Kamientary da artykuła

U Tomsku źnieśli pomnik represavanym: siarod ich byli departavanyja ź Biełarusi palaki, a taksama biełarusy, jakich prymušali źmianiać nacyjanalnaść

  • Spadar
    19.04.2026
    "rašysty"
  • udakładnieńnie
    19.04.2026
    Spadar, naščadki savietaŭ, tych, jakija chacieli pabudavać kamunizm.
  • drapiežnyja impieryjalisty
    19.04.2026
    Spadar,
    nie , - drapiežnyja impieryjalisty.
    "U Tomsku źnieśli pomnik represavanym"
  • 1910
    19.04.2026
    udakładnieńnie , naščadki tych, chto budavaŭ kamunizm, trysta hod nie sołono chlebavšiii budavali ŭładu ramanavych (z 1762 , Holštejn-Hatorp-Ramanavych).
  • stryječny brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie, rasstralany ŭ Katyni
    19.04.2026
    drapiežnyja impieryjalisty , Dziadźka majoj mamy byŭ vyviezieny ź siamjoj u Čalabinsk, jahony syn (mamin stryječny brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie) rasstralany ŭ Katyni. Dziadźka pamior tam, tyja, chto vyžyŭ paśla vyzvaleńnia, źjechali ŭ Polšču. U maminych baćkoŭ adabrali ŭsio i zahnali ŭ kałhas. Pa linii baćki ŭsie «raskułačany» i ŭ kałhas. Z susiedziami padobnyja historyi (byli nievialikija chutary 8-10 hiektaraŭ ziamli), ciapier tam pustata, dzie kustoŭjem zarasło, dzie ŭžo vyras les, niejkaja častka apracoŭvajecca kałhasam (ziemli vilhotnyja byli). Ludziej niama, ziamla, vyzvalenaja ad ludziej. Doŭha stajali sady i humny (jakija stali kałhasnymi), ciapier i hetaha niama…Bielarus´, Haradzienskaje vajavodztva
  • A majoha dziadulu rasstralali "partyzany"
    19.04.2026
    stryječny brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie, rasstralany ŭ Katyni,

    A majoha dziadulu rasstralali "partyzany" (NKVD), kali jon pryjšoŭ pa svajho kania, jakoha jany zabrali i skazali pryjści zabrać samomu. Dziadźka tak i nie zdoleŭ znajści jaho mahiłu. Ludzi i paśla vajny ich bajalisia. Chacia toje, što jaho rasstralali, mnohija paćviardžali. Dziadźku pastavili da ściany, i kali b babula nie znajšła HAREŁKU, jaho taksama rasstralali b. Kali mnie heta raskazvała maja ŭžo niabožčyca mama, ja, "pijanierka", nie vieryła.
  • Supovoj pakietik
    19.04.2026
    I nie chočietsia vieriť sobstviennym hłazam (i tiem boleje - smotrieť etimi hłazami na proischodiaŝieje), no po vsiem primietam hotovitsia očriednoj tridcať sied́moj, nie tiem on bud́ pomianut, hod. Kak raz k stoletiju toho, prošiedšieho...
  • politziek
    19.04.2026
    vsia vłasť iz potomkov stukačiej, pałačiej i viertuchajev..
    im eti pamiatniki kak kosť v horle.
  • hist.
    19.04.2026
    Pytańnie, kolki biełarusaŭ viedaje pra savieckija departacyi i kolki biełarusaŭ maralna asudziła kamunizm razam z savieckaj sistemaj?
  • łu i pu braćci nierazumnyja
    19.04.2026
    Łukašenka paźniščaŭ polskija mohiłki, miemaryjały, narodzie schAvaŭ, rasiejski hnom paŭtaraje, ale tamaka tolki ruskija, astatnija niedanarody. FSB usio abkatvaje ŭ Biełarusi.
  • Irłandiec
    19.04.2026
    łu i pu braćci nierazumnyja, nu ty ,baču,nia nadta daloka adskočyŭ.Pa-pieršaje,dzie i što robiš sam?pa-druhoje,pierš za ŭsio za SvAJe BIEŁARUSKIJA pačni pieražyvać.Buduć uparadkavanyja svaje,buduć u paradku i inšyja...A dla hetaha pavinny da ŭłady ŭ Biełarusi pryjści bieł.nacyjanalisty!Ci nie?
  • Odno śvidietielstvo ubrali, druhoje pojaviłoś...
    19.04.2026
    Čiekistskaja vłasť pytajetsia uničtožiť pamiať o svoich žutkich priestuplenijach.
    No ničieho nie vyjdiet. Užie rastut po vsiej Rośsii novyje pamiatniki priestuplenij čiekistskoj vłasti. I ich eta vłasť ubrať nie smožiet. Nikak.
    Čto eto za pamiatniki? A eto kładbiŝa rośsijskich sołdat, kotoryje priamo siejčas tvoriat hienocid ukrainskoho naroda.
  • dsedsqdet
    19.04.2026
    Odno śvidietielstvo ubrali, druhoje pojaviłoś..., vsie priekrasno vyjdiet, potomu čto otsutstvije sostradanija, empatii i pokajanija eto oroċja suť. Čiekistskaja vłasť eto tolko udobnaja dla orkov forma.
  • Noċju, kohda vsie spali, vorvaliś partizany i rastrielali vsiech
    19.04.2026
    Odno śvidietielstvo ubrali, druhoje pojaviłoś...,

    Vo vriemia vojny partizanami była rastrielana -ubita sieḿja siestry mojej babuški tolko za to, čto u nich była tieplica i oni vyraŝivali rannije ohurcy, a niemcy pokupali. V to vriemia eto było bolšoj riedkosťju. Muž babuški sidieł v tiuŕmie za "sovietskuju" vłasť, jeho v dierievnie dažie zvali vsie "čiekistom" pośle osvobožienija. Vot v tiuŕmie on i naučiłsia etomu. Noċju, kohda vsie spali, vorvaliś partizany i rastrielali vsiech. Muža babuški, babušku Fiekłu, ich dočku Mariju, kotoroj było 18 let, syna Pavła 16 let i babuškinu śviekrov́ 80 let. Mama rasskazyvała, ludi uznali, kto eto był i pośle vojny vsie učastniki etoho ubijstva umierli nie svojej śmierťju. Kto-to ot ṕjanki, koho-to pod zaborom našli. K sožaleniju mamy užie niet s nami, no ona rasskazyvała, čto v dierievnie bojaliś bolšie partizan čiem niemciev.

    - Sofija
  • Samo soboj
    19.04.2026
    Vied́ rabam s triechsotletnim stažiem u odnich tolko monhołov,nie hovoria užie o kriepostničiestvie,nie nužno ničieho,čto napominajet ob inakomyślii.
    Božie,iakija vony končieny.
    Tolko rov s krokodiłami.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić