Niezrazumieła, čamu dałučyli da "Minskinžprajekta", a nie viarnuli znoŭ u "Minskprajekt".
kantrolnaje pytańnie
08.05.2026
Uład, minskprajekt, heta toj, što la mosta cieraz vuł. Niamiha tyrčyć ? A čym jon lepšy za minskinžprajekt ? Jakija abjekty jon pabudavaŭ apošnim časam ?
Uład
08.05.2026
Uład, Niezrazumieła, tamu što "Minskinžprajekt" - heta padziemnyja raboty: vadapravod, kanalizacyja, ciepłavyja sietki ... A "Minskprajekt" - heta žyłyja damy i žyłyja rajony. Jany pa sutnaści bližej da "Minskhrada". I ŭ artykule ž pravilna zaŭvažana, što "Minskhrad" naradziŭsia u svoj čas ad "Minskprajekta" :)
Uład
08.05.2026
kantrolnaje pytańnie, Minskprajekt - na vulicy Biersana. Niepadalok ad Čyrvonaha kaściołu, u bok Niamihi. A kala masta na płoščy Svabody - Biełpramprajekt :) I pracaj jany zahružany.
CV
08.05.2026
Uład, jany zahružanaj pracaj typu novaj rezidencyi Łukašenki ci akademii KDB na załatahorskich mohiłkach.
Žaleza skład
08.05.2026
Uład, a ničoha, što "Błakitnaje kołca" (vodna-parkavaja systema) było sprajektavana inžynieram Minskinžprajekta ?
12345
08.05.2026
"Akramia taho, horadabudaŭniki ŭpieršyniu stvaryli schiemy azielanionych terytoryj ahulnaha karystańnia dla ŭsich rajonaŭ stalicy, jurydyčna zamacavaŭšy miežy isnujučych i pierśpiektyŭnych parkaŭ, skvieraŭ i haradskich lasoŭ."
Kali čytaješ padobnaje rabicca vielmi sumna, u što pieratvaryli ŭčorašni horad Miensk. Usiaho nie achopiš, ale paru prykładaŭ pryviadu. Park "Civali", była zakinutaja terytoryja, redkija naviedniki i fizkulturniki jaje naviedvali, ale heta byŭ pryrodny, žyvy aazis. Paśla budavańni HC "Skała" i MAKDONALDSA ŭłady abaviazali akulturyć prylehłuju terytoryju. Dy źjaviłasia pakładzienaja plitkaj darožka, dy dla achvotnych zajmacca fizkulturaj stvaryli ŭmovy, ale samaje hałoŭnaje, pastavili krytyja altanki i ŭstalavali stacyjanarnyja manhały, što pryviało va ŭsplosku niastrymnaj radaści ałkašni sa śvitanku da zachodu vyśpioŭvajučy rasijskija hopnickija šlahiery zapivajučy harełkaj. Pobač praz darohu z hadavalnika "stvaryli" park "Kosmas" zabyŭšysia i nie ŭspomniŭšy z pryčyny svajoj niepismienasti, što heta miesca vytoku maleńkaj rečki Myšanka. Inšaje jak apisana vyšej. Voś tak krok za krokam, Miensk pieratvaryŭsia ŭ ahramiastečka. Z čym usich i vinšuju!
Žvir
08.05.2026
12345, dyk a što, chiba manhał vinavaty, što la jaho ałkašnia sa śvitanku da zachodu śpiavaje ? Ci darožki tyja ź placoŭkami dla fizpadrychtoŭki ŭ tym vinavatyja ? Vy pra što viadziecie, jakuju prablemu ahučvajecie nasamreč ? Davajcie razdaŭbajem usie tyja darožki-altanki-manhały, kab było dobra.
Heta, jak u adnym inšym horadzie, na Pcičy, u parkach paprybirali ŭsie skamiejki, bo ŭletku na ich śpiać bamžy ! I chto ž toj durań, što niekali pastaviŭ tyja złaščasnyja skamiejki ? Ludzi pačali aburacca, i skamiejki viarnuli, ale mietaličnyja, ź siadzieńniami-kratami ź mietaličnaha prućcia. :) Mała taho, što na ich nie pasiadziš, bo chałodna siadzieć, dyk jašče j adbitak tymi kratami na sracy pakidajuć, što tydzień trymajecca. Prablema vyrašana, usie zadavoleny...
Dyk što rabić, architektaraŭ u durni zapisać ?
12345
08.05.2026
Žvir , Jakaja niepachisnaja, nieprabojnaja mientalnaść pavinna być u apanienta śćviardžalnaha, što ŭ miescy adpačynku LUDZIEJ, pavinny stajać brudnyja manhały.
Žvir
08.05.2026
12345, a manhały vinavatyja, što jany brudnyja ? i chto imi karystajecca, jak nie adpačyvajučyja tyja LUDZI ? Miarkuju, što nie, jak i zaplavanyja dy zakidanyja apałkami chodniki nie vinavatyja ŭ svaich abstavinach pierabyvańnia, prypynki tr-tu, pierony dy stancyi pryharadnych ciahnikoŭ, zascatyja dźviery padjezdaŭ(prabač Hospad ciažki hrech))...
Iznoŭ pavaročvaju vas da pytańnia, vy jakuju prablemu ahučvajecie, nasamreč, prablemu manhałaŭ-altanak-darožak na miescy byłych pustyroŭ dy sabačych vyhułaŭ, ci prablemu kultury(mientału) tych, chto karystajecca manhałami-altankami-darožkami j dla kaho ich łaskava prapanavali horadabudaŭničyja tyja ŭstanovy ? Vy ŭ stanie razumieć ?
12345
08.05.2026
Žvir , Heta cytata znojdziena vyłučna dla vas.
– Hetyja dobryja ludzi, – zahavaryŭ aryštant i, paśpiešliva dadaŭšy: – ihiemon, – praciahvaŭ: – ničomu nia vučylisia i ŭsie pierabłytali, što ja kazaŭ. Ja zusim pačynaju aścierahacca, što błytanina heta budzie praciahvacca vielmi doŭhi čas. I ŭsio z-za taho, što jon niaviernaje zapisvaje za mnoj.
U vyšejapisanych papiarednich pastach, ja kazaŭ pra LUDZIEJ, a nia pra TOJE, čyje ŭčynki vy tak malaŭniča apisali.
Koł
08.05.2026
Nu, Minskinžprajekt, heta nia tolki darohi dy raźviazki. Tam i azielanicieli, i nulavy cykł, architektary, roznyja sietki dy kamunikacyi. Instytut znachodzicca blizka la mianie, kala stadyjona Dynama, baču jaho z kuchni, kali pju kavu.
Realnaść
08.05.2026
Tak pryhoža ŭsio napisana, a pa fakcie majem usio naadvarot: pavietranyja kalidory pierakryty novabudoŭlami.
Staryja vialikija drevy pavyrubanyja, zamiest ich plitka i asfalt, ci pasadžanyja kvołyja pruciki, jakija nie rastuć i sochnuć, sadžancy nie palivajuć i pałova ź ich hinie, dy jašče kasilščyki travy padrazajuć karu maładych dreŭcaŭ i jany rastuć urodcami ci chvarejuć zasychajuć na nastupny hod.
Achoŭnyja zony my bačym na prykładzie restaranu la Kurapataŭ - parezali achoŭnuju zonu mahilnika tak, što ludzi vymušanyja byli hrudździu stavać la Kurapataŭ, kab nie dapuścić źniščeńnia Kurapataŭ.
Na Niamizie źnieśli staražytnyja damy i nabudavali psieŭdahistaryčnyja budynki handlevych centraŭ.
Nu i z samaha prościeńkaha: za 30 hadoŭ tak i nie pakłali plitku na narodnyja ściežki ŭ mikrarajonach. Naprajektavali takija formy tratuaraŭ, pa jakich niazručna chadzić. I ludzi vymušanyja sami pratoptvać sabie trapinki na prypynak, da škoły i hetak dalej.
Vujek
08.05.2026
a što dobraha zrabili u Minsku za hetyja 30 hadoŭ? U saviecki čas dumali pra ludziej - hladzicie Zialeny Łuh. Anharskaja -damy siarod drevaŭ upisanyja u reljef. Za 30 hod zrabili Łošycu, Kamiennuju Horku, Brylevičy, Michałova, Masiukoŭščynu (Dambroŭku). Chaatyčna nastaŭlenyja panelnyja damy, z adnolkavymi škołami i sadami. Pra Hrušaŭku : zroblena dystruktyŭnaje asiarodździe z raznastajnych vialičeznych damoŭ-ścien. Hienpłan napeŭna rabili ci uzhadniali u Minskhrada? Rajon kali biblijateki za Dana mołam - toje samaje. Poŭnaja nieprafiesijnaść, razam z architekturnym kiraŭnictvam horada. Adna z pryčyn, u BNTU paśla 95 hoda byli lhoty dla "viaskovych". Ja nie kažu što "viaskovyja" kiepskija, heta dazvoliła praleźci u prafiesiju ludziam biez unutranaj kultury, ale prahaj hrošaj i ułady. U saviecki čas kiraŭnik prajektnaha instytuta, načalnik adździeła heta byŭ lepšy architektar. A zaraz heta naznačany ispałkomam brsmaviec, jaki advučyŭsia na budaŭničym fakultecie
.
08.05.2026
Ekałahičnyja pytańni (pra jakija značny akcent u artykule) ŭ apošni raz surjozna razhladalisia ŭ pieryjad padrychtoŭki da hienpłana 2010 h. Ale paśla finansavańnie hetaha pytańnia spyniłasia i ŭžo ŭ siaredzinie 2010-ch sami prajekciroŭščyki Minskhrada nie mahli adkazać, što za ekałahičnyja pavietranyja kalidory i čamu jany ich užo nie prytrymlivajucca. Navat jašče hienpłan 2010 nie pryniali, a ŭžo išła zabudova Kamiennaj horcy, jakaja pa rehłamientach pavinna była zastavacca małapaviarchovaj.
Za ideju schiem azielanionych terytoryj treba padziakavać zakanadaŭcam, a vykanaŭcy jak Minskhrada pierapracavali jaje z taho "iak pavinna być" u toje, što "faktyčna adbyłosia", ulik inšych horadabudaŭničych rašeńniaŭ zadnim čysłom. Tym bolš, nikudy nie dziełasia ščylina zabudoŭvać zialonyja zony kultavymi abo spartyŭnymi i nibyta kalaspartyŭnymi abjektami.
U 2010-yja, ŭ časy stychijnaha supraćstajańnia žycharoŭ i ŭład pa ŭščylnieńniu Minska Minskhrada byŭ na baku ŭładaŭ. Jon i raspracoŭvaŭ tyja prajekty, jakija pryvodzili da paharšeńnia vobliku horada i žyllovych umoŭ, vyklikali krytyku. Niepasredna ŭ Hienpłanie 2015 h. i ŭ miaskovych PDP prosta amatary znachodzili šmat pamyłak, parušeńniaŭ i manipulacyj. Architektary vypraŭlali tolki samyja vidavočnyja i prostyja.
Na sumlennuju pazicyju horadabudaŭnikoŭ nie prychodziłasia raźličvać, bo Minskhrada nasamreč byŭ kamiercyjnaj arhanizacyjaj, jakaja vykonvaje zakazy (pa tendarach) Minharvykankama. Sami zadańni ŭžo ŭklučali zadačy ŭcisnuć abjekty "inviestaraŭ" u isnujučuju zabudovu i dakumientacyju. Choć jak, pa pryncypie "vy razumnyja - vy i prydumajcie". Architektary nie saromielisia kazać na hramadskich abmierkavańniach "A ja što? Ja svoj hanarar atrymaŭ". To-bok, horadabudaŭniki nie płanavali stratehičnaje raźvićcio horada, jany vykonvali zahady, jak aformić pažadańni kiraŭnictva. Takija ž padychody jak u krainie pa mnohamu inšamu: vybarach, zmahańni z kavidam, statystycy.
A zaraz navat i hetaja farmalnaja zadača ŭžo apynułasia niepatrebnaj. Hienpłany ŭ žyćci ničoha nie rehulujuć i pry patrebie ihnarujucca. Dadatkova hramadskija abmierkavańni pryznany ŭładami faktaram niebiaśpieki i niepatrebnaj hramadskaj aktyŭnaści. Tamu Hienpłan Minska z 2020-ha byŭ pieraniesieny ažno na 2025-y.
«Minskinžprajekt» jašče horš, tam hniazdo vierujučych u šyrokija šmatpałosnyja trasy i raźviazki pasiaredzinie haradoŭ. Daŭno zastarełyja padychody niasuć u budučyniu.
Uvohule heta historyja nie pra źniščeńnie čahości dobraha ŭ vyhladzie "Minskhrada" (artykuł zanadta pachvalny), a pra jaho kančatkovuju dehradacyju. Dehradacyju nie tolki kankretnaj arhanizacyi, a i ŭsiaho napramku dziejnaści. Na źmienu drennamu pryjšło jašče horšaje.
Po słucham
08.05.2026
Mieždu profieśsionałami-biudžietnikami iz "Minskhrado", kotoryje otstaivali kakije-to (słoživšijesia jeŝio pri "sovkie") idiei, principy, normy formirovanija horodskoj sriedy, i novymi "choziajevami žiźni" s "moriem" babła i "administrativnym riesursom", kotorym vsie eti principy i normy "po barabanu", a hłavnaja ciel - za sčiot horodskoho stroitielstva raznymi sposobami diełať siebie babła jeŝio bolšie, - suŝiestvovało "tichoje" protivostojanije. Očievidno, čto siły zdieś byli javno nie ravny, i proizošiedšieje, sudia po vsiemu, možno raścienivať kak očieriednuju pobiedu "babła" i "adminriesursa" nad profieśsionalizmom.
.
08.05.2026
Mabyć, i tak, adnak na praktycy, jak ja napisaŭ vyšej, jany sami i vykonvali tyja zahady adminresursa ź inviestarami. A praciah poźniesavieckich idej prasoŭvali, bo tolki tamu i navučylisia, takaja karparatyŭnaja škoła i tamu, što staryja pryncypy praciahvali być farmalna zamacavanymi ŭ zakanadaŭstvie. Tamu tut niama apazicyi "dobraje i złoje". Tut dva nierelevantnych sučasnaści padychody: drenny i jašče bolš drenny. I praciah poźniesavieckaha vyhladaje lepš tolki na fonie postsavieckaha łukašysckaha.
Nie stała instytuta, jaki stvaraŭ hienpłany Minska i vyznačaŭ zialonyja zony ŭ horadzie. Horadabudaŭnikoŭ padparadkavali prajekciroŭščykam daroh i raźviazak
Niezrazumieła, tamu što "Minskinžprajekt" - heta padziemnyja raboty: vadapravod, kanalizacyja, ciepłavyja sietki ... A "Minskprajekt" - heta žyłyja damy i žyłyja rajony. Jany pa sutnaści bližej da "Minskhrada". I ŭ artykule ž pravilna zaŭvažana, što "Minskhrad" naradziŭsia u svoj čas ad "Minskprajekta" :)
Minskprajekt - na vulicy Biersana. Niepadalok ad Čyrvonaha kaściołu, u bok Niamihi. A kala masta na płoščy Svabody - Biełpramprajekt :) I pracaj jany zahružany.
Kali čytaješ padobnaje rabicca vielmi sumna, u što pieratvaryli ŭčorašni horad Miensk.
Usiaho nie achopiš, ale paru prykładaŭ pryviadu.
Park "Civali", była zakinutaja terytoryja, redkija naviedniki i fizkulturniki jaje naviedvali, ale heta byŭ pryrodny, žyvy aazis.
Paśla budavańni HC "Skała" i MAKDONALDSA ŭłady abaviazali akulturyć prylehłuju terytoryju. Dy źjaviłasia pakładzienaja plitkaj darožka, dy dla achvotnych zajmacca fizkulturaj stvaryli ŭmovy, ale samaje hałoŭnaje, pastavili krytyja altanki i ŭstalavali stacyjanarnyja manhały, što pryviało va ŭsplosku niastrymnaj radaści ałkašni sa śvitanku da zachodu vyśpioŭvajučy rasijskija hopnickija šlahiery zapivajučy harełkaj.
Pobač praz darohu z hadavalnika "stvaryli" park "Kosmas" zabyŭšysia i nie ŭspomniŭšy z pryčyny svajoj niepismienasti, što heta miesca vytoku maleńkaj rečki Myšanka.
Inšaje jak apisana vyšej.
Voś tak krok za krokam, Miensk pieratvaryŭsia ŭ ahramiastečka.
Z čym usich i vinšuju!
Heta, jak u adnym inšym horadzie, na Pcičy, u parkach paprybirali ŭsie skamiejki, bo ŭletku na ich śpiać bamžy ! I chto ž toj durań, što niekali pastaviŭ tyja złaščasnyja skamiejki ? Ludzi pačali aburacca, i skamiejki viarnuli, ale mietaličnyja, ź siadzieńniami-kratami ź mietaličnaha prućcia. :) Mała taho, što na ich nie pasiadziš, bo chałodna siadzieć, dyk jašče j adbitak tymi kratami na sracy pakidajuć, što tydzień trymajecca. Prablema vyrašana, usie zadavoleny...
Dyk što rabić, architektaraŭ u durni zapisać ?
Iznoŭ pavaročvaju vas da pytańnia, vy jakuju prablemu ahučvajecie, nasamreč, prablemu manhałaŭ-altanak-darožak na miescy byłych pustyroŭ dy sabačych vyhułaŭ, ci prablemu kultury(mientału) tych, chto karystajecca manhałami-altankami-darožkami j dla kaho ich łaskava prapanavali horadabudaŭničyja tyja ŭstanovy ? Vy ŭ stanie razumieć ?
– Hetyja dobryja ludzi, – zahavaryŭ aryštant i, paśpiešliva dadaŭšy: – ihiemon, – praciahvaŭ: – ničomu nia vučylisia i ŭsie pierabłytali, što ja kazaŭ. Ja zusim pačynaju aścierahacca, što błytanina heta budzie praciahvacca vielmi doŭhi čas. I ŭsio z-za taho, što jon niaviernaje zapisvaje za mnoj.
U vyšejapisanych papiarednich pastach, ja kazaŭ pra LUDZIEJ, a nia pra TOJE, čyje ŭčynki vy tak malaŭniča apisali.
Staryja vialikija drevy pavyrubanyja, zamiest ich plitka i asfalt, ci pasadžanyja kvołyja pruciki, jakija nie rastuć i sochnuć, sadžancy nie palivajuć i pałova ź ich hinie, dy jašče kasilščyki travy padrazajuć karu maładych dreŭcaŭ i jany rastuć urodcami ci chvarejuć zasychajuć na nastupny hod.
Achoŭnyja zony my bačym na prykładzie restaranu la Kurapataŭ - parezali achoŭnuju zonu mahilnika tak, što ludzi vymušanyja byli hrudździu stavać la Kurapataŭ, kab nie dapuścić źniščeńnia Kurapataŭ.
Na Niamizie źnieśli staražytnyja damy i nabudavali psieŭdahistaryčnyja budynki handlevych centraŭ.
Nu i z samaha prościeńkaha: za 30 hadoŭ tak i nie pakłali plitku na narodnyja ściežki ŭ mikrarajonach. Naprajektavali takija formy tratuaraŭ, pa jakich niazručna chadzić. I ludzi vymušanyja sami pratoptvać sabie trapinki na prypynak, da škoły i hetak dalej.
Ale paśla finansavańnie hetaha pytańnia spyniłasia i ŭžo ŭ siaredzinie 2010-ch sami prajekciroŭščyki Minskhrada nie mahli adkazać, što za ekałahičnyja pavietranyja kalidory i čamu jany ich užo nie prytrymlivajucca. Navat jašče hienpłan 2010 nie pryniali, a ŭžo išła zabudova Kamiennaj horcy, jakaja pa rehłamientach pavinna była zastavacca małapaviarchovaj.
Za ideju schiem azielanionych terytoryj treba padziakavać zakanadaŭcam, a vykanaŭcy jak Minskhrada pierapracavali jaje z taho "iak pavinna być" u toje, što "faktyčna adbyłosia", ulik inšych horadabudaŭničych rašeńniaŭ zadnim čysłom.
Tym bolš, nikudy nie dziełasia ščylina zabudoŭvać zialonyja zony kultavymi abo spartyŭnymi i nibyta kalaspartyŭnymi abjektami.
U 2010-yja, ŭ časy stychijnaha supraćstajańnia žycharoŭ i ŭład pa ŭščylnieńniu Minska Minskhrada byŭ na baku ŭładaŭ. Jon i raspracoŭvaŭ tyja prajekty, jakija pryvodzili da paharšeńnia vobliku horada i žyllovych umoŭ, vyklikali krytyku.
Niepasredna ŭ Hienpłanie 2015 h. i ŭ miaskovych PDP prosta amatary znachodzili šmat pamyłak, parušeńniaŭ i manipulacyj. Architektary vypraŭlali tolki samyja vidavočnyja i prostyja.
Na sumlennuju pazicyju horadabudaŭnikoŭ nie prychodziłasia raźličvać, bo Minskhrada nasamreč byŭ kamiercyjnaj arhanizacyjaj, jakaja vykonvaje zakazy (pa tendarach) Minharvykankama. Sami zadańni ŭžo ŭklučali zadačy ŭcisnuć abjekty "inviestaraŭ" u isnujučuju zabudovu i dakumientacyju. Choć jak, pa pryncypie "vy razumnyja - vy i prydumajcie".
Architektary nie saromielisia kazać na hramadskich abmierkavańniach "A ja što? Ja svoj hanarar atrymaŭ".
To-bok, horadabudaŭniki nie płanavali stratehičnaje raźvićcio horada, jany vykonvali zahady, jak aformić pažadańni kiraŭnictva. Takija ž padychody jak u krainie pa mnohamu inšamu: vybarach, zmahańni z kavidam, statystycy.
A zaraz navat i hetaja farmalnaja zadača ŭžo apynułasia niepatrebnaj. Hienpłany ŭ žyćci ničoha nie rehulujuć i pry patrebie ihnarujucca. Dadatkova hramadskija abmierkavańni pryznany ŭładami faktaram niebiaśpieki i niepatrebnaj hramadskaj aktyŭnaści. Tamu Hienpłan Minska z 2020-ha byŭ pieraniesieny ažno na 2025-y.
«Minskinžprajekt» jašče horš, tam hniazdo vierujučych u šyrokija šmatpałosnyja trasy i raźviazki pasiaredzinie haradoŭ. Daŭno zastarełyja padychody niasuć u budučyniu.
Uvohule heta historyja nie pra źniščeńnie čahości dobraha ŭ vyhladzie "Minskhrada" (artykuł zanadta pachvalny), a pra jaho kančatkovuju dehradacyju. Dehradacyju nie tolki kankretnaj arhanizacyi, a i ŭsiaho napramku dziejnaści. Na źmienu drennamu pryjšło jašče horšaje.
A praciah poźniesavieckich idej prasoŭvali, bo tolki tamu i navučylisia, takaja karparatyŭnaja škoła i tamu, što staryja pryncypy praciahvali być farmalna zamacavanymi ŭ zakanadaŭstvie.
Tamu tut niama apazicyi "dobraje i złoje". Tut dva nierelevantnych sučasnaści padychody: drenny i jašče bolš drenny. I praciah poźniesavieckaha vyhladaje lepš tolki na fonie postsavieckaha łukašysckaha.