Siońnia pavinna być pryniata rašeńnie ES ab sankcyjach u dačynieńni da biełaruskich čynoŭnikaŭ
Na siońniašnim pasiadžeńni ministraŭ zamiežnych spraŭ krain Jeŭrasajuza ŭ Brusieli pavinna być pryniata rašeńnie ab pradaŭžeńni sankcyj u dačynieńni da 41 biełaruskaha čynoŭnika, uklučajučy prezidenta Alaksandra Łukašenku. Hetaje pytańnie płanujecca razhledzieć u druhoj pałovie dnia.
Jak raniej paviedamlałasia, 21 kastryčnika jeŭrapiejskija dypłamaty ŭzhadnili pytańnie ab pradaŭžeńni sankcyj i tekst adpaviednaj zajavy, jakuju płanujecca pryniać siońnia.
Zhodna z prajektam hetaha dakumienta, Jeŭrasajuz čarhovym razam płanuje pradoŭžyć na hod sankcyi ŭ dačynieńni da hrupy vysokapastaŭlenych słužbovych asob Biełarusi, što zabaraniajuć im ujezd na terytoryju abjadnanaj Jeŭropy.
Adnačasova z pradaŭžeńniem sankcyj, pavodle źviestak vydańnia EU Observer, ES daść praciah i maratoryju na ich prymianieńnie ŭ dačynieńni da 36 čałaviek.
Pad dziejańnie maratoryja nie traplajuć piać čałaviek — były kamandzir bryhady śpiecnazu ŭnutranych vojsk MUS Dźmitryj Paŭličenka, dva byłych ministry ŭnutranych spraŭ Juryj Sivakoŭ i Uładzimir Navumaŭ, były hienieralny prakuror Viktar Šejman i kiraŭnik CVK Lidzija Jarmošyna.
U zajavie, jakuju płanujecca pryniać siońnia, havorycca, što Saviet ES «vielmi škaduje z pryčyny adsutnaści prahresu» ŭ Biełarusi ŭ takich śfierach, jak viaršenstva zakonu, pravy čałavieka, svaboda słova, schodaŭ i asacyjacyj.
U toj ža čas u dakumiencie adznačajecca: «Saviet znoŭ nahadvaje ab krytyčnaj važnaści palityki ES u dačynieńni da Biełarusi i nieabchodnaści zachavać palityčny dyjałoh ź Biełaruśsiu na vysokim uzroŭni jak sposabie znajści parazumieńnie i stvaryć mahčymaść dla vyrašeńnia tych prablem, jakija vyklikajuć zaniepakojenaść».
Abmierkavańnie dakumienta pakazała, što ŭdzielniki pasiadžeńnia
U dakumiencie taksama ŭtrymlivajecca zaklik da biełaruskich uład pravieści prezidenckija vybary ŭ adpaviednaści z normami i standartami mižnarodnaha prava.
Pavodle źviestak EU Observer, Jeŭrakamisija raspracavała śpiecyjalny płan dla Biełarusi pa reformach, jakija mohuć być praviedzieny na praciahu
Upieršyniu vizavyja sankcyi byli ŭviedzieny ŭ 2004 hodzie ŭ dačynieńni da čatyroch biełaruskich čynoŭnikaŭ, k 2006 hodu śpis uzros da 41 čałavieka.
Pieršymi ŭ śpis trapili čatyry pradstaŭniki siłavych struktur, jakija mieli dačynieńni, na dumku ES, da źniknieńnia ŭ Biełarusi ŭ 1999–2000 hadach apazicyjnych palitykaŭ, — heta Uładzimir Navumaŭ, Viktar Šejman, Juryj Sivakoŭ i Dźmitryj Paŭličenka.
U śniežni 2004 hoda, paśla parłamienckich vybaraŭ i refierendumu, śpis papoŭnili kiraŭnik CVK Lidzija Jarmošyna i načalnik pałka milicyi śpiecyjalnaha pryznačeńnia Juryj Padabied.
U krasaviku 2006 hoda śpis byŭ pašyrany da 37 čałaviek: u jaho trapiŭ i Alaksandr Łukašenka, adkazny, na dumku ES, za parušeńni pravoŭ čałavieka padčas prezidenckaj kampanii. Krychu paźniej da hetaha rašeńnia dałučylisia jašče kala 10 krain, jakija nie ŭvachodziać u ES.
U kastryčniku 2006 hoda ŭ śpis nieŭjaznych byli ŭklučany jašče čatyry čynoŭniki: sudździa suda Maskoŭskaha rajona Minska Alaksiej Rybakoŭ i dziaržabvinavaŭca Siarhiej Bortnik — za pryhavor Alaksandru Kazulinu, a taksama sudździa suda Centralnaha rajona Minska Leanid Jasinovič i dziaržabvinavaŭca Andrej Mihun — za pryhavor aktyvistam niezarehistravanaj arhanizacyi «Partniorstva».
U kastryčniku 2008 hoda kiraŭniki MZS krain ES upieršyniu prypynili na paŭhoda dziejańnie sankcyj dla 36 čynoŭnikaŭ. Z taho času Jeŭrasajuz niekalki razoŭ prymaŭ rašeńnie ab pradaŭžeńni sankcyj i adnačasova ab maratoryi na ich prymianieńnie. Pry hetym na pieciarych čałaviek dziejańnie maratoryja nie raspaŭsiudžvałasia.
Kamientary