I chto tam adpraŭlaje tudy ŭ "strojotriady" biełaruskich studentaŭ???
Alex
03.08.2026
pytańnie, za siekundu do prilota byli vypisany iz russkich.
Tuavsie
03.08.2026
Putinskoje PVO užie dažie russkich ubivajet. Dron letieł v putinskij dvoriec v Hielendžikie, no radi biezopasnosti …opy caria, možno śbiť dron priamo nad plažiem s sotniami prostoludinov. Chotia čiemu udivlaťsia, sčiet tiech, kto hnijet za caria, jeho biezopasnosť, dvorcy i milliardy, užie idiet na sotni tysiač.
putnik
03.08.2026
Tuavsie, a kohda russkije nie ubivali russkich? u nich zabava takaja
qwerty
03.08.2026
Možno koniečno pytaťsia ihnorirovať vojnu i žiť, kak ni v čiem nie byvało, no eto nie harantija toho, čto vojna proihnorirujet vas.
Nie vsie tak odnoznačno
03.08.2026
My vsiej pravdy nie znajem čiej imienno eto był dron. Tam navierchu łučšie znajut hdie imienno śbivať drony, čtoby ich obłomki upali kuda nado.
Prostoj čiełoviek
03.08.2026
Nie vsie tak odnoznačno, i voobŝie SVO - eto hdie-to tam i daleko, i mienia nie kasajetsia. A u mienia otdych opłačien, bilety kupleny - ničto mienia nie ostanovit!
Voŭna
03.08.2026
Rasiejcy “iadnajuć u nianaviści” rasijan pad novuju mabilizacyju. Zabivajuć svaich.
2ch2
03.08.2026
Nie načała by Rośsija zachvatničieskuju vojnu protiv Ukrainy, nie było by NIKAKICH dronov na plažach...
Mara
03.08.2026
Nie viedaju, chto stavić radasnyja smajliki da takich navin. Vidavočna, nie tyja, chto sami ŭ akopach abo pad bombami. Ja była trapiła pad bambiožku va Ukrainie, kali jeździła da siabroŭ. Dapamahała paśla raźbirać zavały žyłoha doma pobač. Nikomu nie zyču takoha vopytu. Pamiataju, jak strašna vyła žančyna, čyja staraja mama była pad zavałami, a jaje nie mahli dastać. Prostych ludziej, jakija traplajuć pad razdaču, zaŭsiody škada. Heta ŭžo statystyka, spačuvać varožaści boku ja nie zaklikaju, ale chacia b radavacca niama čamu pa etyčnych pryčynach.
Knur
03.08.2026
[Red. vydalena]
Tamaš
03.08.2026
Mara, rasiejcam tak i treba. Tamu nie hałasi tui, pucinski trol. Tabie ž užo kazali, što i vy vyć budŭjecie pa zabitym, jak ludcy va Ukrainie. Vy moŭčki nazirajecie i synoŭ zabivać addajecie. Tamu tak vam i treba!
Ličby
03.08.2026
Mara, prablema ŭ tym, što znajści prostych ludziej, jakija b nie mieli dačynieńnia da vajny i nie padtrymlivali b vajnu ŭ Rasiei niaprosta. Paličycie sami: na froncie znachodziacca rasiejskija akupanty ŭ kolkaści 1 miljon. Vajskoŭcaŭ. U kožnaha ź ich jość maci i baćka, jakija ich padtrymlivajuć. Heta ŭžo + 2 miljona. U bolšaści jašče i žonka ci dziaŭčyna jość. +1 miljon. U mnohich taksama jość dzieci +1-2 miljona. Jašče braty, siostry, inšyja svajaki. I ŭsie padtrymlivajuć svaich akupantaŭ-rodzičaŭ. Plus siabry, adnakłaśniki. Dadajcie siudy siemji tych, chto praz Vajłdbieryz pradaje i kuplaje ryštunak dla vajskoŭcaŭ, chto vyrablaje drony, kuli i rakiety, zbroju, vajennuju techniku na zavodach, i hetak dalej. Dalej ličycie sami, i pieraniasicie atrymanyja ličby praparcyjanalna na plaž.
Imia
03.08.2026
Mara, Tak, radavacca śmierciam navat vorahaŭ nie varta.
poprobujtie, a voś połučitsia
03.08.2026
Mara, vy napišitie eto putinu i łukašienko, a voś prisłušajutsia...
Pocyk
03.08.2026
Mara, čto-to mnie podskazyvajet, čto eti vzrosłyje otdychajuŝije v Hielendžikie radovaliś, kohda nas kołošmatili dubinkami i sažali v tiuŕmy, inačie by oni v Hielendžik nie pojechali
Hidrant niezaležnaści
03.08.2026
Mara, ja pastaviŭ. Niedzie ludziej i dziaciej zabivajuć, a hetyja “otdychajut”
babrujčanin
03.08.2026
Mara Zhodzien Padtrymlivaju ... ))))Papiaredžańnie było maderatar viedaje
Najpierš nie hałasi!
04.08.2026
Pocyk, moža i tak, ale padstavy dla radaści ŭsio adno adsutničajuć. Chvilinu maŭčańnia abviaščać nie prapanuju, ale i ščaślivym mianie nie robiać padobnyja naviny.
Najpierš nie hałasi!
04.08.2026
Hidrant niezaležnaści, a jašče ludzi ženiacca padčas vajny. A voś na adras turfirmaŭ, jakija źbirajuć hrošy ź idyjotaŭ, dobrych słovaŭ ja nia maju. Z-za kapiejčyny vydumlać jak tam "charašo i priekrasna", kab adpravić siemji niedarekaŭ ŭ vajnu praz vajnu?
pribył v Hielendžik nakoniec vaš Hielendvahien kak razdałsia s nieba vžik eto, kažietsia, za vami...
Tolki hienietyčny strach
04.08.2026
Ja zaraz žyvu ŭ horadzie, što pad sistematyčnymi abstrełami, prykładna, raz u tydzień u mianie adčyniajucca vokny ad vybuchnaj chvali, asabliva ciapier kali niama antybalistyki. I skažu, što ŭ mianie niama stakholmskaha sindromu i nie spačuvaju hetym dziŭnym ludziam i, što naša rusafobija zaŭsiody niedastatkovaja. Jość prostaja teza, što čym bolš zabjem siońnia, tym mienš zastaniecca na zaŭtra. Heta važna, ale heta nie hałoŭnaje. Hałoŭnaje - heta toje, kab u hetych ludziach hetaj impieryi naradziŭsia i, jak anka-rak razrośsia hienietyčny strach pierad vajnoj z Ukrainaj. Božy strach heta toje, što realna pracuje i, što dasiahajecca mienavita takimi aktyŭnymi ŭdarami. Taki ž strach, jak jany adčuvajuć pierad vajnoj z Afhanistanam, z Čačnioj-Ičkieryjaj, u hetaj impieryi nie znojdzieš nivodnaha čałavieka chto b skazaŭ - davajcie pojdziem vajnoj u Kabuł abo Hrozny - Džachar. Taki ž žach pavinien być i pry słovie - Kijeŭ. Vidavočna, što jany žadajuć taksama zaradzić u nas heta žyviolny strach pierad niepadparadkavańniem im. Pieršy raz heta było kali jany vyrazali (usich darosłych, dziaciej) usio nasielnictva tady faktyčnaj stalicy Ukrainy - Baturyna. Usich zabitych jany skinuli ŭ rečku Sojm (na bierazie hetaj rečki Baturyn) i cieły z rečki Siejm patrapili ŭ rečku Dziasnu, a ź Dziasny ŭ Dnipro. Kab hetych zabitych ubačyli i ŭ Kijevie, i ŭ Čyhirynie (stalicy kozactva) i ŭ Chortycy, i ŭ nižnim ciačeńni Dniapra, u Vialikim Łuzie, i ŭ sučasnym Chiersonie. Ja chadziŭ bajdarkaj pa Siejma, Dziaśnie i Dnipru i skažu, što vielmi šmat ludziej žyvie na hetym maršrucie. Kab usie bačyli i ŭsie zapomnili, što byvaje, kali nie padparadkoŭvaješsia ichniaj impieryi. Kab zapomnili i dzieciam raskazali, a jany svaim. Druhi raz heta było, kali hetaja imperyja, hetyja ludzi arhanizavali Haładamor. Zadača i mietady tyja ž. Žach, žach - jak kazaŭ pałkoŭnik Kurc, jak recept zavajavańnia afrykanskich (Konrad) - azijackich (Kopała) narodaŭ. Takaja zadača i hetaj vajny. I heta zadača našaj antyvajny. Słovy nie maje, ale słovy pravilnyja - Hory, Vaviłon, hary! Hary, Hielendžyk, hary! Tolki ich žyviolny strach pierad nami vyratuje nas usich ad źniščeńnia hetaj drapiežnaj impieryjaj.
Dron upaŭ na plaž pad Hielendžykam, kudy jeździć šmat biełaruskich turystaŭ — zahinuli šeść čałaviek VIDEA
Paličycie sami: na froncie znachodziacca rasiejskija akupanty ŭ kolkaści 1 miljon. Vajskoŭcaŭ. U kožnaha ź ich jość maci i baćka, jakija ich padtrymlivajuć. Heta ŭžo + 2 miljona. U bolšaści jašče i žonka ci dziaŭčyna jość. +1 miljon. U mnohich taksama jość dzieci +1-2 miljona. Jašče braty, siostry, inšyja svajaki. I ŭsie padtrymlivajuć svaich akupantaŭ-rodzičaŭ.
Plus siabry, adnakłaśniki. Dadajcie siudy siemji tych, chto praz Vajłdbieryz pradaje i kuplaje ryštunak dla vajskoŭcaŭ, chto vyrablaje drony, kuli i rakiety, zbroju, vajennuju techniku na zavodach, i hetak dalej.
Dalej ličycie sami, i pieraniasicie atrymanyja ličby praparcyjanalna na plaž.
Zhodzien Padtrymlivaju ...
))))Papiaredžańnie było maderatar viedaje
Chvilinu maŭčańnia abviaščać nie prapanuju, ale i ščaślivym mianie nie robiać padobnyja naviny.
A voś na adras turfirmaŭ, jakija źbirajuć hrošy ź idyjotaŭ, dobrych słovaŭ ja nia maju.
Z-za kapiejčyny vydumlać jak tam "charašo i priekrasna", kab adpravić siemji niedarekaŭ ŭ vajnu praz vajnu?
1) vielmi,
inšy) nadta
3) nadzvyčaj
Jość prostaja teza, što čym bolš zabjem siońnia, tym mienš zastaniecca na zaŭtra. Heta važna, ale heta nie hałoŭnaje. Hałoŭnaje - heta toje, kab u hetych ludziach hetaj impieryi naradziŭsia i, jak anka-rak razrośsia hienietyčny strach pierad vajnoj z Ukrainaj. Božy strach heta toje, što realna pracuje i, što dasiahajecca mienavita takimi aktyŭnymi ŭdarami. Taki ž strach, jak jany adčuvajuć pierad vajnoj z Afhanistanam, z Čačnioj-Ičkieryjaj, u hetaj impieryi nie znojdzieš nivodnaha čałavieka chto b skazaŭ - davajcie pojdziem vajnoj u Kabuł abo Hrozny - Džachar. Taki ž žach pavinien być i pry słovie - Kijeŭ.
Vidavočna, što jany žadajuć taksama zaradzić u nas heta žyviolny strach pierad niepadparadkavańniem im. Pieršy raz heta było kali jany vyrazali (usich darosłych, dziaciej) usio nasielnictva tady faktyčnaj stalicy Ukrainy - Baturyna. Usich zabitych jany skinuli ŭ rečku Sojm (na bierazie hetaj rečki Baturyn) i cieły z rečki Siejm patrapili ŭ rečku Dziasnu, a ź Dziasny ŭ Dnipro.
Kab hetych zabitych ubačyli i ŭ Kijevie, i ŭ Čyhirynie (stalicy kozactva) i ŭ Chortycy, i ŭ nižnim ciačeńni Dniapra, u Vialikim Łuzie, i ŭ sučasnym Chiersonie. Ja chadziŭ bajdarkaj pa Siejma, Dziaśnie i Dnipru i skažu, što vielmi šmat ludziej žyvie na hetym maršrucie. Kab usie bačyli i ŭsie zapomnili, što byvaje, kali nie padparadkoŭvaješsia ichniaj impieryi. Kab zapomnili i dzieciam raskazali, a jany svaim.
Druhi raz heta było, kali hetaja imperyja, hetyja ludzi arhanizavali Haładamor. Zadača i mietady tyja ž. Žach, žach - jak kazaŭ pałkoŭnik Kurc, jak recept zavajavańnia afrykanskich (Konrad) - azijackich (Kopała) narodaŭ. Takaja zadača i hetaj vajny. I heta zadača našaj antyvajny.
Słovy nie maje, ale słovy pravilnyja - Hory, Vaviłon, hary! Hary, Hielendžyk, hary!
Tolki ich žyviolny strach pierad nami vyratuje nas usich ad źniščeńnia hetaj drapiežnaj impieryjaj.