Hramadstva88

Uratavańnie biełaruskaha narodu malitvaju Ružanca

Biełaruś nie pieršaja kraina, jakaja pakutuje ad šmathadovaje dyktatury i źniščeńnia rodnaje movy i kultury. Historyja padaje nam šmat prykładaŭ padobnaj baraćby narodaŭ suprać niespraviadlivaści, a hałoŭnaje pieramohi. Chtości cikaviŭsia hetym sam, chtości prosta čuŭ ab hetym u škole. Ale, napeŭna, nikomu na savieckich ateistyčnych urokach «Vsiemirnoj istorii» nie raspaviadali ab sapraŭdnych pryčynach hetych usich piermoh, a mienavita ab malitvie na Ružancy.

Biełaruś nie pieršaja kraina, jakaja pakutuje ad šmathadovaje dyktatury i źniščeńnia rodnaje movy i kultury. Historyja padaje nam šmat prykładaŭ padobnaj baraćby narodaŭ suprać niespraviadlivaści, a hałoŭnaje pieramohi. Chtości cikaviŭsia hetym sam, chtości prosta čuŭ ab hetym u škole. Ale, napeŭna, nikomu na savieckich ateistyčnych urokach «Vsiemirnoj istorii» nie raspaviadali ab sapraŭdnych pryčynach hetych usich piermoh, a mienavita ab malitvie na Ružancy (malitva na Ružancy u katalikoŭ – pa-rasiejsku «molitva po čietkam» - adpaviadaje «Bohorodičnomu praviłu» u pravasłaŭnych), malitvie da Maci Božaje, jakaja zastupajecca pierad Usiavyšnim. Usie hetyja vymalenyja pieramohi-heta padarunak Božy, uznaharoda za naviartańnie.

Malitva Ružanca maje vielmi vialikuju moc. Ab hetaj malitvie prosić nas usich Maci Božaja amal va ŭsich svaich Abjaŭleńniach. Sučasnyja cudy Sv. Ružanca ŭ maštabach usich narodaŭ-heta, u pieršuju čarhu, cudy, źviazanyja z ruchami naviartańnia, zasnavanymi cełymi narodami dla ŭratavańnia ich ad tatalitarnych režymaŭ.

Padobny ruch naviartańnia byŭ stvorany ŭ Brazilii. Hety ruch zasnavali ŭ 1962h. žančyny, kab uratavać svoj kraj ad niebiaśpieki prychodu kamunistaŭ da ŭłady. Amielija Bastas zasnavała demakratyčny ruch žančyn - CAMDE (Compaign of Women for Democracy). Dziejnaść hetaje žanočaje arhanizacyi palahała na tym, kab, u pieršuju čarhu, malicca publična. U Biełu-Aryzonci 20 tys. žančyn hołasna malilisia supolny Ružaniec, kab nie dazvolić adbycca susrečy, jakaja była zapłanavanaja levymi. U San-Paŭła padčas samaj vialikaj revalucyi ŭ historyi Brazilii 600 tys. žančyn malilisia Sv. Ružaniec. Malitvy žančyn praduchilili padziei, padobnyja da tych, što adbylisia na Kubie.

U 1986 hodzie ŭsie srodki masavaj infarmacyi byli poŭnyja paviedamleńniaŭ ab padzieńni na Filipinach dyktatarskaha režymu Markasa. Ale ničoha nie havaryłasia ab sapraŭdnych abstavinach hetych padziejaŭ. Nielha paličyć vypadkovym naprykład toje, što revalucyi papiaredničaŭ Maryjny hod, jak hod naviartańnia, achviary i adkupleńnia. Usie pačałosia ŭ lutym, kali, pratestujučy suprać vajskovaje dyktatury Markasa, natoŭpy vyjšli na vulicy Maniły. 4 dni i 4 nočy kala čatyroch miljenaŭ filipincaŭ malilisia i adpraŭlali Śviatuju Imšu na vulicach stalicy. Vajskoŭcam byŭ dadzieny zahad razahnać ludziej, ale vierujučyja, z vysoka padniatymi Ružancami, z malitvami i śpievami išli nasustrač tankam. «Ni ŭ Manile, ni va ŭsiej krainie jašče nikoli nie admaŭlali stolki Ružancaŭ, jak u hetyja čatyry dni», śviedčyŭ adzin jezuicki śviatar, jaki byŭ vyśviečany na druhi dzień revalucyi i adpraŭlaŭ svaju pieršuju Śviatuju Imšu siarod tankaŭ. U znak supakoju i braterstva ludzi kidali tankistam kvietki, i šmatlikija žaŭniery pakidali tanki i pačynali malicca. Pakolki žaŭniery admovilisia stralać, byŭ dadzieny zahad razahnać ludziej hazami. Hety zahad vykonvali śpiecyjalisty, jakija ŭžo nie raz pravodzili padobnyja akcyi. Jany kidali ŭ natoŭp hazavyja šaški, ale ŭciakać pryjšłosia im samim - źmianiŭsia nakirunak vietru. Praź dźvie hadziny ataku paŭtaryli-i viecier znoŭ źmianiŭsia.

Kali pastupiŭ zahad stralać u Chuana Anryle (ministra abarony) i jaho hrupu sa zbroi, to nivodnaja adzinka zbroi nie vystraliła-adbyłasia masavaja asiečka. Vysłanyja viertalety apuścilisia siarod mitynhujučych, i ichnija ekipažy dałučylisia da ludziej.

U apošni dzień revalucyi Markas źbieh na Havai, dzie žyŭ da svajej śmierci-da 1989h.

Kardynał Sin rastłumačyŭ hetyja padziei tak: «Dumaju, što ŭvieś scenaryj hetych padziejaŭ byŭ napisany samim Boham. Dumaju, što ŭsiej akcyjaj kiravała Najśviaciejšaja Dzieva Maryja».

Niešta padobnaje adbyłosia ŭ časie druhoj «malitoŭnaj» revalucyi. Na praciahu 15 hadoŭ mocaj Ružanca udałosia abiazbroić karupcyjnaha prezydenta Filipinaŭ i paźbiehnuć niebiaśpieki hramadziajeskaje vajny. U adnoj ź niamieckich haziet śviedka hetych padziejaŭ a.Fidelis Šciekł pisaŭ: « Na adnym burnym pasiedžańni filipinskaha sienatu, pakazanaha ŭ naŭprostavym efiry, stała zrazumieła, prezydent Iosif Estrada, byŭšy akcier, z sumnieŭnym maralnym abliččam, zamiešany ŭ roznych ciemnych spravach, nie moža być źniaty sa svajej pasady kanstytucyjniam šlacham. 16 śniežnia 2001 hoda ŭ 11 hadzinaŭ taho ž viečara kardynał Sin, arcybiskup Maniły, zaklikaŭ vierujučych pryjści da śviatyni Karalevy supakoju i čuvać na malitvie da taho momantu pakul prezydent nie budzie źniaty z pasady. Chutka paśla poŭnačy jen sam słužyŭ pieršuju Śviatuju Imšu. Ludzi pačali tysiačami prychodzić da śviatyni, jakaja była pabudavana na tym samym miescy, dzie ŭ 1986 hodzie jany z Ružancami ŭ rukach spynili tanki, pasłanyja Markasam. Z kožnym dniem źbirałasia ŭsie bolš i bolš ludziej, a ŭviečaray ich kolkaść dasiahnuła dvuch miljenaŭ. Ja sam pryjšoŭ da śviatyni pryśviečanaj cudoŭnamu abrazu Maci Božaj Śviatoha Ružanca. My čuvali ŭ malitvie i śpievach... Kali vajskovyja viertalety pranosilisia nad hałovami, ludzi tolki hramčej malilisia. Kala troch hadzinaŭ, u hadzinu Śmierci Haspodniaj, adzin ź viertaletaŭ pryziamliŭsia niedaleka ad śviatyni, i praz 10 chvilinaŭ pa ŭsiej płoščy raźniesłasia radasnaja viestka: bolšaja častka hienierałaŭ adrakłasia ad prezydenta i pryniała volu narodu.

24 śniežnia 2001 hoda ŭ svaim pastyrskim liście kardynał pisaŭ: «Abiedźvie mirnyja revalucyi pakazvajuć, što Boh čuje našyja malitvy, abaraniaje našuju čałaviečuju hodnaść i azdaraŭlaje našuju krainu, kali my, narod Božy, źviartajemsia da Jaho z malitvaju i naviartańniem. Macniej za zbroju – malitva, poŭnaja davieru. Bolš efiektyŭny, čym stratehii – post i achviary. Macniej za vajskovuju zbroju – cichaja siła narodu, jaki čuvaje na malitvie.»

Kali čytaješ usie hetyja prykłady, zdajecca, što vielmi nie chapaje ŭ hetym śpisie jašče adnoj krainy – Biełarusi. Tut padajucca prykłady katalickich krainaŭ, ale tolki tamu, što jany pieravažna katalickija. Nas šmat: pravasłaŭnyja, kataliki, unijaty, pratestanty. Ale ništo nie pavinna nam pieraškadžać malicca da Maryi.

Maryja – nie tolki Maci Boha i kožnaha asobnaha čałavieka. Jana jašče Maci kožnaje krainy i kožnaha narodu. Hetaja Maci ab»iadnoŭvaje ŭsich svaich dziaciej: pravasłaŭnych, katalikoŭ, unijataŭ, pratestantaŭ. A my ,iaje dzieci, u svaju čarhu možam ab»iadnacca ŭ hetaj malitvie da Maci. Treba zabyć pra toje, što nas raźjadnoŭvaje, bo zaraz usie my imkniemsia da adzinaj mety – volnaje Biełarusi. Treba pryjści da Maci i paprasić Jaje, kab Jana zastupiłasia za nas pierad Synam. A Jen nie zmoža Jej admović, bo serca Syna biaśsilnaje pierad Sercam Maci (mienavita pa jaje prośbie byŭ učynieny pieršy cud u Kanie). Nam treba prasić u Maci hety dar Božy, hetuju doŭhačakanuju svabodu.

Ale nam treba padrychtavacca da pryniaćcia źmienaŭ u krainie. Nam samim treba stać novymi ludźmi, bo nielha ŭlić novaje vino ŭ staryja načyńni. Da hetaha viadzie malitva. U sakaviku na płoščy my skazali Bohu: «Tak, my chočam hetych źmienaŭ.» A ciapier my pavinny skazać Jamu: «Tak, my hatovyja pryniać hetyja źmieny.» I voś kali Boh źmienić nas, pieramienić vadu našych sercaŭ u vino, kali ŭsie dzieci buduć razam, tady i adbudziecca hety cud. I my zmožam adśviatkavać hetaje viasielle. Tolki nie tam, niedzie daleka, u Kanie Halilejskaj, a tut na Biełarusi.

Kamientary8

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI9

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski i Tramp źbirajucca abmierkavać pastaŭki amierykanskaj zbroi va Ukrainu

Rasijski letni nastup: jak źmianiłasia situacyja va Ukrainie za miesiac u červieni1

Nieviadomyja nazyvajucca žurnalistami žoŭtaj presy i pišuć biełarusam z prapanovaj ustupić u kamandu Siarhieja Cichanoŭskaha16

Stała viadoma pra vyzvaleńnie pres-sakratara A1 Mikałaja Bredzieleva6

Na froncie zahinuŭ namieśnik hałoŭnakamandujučaha VMF Rasii 6

Zaŭtra stanie chaładniej, a ź niadzieli znoŭ horača11

U Pałtavie pakazali nastupstvy ŭdaru pa horadzie

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia34

Forvard zbornaj Partuhalii i «Livierpula» Dyjohu Žota zahinuŭ u aŭtakatastrofie praź niekalki dzion paśla svajho viasiella1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI9

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić