠA -satana,
Łukašienko žie tiebia zaŝitit.
Odin raz užie tiebia zaŝitił s avtomatom i Kolkoj. -
15.04.2026SŠA -satana, JAO pojaviłoś by tak ili inačie i chorošo čto u SŠA.. priedstavlu čtoby było s mirom jeśli by ono piervym pojaviłoś by u orčatiny ili nacistov v to vriemia.. a tak šachnuli po potieriavšiej bierieha Japonii i vsie ustakaniłoś..
-
15.04.2026Łukašisty v škołach za*irajut mozh biednym dietiam odnoj propahandoj, idieołohijej i vojenŝinoj. Nonstop v škołu pod vidom profiłaktiki pravonarušienij chodiat mienty i požarniki, straŝajut etich dietiej. To vodiat ekskursii na razvalennyje hos.priedprijatija, hdie stanki s 60-ch hodov prošłoho stoletija i vietier hulajet po ciecham čieriez vybityje, zabityje fanieroj i 10 raz podkrašiennyje okna, orijentiruja dietišiek s rańnich let, čtoby tiebie šli v kakije tokari, svarŝiki, miechanizatory ili dojarki, postupali v miestnyje PTUški, hdie staraja matierialnaja baza, davno nie obnovlałaś i nie sootvietstvujet duchu vriemieni. Osobienno eto raźvito na pieriefirijnych škołach, stolica tožie nie isklučienije.
To u nich dień jedinienija s raškoj, to podhotovka k prazdnovaniju hodovŝiny VOV, to dień niezavimosti. Čistku i uborku nikto nie otmieniał - tut dieti hriebut tierritoriju škoły, tut navodiat poriadok na pamiatnikach, vsie eto čieriez foto fiksaciju i vykładku matieriała v fotoalbom na sajtie škoły.
Kakije tam kružki v RB po II, robototiechnikie ili biotiechnołohijam? K sožaleniju, u strany s etimi kołchoznymi rukovoditielami druhije prioritiety. -
15.04.2026Druhije prioritiety, Na biotiechnołoha razriešieno tolko Nikołaju učitsia za narodnyje dieńhi v łučšich učiebnych zaviedienijach mira, a do etoho, zanimajaś s łučšimi riepietitorami. Prizvanije ostalnych - eto chvosty korovam krutiť, vsiehda pravilno hołosovať i nie viakať.
-
15.04.2026V kommientach vsiakaja chrień. A v tiekstie pro to, čto šiestiletkam rano znať podrobnosti kak žhli ludiej. I vied́ diejstvitielno rano
-
15.04.2026Kohda pridiet vriemia, to učitiela i pročije priedstavitieli Minobra budut vtoroj pośle siłovikov katiehorijej, kotoraja dołžna budiet podvierhnuťsia lustracii.
-
15.04.2026Vsie eto idiot k tomu, čto iz Biełarusi diełajut DNR i dietiej užie hotoviat k tomu, čto oni prievratiaťsia v udobrienija
-
15.04.2026Dietiej hotoviat na uboj, dyk jana daŭno praktyčna DNR, z naskroź ruskamirnym-ta nasielnictvam, jakoje nie moža dva radki napisać rodnaj movaj.
Pakul jašče terytoryju trymaje Łukašenka, jakomu nie vypadaje admaŭlacca ad svajoj dzialanki. A jak padochnie - pačniecca najviasialejšaje. -
15.04.2026Addali svaich dziaciej u jaho škoły-kałonii.
-
15.04.2026[Red. vydalena]
-
16.04.2026**** vy, a nie učitiela, tak travmirovať dietiej. Vy by voobŝie rasskazali vsiu pravdu, nie to, čto vašie ministierstvo utvierdiło, a riealnuju pravdu s trupami v błokadie, kańnibalizmom i šikovavšimi v to vriemia ikorkoj sovietskimi rukovoditielami. Tohda by u dietiej travma na vsiu žizń była by. A na samom diele eto nie nado rasskazyvať.
-
16.04.2026Eto idieołohija. Ona lišiena čiełoviečnosti v podchodie. Otsiuda i vozrast nie učityvajetsia. Lubaja priervannaja istoričieskaja idientičnosť stroiťsia na kakom-to mifie, po suti eto sovriemiennyj konstrukt. nyniešniaja stroitsia na mifach o partizanach i vtoroj mirovoj... Eto nie značit, čto tam nie było hierojev i trahiedii... No k sožaleniju, bieriotsia tolko odna kakaja-to storona, koniečno ta, čto vyhodna v sojuzie s nyniešniej impierijej... Eto dannosť, poetomu dažie tie riealnyje vieŝi, čto byli, doviedieny imienno v podačie do absurda. Dumaju, čto oppozicii tožie nužno načať priznavať značimosť niekotorych suŝiestviennych javlenij v prošłom... Riealnyje pričiny naličija partizan eto sposob vyživanija, čto obusłovleno i łandšaftom i prirodoj samoj... To čto ludi vyživali eto užie podvih, etim ludiam było nie do idieołohii. No oni ponimali, kto diejstvitielno vrah... Začastuju diejatielnosť oppozicii stroitsia na protivopostavlenii vsiemu impierskomu i kritikie nyniešnieho sojuza... No stroiť idientičnosť tolko liš na niehativie, šlachiecom honorie, litvinskom mifie eto tožie nie łučšij variant, potomu čto on nie univiersalnyj i očień konfliktnyj. Sovriemiennosť triebujet novoho podchoda. Nie suhubo litvinskoho i nie stroho kołchozno-kriesťjanskoho... Priejemstviennosť elit utračiena. V prošłoje nie viernuťsia, Vilno nie staniet stoliciej. Novyje Niezavisimosť i idientičnosť stoit vystraivať ischodia ischodia iz zaprosov sovriemiennosti i vzhlada v buduŝieje, nie otricaja vsiu istoriju , dažie samyje nieprijatnyje stranicy jejo...
Paśla ludzi vierać u chłopčyka, jakoha ŭ adnych majtkach na tanku raśpiali.