Na fasadzie Vatykanskaj biblijateki źjaviłasia hihanckaja chvala. Što heta aznačaje?
Na fasadzie Apostalskaj biblijateki Vatykana źjaviłasia vializnaja čorna-biełaja instalacyja francuzskaha mastaka JR pad nazvaj Diluvium. Jana ŭjaŭlaje saboj chvalu daŭžynioj kala 70 mietraŭ, jakaja ciahniecca ŭzdoŭž ściany, źviernutaj da Kartyle-del-Bielviedere, piša vydańnie Designboom.

Instalacyju adkryli 14 vieraśnia. Jana stała častkaj vystavy AQVA — pieršaj vystavy piacihadovaha cykłu «Katastrofa i cud», pryśviečanaj roznym formam uzajemadziejańnia čałavieka z pryrodnymi stychijami i pahrozami.
Dla stvareńnia chvali JR vykarystaŭ u jakaści asnovy ilustracyju francuzskaha mastaka Hiustava Dare da biblejskaj historyi pra patop, apublikavanuju ŭ 1866 hodzie.
Pavodle JR, ideja instalacyi ŭźnikła paśla razmovy z pradstaŭnikami biblijateki. Jany raskazali mastaku, što najbolšaj pahrozaj dla jaje kaštoŭnych kalekcyj źjaŭlajecca vada.
«Vatykanskaja biblijateka źviarnułasia da mianie, tamu što dla ich vada — najbolšy strach. Bo adnojčy vada moža pryjści i zabrać usiu pamiać, usie ślady cyvilizacyi, jakija jany zachoŭvali», — patłumačyŭ mastak.
Vobraz chvali JR źviazvaje nie tolki ź niebiaśpiekaj zatapleńnia. Jon taksama razhladaje jaje jak simvał hłabalnych klimatyčnych źmienaŭ i ekstremalnaj śpiakoty, palityčnaj palaryzacyi, a taksama «chvali štučnaha intelektu».
Vystava AQVA pakazvaje supiarečlivuju rolu vady. Z adnaho boku, jana moža źniščyć papiarovyja dakumienty i inšyja materyjały biblijateki, a z druhoha — vada nieabchodnaja dla stvareńnia i restaŭracyi knih. U ekspazicyi pradstaŭlenyja materyjały z kalekcyj Apostalskaj biblijateki Vatykana i sučasnyja mastackija prajekty.
Vystavu ŭračysta adkryŭ papa Leŭ XIV padčas svajho pieršaha vizitu ŭ Apostalskuju biblijateku Vatykana ŭ jakaści pantyfika. Dla naviedvalnikaŭ AQVA adkryjecca 25 vieraśnia i budzie pracavać da 14 maja 2027 hoda.

Instalacyja JR zastaniecca na fasadzie biblijateki na praciahu ŭsioj vystavy.
Andrej Pačobut sustreŭsia z Papam Lvom XIV
U Rymie praz zasuchu stali bačnyja apory staražytnarymskaha mosta
Vatykan adłučyŭ ad carkvy Bractva śviatoha Pija X. Raskolniki majuć kaplicu ŭ Minsku, dzie ŭsio pa-rusku — što ciapier čakaje hetych viernikaŭ
Čamu encykliku Papy Lva XIV paraŭnoŭvajuć z Batleryjanskim džychadam sa śvietu «Dziuny», a hałoŭnuju mudraść jon čerpaje ŭ słovach Handalfa
Kamientary