A začiem vy tut prosłavlajetie russkomirskuju hruppu? Posłušał etot triek - očień pochožie na Kino pozdnieje, priam očień. Vajby takije 90ch rańnich. Sinti-popa tolko pobolšie. Tut žie Coj, Puškin i ich monholskij jazyk - hłavnyje vrahi. Niet raźvie?
Mike
03.06.2026
Mda, dla [Red. Vydalena] - hałoŭny vorah - impierskaja rf - dla jakoj mova-škoła-kultura - heta hałoŭnyja instrumienty (paśla armii) dla dasiahnieńnia svaich impierskich metaŭ. A kali jany nie pracujuć, to prychodzić ruski bot-štyk-tank-šachied.
[Zredahavana]
Indrid Cold
03.06.2026
Mda, a Maks korž što?
Pan Januš
03.06.2026
Mda, Coj i mołčat doma eto post pank. S kakoho pieriepuna oni ruskomirnyje? Norm riebiata.... Puškin to vam čto sdiełał? Ili nam słušať tolko nrm? ))))
Snajder, Sajuz na movie na BBS
03.06.2026
Mda,
tak našy impieryjalisty našy vorahi, pry hetym ruch ŭ napramku dekałanizacyi idzie. Snajder, Sajuz na movie na BBS, i h.d. Praz stužku śviet daviedajecca pra naša techna.
Mda
03.06.2026
Mike , a etot trek - eto nie ta samaja mova-kultura, niet? Začiem tohda pisAť pro "chit biełaruskaha hurta"? Eto ž russkomirskij hurt, vražieskij, za nim tanki i šachiedy. A słušať nado Mahutny Boža i Try Čarapachi. Pro nich i nado pisať, i kto pod nich tancujet, kakaja źviezda ścieny.
Mda
03.06.2026
Pan Januš , nu kak s kakoho - pojut na vražaj rasiejskaj movie. Puškin MNIE čto sdiełał? Mnie lično - rasširił słovarnyj zapas, privił lubov́ k krasivomu litieraturnomu słohu.
Gnomka
03.06.2026
Pan Januš , zdajecca, heta taki adnosna tonki trolinh adnaho z kamientataraŭ, jaki vielmi lubić paŭsiul lapić vialikija kamienty pra "Impieryja nie vytrymaje koštaŭ na naftu, varožy Coj-Puškin-chtota-tam", pryčym, darečy, nichalery nie zrazumieła, što jamu zrabiŭ toj Coj.
Puškin naš vorah
03.06.2026
Pan Januš , "Puškin to vam čto sdiełał?"
ty nie Biełarus tak ? jon naš vorah
Adam Mickievič Prijatielam moskalam i usskim "druźjam"
03.06.2026
Pan Januš , Adam Mickievič Prijatielam moskalam i russkim druźjam
Adam Mickievič
Prijatielam moskalam i usskim "druźjam"
Tiem, kto pomnit mienia, – liš o vas ja miečtaju, Potriasionnyj śmiertiami i ssyłkoj druziej. Vaši lica vo śnie i v briedu ja uznaju, Vy imiejetie pravo v miečtie žiť mojej. Hdie siejčas vy, druźja? Błahorodnyj Rylejev, Kak rodnoj mnie, no schvačien, po vole caria, On visit, zatianułaś vieriovka na šieje; Proklinajet prorokov narod, zło tvoria. Ruku tu, čto protiahivał vieŝij Biestužiev, On – poet i sołdat, bieź piera i rużja, – Vyrvał caŕ, prikovav jejo k tačkie snaruži, – Skovan naśmierť s polakom, – zaryty v zaboje druźja. Ždiot priedatielej Božija strašnaja kara. Pri mundirie, pri ordienie – carskij chołop! Dušu volnuju prodał cariuhie, nie darom! – I o carskij poroh rasšibajet svoj łob. Jazyčiŝiem prodažnym on słavit tirana, I prichodit v vostorh ot prijatielskich muk. Vieś ispačkannyj krov́ju (krovit moja polskaja rana!): Pried cariom, kak pietuch, – kak ot ratnych zasłuh. Jeśli k vam izdaleča, ot volnoho rodu, Doletit v Zapolaŕje prijatielskij klič, I otkliknietsia v niebie, trievoža prirodu, Eto – viestnik svobody, kak žuravl ili hrač. Hołos moj vam znakom; był poka ja v okovach, Iźvivajaś, kak už, (hdie podniaťsia tam v rost?), Skolko v čuvstvach sokrytych vam poviedał tajn novych, I dla vas był vsiehda, słovno hołub́, ja prost.
Vylivaju otravu na mir, i, nie bolšie, Pusť jedka moja hoŕkaja žhučaja rieċ, Eto ślozy i krov́ nieshibajemoj Polši i Vialikaj Litvy, – Čtob okovy razjesť, vaši ciepi raśsieċ! Kto ž zavojet iz vas, kak pośledniaja šavka, Zaskulit, słovno pios, čto k biťju tierpieliv, Da i v poru jemu – povodok i udavka, Tolko možiet kusnuť, pro dobro pozabyv.
Praŭda
03.06.2026
Pan Januš , dzistvicilna, adni plusy ad akupanckaj kultury! A što ruskamirnyja zaŭždy žyvuć rabami, to eta prosta tak istaričieski słažyłaś!
Adviečnaje pytańnie: ci pavinna Biełaruś žyć pa-ludzku, kali bolšaść nasielnictva - biazhłuzdyja mankurty?…
Adkaz NAS "paklopnikaŭ" impieryi djabła, ŭ adkaz na vierš puškina
03.06.2026
Gnomka, Adkaz NAS "paklopnikaŭ" MASKOŬSKAHA ułusa (impieryi djabła) (volnaja adaptacyja ŭ adkaz na vierš puškina)
Ab čym hudziecie vy, złaślivych słoŭ praroki? Navošta znoŭ nam pahražajecie vy z poŭnačy dalokaj? Što ŭzburyła vas? — zmahańnie Ukrainy? Ci kroŭ dziaciej u skvierach Vałnavachi? Ci popieł Bučy, Maryupala ścieny? Pakińcie: tut nie MASKOŬSKAHA ułusa (impieryi djabła) rečka za miežy, Nie rodny, nie «siamiejny» vaš kanflikt. Nie vyrašycie vy hetaj strašnaj spravy — Dzie los niavinnych staŭ pad ściaham kryŭd.
Daŭno nie «braty» — vorahi ciapier. Ich siła — praŭda, vaša — štyk i źvierstva. Chto ŭstoić u niaroŭnaj siečy viery: Toj, chto razburaje, ci toj, chto śviet źbiaroh? Ci źlicca reki śloz u uskaje mora? Ci vysachnie jano — voś vaš dakładny žach.
Pakińcie nas. Vy nie čytali Staronak, kroŭju napisanych u Baryspali, Vy nie spaznali płaču Chiersonu ŭ śnie, I vam čužyja horyč, sum, nianaviść Da tych, chto bractvam kliča śmierć.
Vy nam vinu pradjaŭlajecie, za što? Za toje, što narod naš nie skaryŭsia, Što ŭ ciemry my svabodnaju zorkaj Praz dym i strach da ranku prabivalisia? Ci za toje, što, spaliŭšy kumira, Što zdušvaŭ volu našaju rukoj, — My nie skarylisia?
Vy — hroznyja na słovach. Dyk dzie ž vaš podźvih? Ci stomleny vaš «voin» na paścieli, Ci zmoŭk vaš car, zabyŭšy pra "izmailski štyk"? Ci vam upieršyniu — supraciŭ spraviadlivy? Ci ździŭleny, što vas nie vitajuć chlebam-sollu U ściudzionych ścienach Čarnihava i Sum?
Ci mała vas? Ci vam čužyja miežy? Ci vam padałosia, što znoŭ mahčyma ŭsio — Ad Kurska, Uładzivastoka, Da ścienaŭ niazłomnaha Kijeva, Dzie kroŭ i hnieŭ, jak ściah nad domam, Padnialisia suprać vašych snoŭ?
Dyk vysyłajcie ž nam, zachopniki, Svaich zaćvierdžanych u złości synoŭ — Znojdziecca miesca im u čornych palitenach Siarod mahił, što ŭžo nie nazyvajuć «bratnimi».
Tak kali sieryjał vyjšaŭ u minułym hodzie, ja nie razumieju, u čym navina, što novaha? Jašče adna navina - Džon Uik ź Biełarusi. I jašče, moža niechta padkazać, kali łaska, jak pieśnia stvoranaj u 2017 hodzie hrupy mahła prahučać u bary ŭ 2001 hodzie?
KBZDC
03.06.2026
Nikol Kidman - ruskaja maša - tančyć pad pieśniu biełarusaŭ, što śpiavajuć pa-rusku.
Bhh
03.06.2026
KBZDC, zdrada spłošnaja, i nie hovori.
car pucin zabiŭ impieryju
03.06.2026
KBZDC, Nikol Kidman naša, a maskoŭcaŭ nichto ŭ śviecie nie lubić, vaš car pucin zabiŭ vašu impieryju. A nam hramadzianskuju vajnu treba spyniać !!
siałuk
04.06.2026
a ty što stvaryła suśvietnaviadomaha? Chacia hrošy hrabieš łapataj, jak vyjaśniłaś.
Tru
05.06.2026
Nu čaho vy radujeciesia? Dla ich heta — typovaja rasiejskaja muzyka, pad jakuju maje tańčyć zahadačnaja ruskaja ženščyna.
Nikol Kidman stancavała pad chit biełaruskaha hurta
[Zredahavana]
tak našy impieryjalisty našy vorahi, pry hetym ruch ŭ napramku dekałanizacyi idzie. Snajder, Sajuz na movie na BBS, i h.d. Praz stužku śviet daviedajecca pra naša techna.
ty nie Biełarus tak ? jon naš vorah
Adam Mickievič
Prijatielam moskalam i usskim "druźjam"
Tiem, kto pomnit mienia, – liš o vas ja miečtaju,
Potriasionnyj śmiertiami i ssyłkoj druziej.
Vaši lica vo śnie i v briedu ja uznaju,
Vy imiejetie pravo v miečtie žiť mojej.
Hdie siejčas vy, druźja? Błahorodnyj Rylejev,
Kak rodnoj mnie, no schvačien, po vole caria,
On visit, zatianułaś vieriovka na šieje;
Proklinajet prorokov narod, zło tvoria.
Ruku tu, čto protiahivał vieŝij Biestužiev,
On – poet i sołdat, bieź piera i rużja, –
Vyrvał caŕ, prikovav jejo k tačkie snaruži, –
Skovan naśmierť s polakom, – zaryty v zaboje druźja.
Ždiot priedatielej Božija strašnaja kara.
Pri mundirie, pri ordienie – carskij chołop!
Dušu volnuju prodał cariuhie, nie darom! –
I o carskij poroh rasšibajet svoj łob.
Jazyčiŝiem prodažnym on słavit tirana,
I prichodit v vostorh ot prijatielskich muk.
Vieś ispačkannyj krov́ju (krovit moja polskaja rana!):
Pried cariom, kak pietuch, – kak ot ratnych zasłuh.
Jeśli k vam izdaleča, ot volnoho rodu,
Doletit v Zapolaŕje prijatielskij klič,
I otkliknietsia v niebie, trievoža prirodu,
Eto – viestnik svobody, kak žuravl ili hrač.
Hołos moj vam znakom; był poka ja v okovach,
Iźvivajaś, kak už, (hdie podniaťsia tam v rost?),
Skolko v čuvstvach sokrytych vam poviedał tajn novych,
I dla vas był vsiehda, słovno hołub́, ja prost.
Vylivaju otravu na mir, i, nie bolšie,
Pusť jedka moja hoŕkaja žhučaja rieċ,
Eto ślozy i krov́ nieshibajemoj Polši i Vialikaj Litvy, –
Čtob okovy razjesť, vaši ciepi raśsieċ!
Kto ž zavojet iz vas, kak pośledniaja šavka,
Zaskulit, słovno pios, čto k biťju tierpieliv,
Da i v poru jemu – povodok i udavka,
Tolko možiet kusnuť, pro dobro pozabyv.
Adviečnaje pytańnie: ci pavinna Biełaruś žyć pa-ludzku, kali bolšaść nasielnictva - biazhłuzdyja mankurty?…
Adkaz NAS "paklopnikaŭ" MASKOŬSKAHA ułusa (impieryi djabła)
(volnaja adaptacyja ŭ adkaz na vierš puškina)
Ab čym hudziecie vy, złaślivych słoŭ praroki?
Navošta znoŭ nam pahražajecie vy z poŭnačy dalokaj?
Što ŭzburyła vas? — zmahańnie Ukrainy?
Ci kroŭ dziaciej u skvierach Vałnavachi?
Ci popieł Bučy, Maryupala ścieny?
Pakińcie: tut nie MASKOŬSKAHA ułusa (impieryi djabła) rečka za miežy,
Nie rodny, nie «siamiejny» vaš kanflikt.
Nie vyrašycie vy hetaj strašnaj spravy —
Dzie los niavinnych staŭ pad ściaham kryŭd.
Daŭno nie «braty» — vorahi ciapier.
Ich siła — praŭda, vaša — štyk i źvierstva.
Chto ŭstoić u niaroŭnaj siečy viery:
Toj, chto razburaje, ci toj, chto śviet źbiaroh?
Ci źlicca reki śloz u uskaje mora?
Ci vysachnie jano — voś vaš dakładny žach.
Pakińcie nas. Vy nie čytali
Staronak, kroŭju napisanych u Baryspali,
Vy nie spaznali płaču Chiersonu ŭ śnie,
I vam čužyja horyč, sum, nianaviść
Da tych, chto bractvam kliča śmierć.
Vy nam vinu pradjaŭlajecie, za što?
Za toje, što narod naš nie skaryŭsia,
Što ŭ ciemry my svabodnaju zorkaj
Praz dym i strach da ranku prabivalisia?
Ci za toje, što, spaliŭšy kumira,
Što zdušvaŭ volu našaju rukoj, —
My nie skarylisia?
Vy — hroznyja na słovach. Dyk dzie ž vaš podźvih?
Ci stomleny vaš «voin» na paścieli,
Ci zmoŭk vaš car, zabyŭšy pra "izmailski štyk"?
Ci vam upieršyniu — supraciŭ spraviadlivy?
Ci ździŭleny, što vas nie vitajuć chlebam-sollu
U ściudzionych ścienach Čarnihava i Sum?
Ci mała vas? Ci vam čužyja miežy?
Ci vam padałosia, što znoŭ mahčyma ŭsio —
Ad Kurska, Uładzivastoka,
Da ścienaŭ niazłomnaha Kijeva,
Dzie kroŭ i hnieŭ, jak ściah nad domam,
Padnialisia suprać vašych snoŭ?
Dyk vysyłajcie ž nam, zachopniki,
Svaich zaćvierdžanych u złości synoŭ —
Znojdziecca miesca im u čornych palitenach
Siarod mahił, što ŭžo nie nazyvajuć «bratnimi».
I jašče, moža niechta padkazać, kali łaska, jak pieśnia stvoranaj u 2017 hodzie hrupy mahła prahučać u bary ŭ 2001 hodzie?