Žychary Bresta pavinny być u šoku nie ad łandšaftnych pieraŭtvareńniaŭ u cytadeli, a ad samaho isnavańnia hetaj "cytadeli" na miescy 1000-hadovaha Bereścia.
Biełarus 2.0
27.04.2026
Biełarus, i što zaraz zrabić? Heta adbyłosia amal 200 hadoŭ tamu i krepaść zaraz taksama pomnik historyi. Jak cytadela ŭ Varšavie naprykład. Treba pracavać z tym što jość i nie splažyć
Biełarus 3.0
27.04.2026
[Red. vydalena]
Biełarus 2.1
27.04.2026
Biełarus 2.0, Pravodzić archieałahičnyja raskopki i pastupova adnaŭlać stary horad. U toj ža Varšavie pad čas Druhoj suśvietnaj staroje miesta było ŭščent razbita, u vyniku palaki adnavili ŭsio.
Pocyk
27.04.2026
Biełarus 2.0, citadiel v Varšavie jesť, eto pravda. Tolko jejo postroili v osnovnom na tom žie miestie, hdie i tak byli kazarmy, a nie śnieśli 1000-letniuju istoriju k čiortovoj matieri. S druhoj storony, eto priekrasno hovorit o tom, kak vosprinimali tohda russkije Biełaruś. Kak vražieskuju stranu s čužoj istorijej, kotoruju nie žałko.
Biełarus 2.0
27.04.2026
Pačniom z taho čto ŭ Varšavie da druhoj suśvietnaj vajny było zroblena 100500 fotazdymkaŭ / abmieraŭ na padstavie jakich možno było ŭznaŭlać. U Breście źniščeńnie adbyłosia ŭ 1830-ch, materyjałaŭ NIAMA i "restaŭracyja" budzie prosta paletam fantazii. Raskopki mohuć padkazać tolki płaniroŭku (ale navat nie zaŭsiody ŭ realnym žyćci, bo šmat dzie padmurki splažanyja praź ziemlanyja pracy ŭ krepaści). I vy prapanujecie znosić aŭtentyčnyja 200-hadovyja ŭmacavańni kab na ich miejscy ŭzvodzić novabud biez usialakaha navukovaha abhruntavańnia?
Baradzied
27.04.2026
Biełarus 2.0, sohłasien, niet radi čieho snosiť citadiel krieposti. Nieiźviestno, kakije ciennyje zdanija byli v starom Briestie. Horodok był maleńkij, zastrojennyj v osnovnom małoetažnymi dierieviannymi i rielihioznymi kamiennymi zdanijami. Eto vam nie Varšava dažie blizko. Nie o čiem zdieś hovoriť.
Biełarus 2.1
27.04.2026
Biełarus 2.0, Izrailcianie adnavili svaviu miortvuju movu iŭryt. Tamu ničoha niemahčymaha niama, stary horad moža być taksama adnoŭleny. Adnojčy naš kirunak prymusova paviarnuli ŭ bok ardy i azijatčyny, i my musim adnavić pravilny stan rečaŭ .
Biełarus 2.0
27.04.2026
Pocyk, zhodny. I što zaraz rabić? Źniščać usie pomniki pabudavanyja pamiž 1795 i 1991? Horad na miescy cytadeli nie ŭznavić. Na dadzienym etapie heta niemahčyma (kali my nie chočam atrymać park Suła 2.0). Adnavić niekalki kaściełaŭ - tak, jak najbardziej. Ale cytadel - aŭtentyčnaja krepaść 1-ha kłasa, unikalniejšy pomnik (ja nie biaru saŭdepaŭski miemaryjał usiaredzinie). I mnie cikava što ŭ hałavie ŭ tych chto choča jaje źnieści prosta jak symbal akupacyi. Reštki babrujskaj krepaści taksama treba znasić tady.
Baradzied
27.04.2026
Pocyk, o čiem tam žaleť? Kohda-to cientr Pariža śnieśli i zastroili vyčurnymi zdanijami. Parižanie byli niedovolny, a siejčas ich potomki zarabatyvajut na turistach. Lem žal mi tia, moja chižo... Lem žal mi tia, moja chižo Sołomjana, žal.
U ich u hałovach iluzija, što ruski śviet za svaje histaryčnyja pomniki, my za svaje. I treba znosić "čužoje" ŭ pracesie "baraćby". Nasamreč, pazicyi inšyja: 1) kulturny adkazny padychod ź viedańniem historyi i 2) sistemnyja pafihizm, bardak, karupcyja, pieramiežavanyja epizodami ideałahičnaha machańnia šaškaj. Mankurty nie ceniać ničoha, navat svajho, bo "svajo" ŭ ich paviarchoŭnaje abo adsutničaje. Saŭki lohka znosiać navat "svajo", navat kaštoŭnaje savieckaha času (mazaiki, jak adzin z prykładaŭ). I žadańnie "davajcie i my ŭ adkaz začyścim ichniaje" prosta adlustravańnie, praciah taho ž padychodu.
Nie manicie
27.04.2026
Biełarus 2.0, Nu vy chrenaŭ śpiecyjalist! Aŭtentyčnaja, nifiha nie aŭtentyčnaja! "Čyrvonyja kazarmy" - budynki jezuickaha kalehijuma, "Bieły pałac" - unijackaja bazylijanskaja carkva, harnizannaja carkva - aŭhuścinski kaścioł, i hetak dalej.
Narmalny biełarus
28.04.2026
Biełarus 2.0,
Pałova kompleksa - pierabudavanyja budynki 17-18 st. ich možna adnavić. Astatniaje źnieści. I pabudavać narmalny jeŭrapiejski horad taho času.
Sama "krepaść" słužyła kancłahieram, dzie katavali, zabivali i markirvali na vysyłku žycharoŭ bieraściejščyny ruska-savieckija akupanty. Mienavita tamu harnizon nie raźličvaŭ na dapamohu miascovych - jany viedali, što tyja ich zabjuć viłami chutčej za niemcaŭ.
Najpierš nie hałasi!
27.04.2026
., Biełarus 2.0 całkam z vami zhodny. Možna tolki koratka dadać - buldazierysty jany pad lubym ściaham buldazierysty.
Indrid Cold
27.04.2026
Prosta nahadaju što sapraŭdny podźvih vykanali palaki ŭ 1939, kali ich z dvuch bakoŭ atakavali sajuźniki - SS i Čyrvonaja Armija. A paźniej SSaŭcy z Čyrvonymi zładzili parad u Bieraści. Navat film pra heta zapisali - jość u dobraj jakaści na Jućjub ;)
1
27.04.2026
Łukašjo oborzieło sovsiem, to lesa vyrubajut po varvarski, to v skvierach, to vo dvorach i tak daleje...pri etom nie posadiat novych dieriev́jev
cykada
27.04.2026
1, ili posadiat. no nie dieriev́ja
Bieraściejec
27.04.2026
Da pryjezdu baciuški-[Red. Vydalena] rychtujucca miascovyja padpanki, kab snajpier nidzie nie zasieŭ.
[Zredahavana]
Baradzied
27.04.2026
Bieraściejec, snova iz-pod pałki budut shoniať massovku, na avtobusach svoziť.
Buaa
27.04.2026
Baradzied, A massovka to i rada! Choť hriečki na chalavu požrut na novych kabzdonov pod fanieru posłušajut.
Baradzied
27.04.2026
Buaa, s dvojnoj porcijej kombižira. Ochrana kuroŝupa tuda dažie vodu nie vo vsiakoj butyłkie dajet pronosiť.
Baradzied
27.04.2026
Podtvierždaju, zarośli v krieposti byli užasnyje. Tam kruhom vsie zarosło akacijej i vsiakimi korčami. Siejčas zasadiat lubimymi narodom tujami "Smarahd", ja tak ponimaju, raz skazali, čto vsie budiet chorošo, značit tak nie ostaviat, čto-to votknut v ziemlu.
Baradzied
27.04.2026
Davno pora zastroiť tierritoriju vokruh razvalin krieposti kakimi-nibud́ ofisami, postaviť hihantskoje koleso obozrienija na Polšu. pustiť v etot rajon bolšie transporta.
Tvoj učitiel
27.04.2026
[Red. vydalena]
Žychar Biareścia
27.04.2026
A chto pytajecca ú žycharoú Biareścia jak treba rabić, zachacieli naprykład łukašysty dy utknuli akamulatarny zavod, choć žychary i pisali skarhi, i pratesty rabili... Hetaja łukašyskaja "ułada" nie dla naroda, a narod dla hetkaj "ułady" praklataj
Fiedzia
27.04.2026
Vsie pravilno tvoriat, ja by był rad, čtoby voobŝie uničtožili etot opłot sovkovoj propohandy!😊
(
27.04.2026
navat muž skazaŭ padčas naviedvańnia - "a samaje lepšaje ŭ krepaści - heta pryroda." dyk ciapier treba kazać - była?
«Što tvorać?» Žychary Bresta ŭ šoku ad łandšaftnych pieraŭtvareńniaŭ u cytadeli
Lem žal mi tia, moja chižo...
Lem žal mi tia, moja chižo
Sołomjana, žal.
Nasamreč, pazicyi inšyja: 1) kulturny adkazny padychod ź viedańniem historyi i 2) sistemnyja pafihizm, bardak, karupcyja, pieramiežavanyja epizodami ideałahičnaha machańnia šaškaj.
Mankurty nie ceniać ničoha, navat svajho, bo "svajo" ŭ ich paviarchoŭnaje abo adsutničaje. Saŭki lohka znosiać navat "svajo", navat kaštoŭnaje savieckaha času (mazaiki, jak adzin z prykładaŭ).
I žadańnie "davajcie i my ŭ adkaz začyścim ichniaje" prosta adlustravańnie, praciah taho ž padychodu.
Pałova kompleksa - pierabudavanyja budynki 17-18 st. ich možna adnavić.
Astatniaje źnieści. I pabudavać narmalny jeŭrapiejski horad taho času.
Sama "krepaść" słužyła kancłahieram, dzie katavali, zabivali i markirvali na vysyłku žycharoŭ bieraściejščyny ruska-savieckija akupanty. Mienavita tamu harnizon nie raźličvaŭ na dapamohu miascovych - jany viedali, što tyja ich zabjuć viłami chutčej za niemcaŭ.
Možna tolki koratka dadać - buldazierysty jany pad lubym ściaham buldazierysty.
[Zredahavana]
dyk ciapier treba kazać - była?