Kultura

Ksiondz, jaki nie schacieŭ uznačalić Kaścioł

Z času, kali maładačanski krajaznaŭca Michaś Kazłoŭski vydrukavaŭ u "Kuferku Vilenščyny" dziońnik lidera biełaruskaj chryścijanskaj demakratyi, ksiandza Adama Stankieviča, prajšoŭ hod. Ale padzieja, što musiła stać sensacyjaj, prajšła niezaŭvažna. U presie nie źjaviłasia nivodnaj recenzii. Heta j niadziŭna, bo sam časopis vychodzić małym nakładam i amal nidzie nie pradajecca. Miž tym apublikavany dakument unikalny.

Z času, kali maładačanski krajaznaŭca Michaś Kazłoŭski vydrukavaŭ u "Kuferku Vilenščyny" dziońnik lidera biełaruskaj chryścijanskaj demakratyi, ksiandza Adama Stankieviča, prajšoŭ hod. Ale padzieja, što musiła stać sensacyjaj, prajšła niezaŭvažna. U presie nie źjaviłasia nivodnaj recenzii. Heta j niadziŭna, bo sam časopis vychodzić małym nakładam i amal nidzie nie pradajecca. Miž tym apublikavany dakument unikalny.

Los napisanych u 1937-1948 hadach "Kalandarnych natatak" niezvyčajny. U 1970 h. nadziejna schavany da hetaha dakument byŭ pamnožany ŭ niekalkich asobnikach na drukarcy Jankam Šutovičam, i ciaham tryccaci hadoŭ asobniki zachoŭvalisia ŭ pryvatnych asobaŭ u Vilni. Redaktar "Kuferka" Michaś Kazłoŭski vyjaviŭ ich i vydrukavaŭ.

U svaich dziońnikach ks. A.Stankievič adlustravaŭ šyrokuju panaramu hramadzka-palityčnaha žyćcia Zachodniaj Biełarusi 1930-1940-ch hh. Pryčym ksiondz nie abmiažoŭvaŭsia tolki ŭbačanym, a źbiraŭ infarmacyju ad usich ludziej, z kim sutykaŭ los. Tut i sustrečy z hienerałam Žalihoŭskim, dyryžoram Ryhoram Šyrmam, savieckimi piśmieńnikami Łužaninym i Pančankam, zachodniebiełaruskimi paetami-kamunistami Maksimam Tankam, Taŭłajem i Piestrakom. Apošniaje šmat čym abviarhaje ŭjaŭleńnie pra pryncypovaje supraćstajańnie zachodniebiełaruskich kamunistaŭ i chadekaŭ.

Najbolšuju kaštoŭnaść ujaŭlajuć aŭtaravy fakty i razvažańni na temu relihijnaha žyćcia Zachodniaj Biełarusi. Ks.Stankievič šmat uvahi pryśviaciŭsia spravie "bankructva ŭ Biełarusi polskaha katalictva". Paśla zakančeńnia druhoj suśvietnaj kaścioł u BSSR nia zmoh złučyć ludziej i stać symbalem nacyjanalnaha zmahańnia, jak heta było ŭ Litvie i Polščy: "U BSSR zmušajuć palakoŭ ksiandzoŭ vyjaždžać u Polšču. Jany zapisalisia na vyjezd sami i ahitavali biełarusaŭ na heta. Voś vyniki palityki [vilenskaha mitrapalita] Jałbžykoŭskaha i ahułam polskaha kaściołu. A kab było ŭ katalickim kaściole ŭ BSSR biełaruskaje kareńnie, jak by ŭsich jon abjadnaŭ".

Ks. Stankievič pravodzić paraleli z relihijnaj palitykaj carskich uładaŭ u 1840-1880-ja. "Kataliki - heta palaki ŭ BSSR, a pravasłaŭnyja - heta ruskija. Taki balšavikoŭ pahlad. Jak daŭniej, tak i ciapier…" Katalictva ŭ vačach balšavikoŭ zastavałasia "polskaj vieraj", i jany represijami, jak i sto hadoŭ tamu carskaja ŭłada, kidali biełarusaŭ-katalikoŭ u abdymki polskim ksiandzam-šavinistam. Ks. A.Stankievič havoryć, što biełarusy-kataliki pišucca palakami i adjaždžajuć u Polšču, bo panična bajacca savieckaj ułady. Tamu ŭletku 1947 h. Stankievič byŭ vymušany z horyčču kanstatavać: "Biełarusi i biełaruskaści narod u BSSR /Zach. Bieł. ciarpieć nia moža, jon u svajoj ciemnacie i niaśviedamaści identyfikuje Biełaruś z balšavizmam, katoraha nienavidzić usioj dušoj i ad katoraha až stohnie…"

Najmienš daśledavanym historykami momantam, zakranutym ks. A.Stankievičam u svaich dziońnikach, jość historyja jaho pieramovaŭ z savieckimi specsłužbami nakont stvareńnia asobnaha katalickaha biskupstva ŭ BSSR.

Adama Stankieviča ŭpieršyniu aryštavali vosieńniu 1944 hodu. Znachodziačysia ŭ turmie, bačačy razhublenaść ksiandzoŭ-palakaŭ, jakija nacyjanalnym šavinizmam hubili kaścioł, a zaraz panična ŭciakali z BSSR, biazhłuzduju palityku savieckaj ułady, jon vyrašyŭ pajści va-bank dy vystupiŭ z prapanovaj stvareńnia na terytoryi BSSR asobnaj katalickaj dyjacezii, kananična padparadkavanaj Vatykanu. Idejaj ksiandza zacikavilisia.

Tak źjaviŭsia aficer specsłužbaŭ, jakoha ksiondz nazyvaje Mefistofel. U "Kalandarnych natatkach" Stankievič apisvaje kala dvaccaci sustrečaŭ z supracoŭnikami aparatu NKHB, jakija zaprapanavali vykłaści svaje pohlady na spravu katalictva ŭ Biełarusi. U kancy 1944-ha - 1945-m hadach ks. Stankievič napisaŭ niekalki prajektaŭ reformy katalictva na Biełarusi. Jon dakazvaŭ, što kaścioł z XVI stahodździa byŭ srodkam palanizacyi biełarusaŭ, tamu nieabchodna padparadkavać biełarusaŭ-katalikoŭ niepasredna Rymu, biaz suviazi z Polščaj, i pačać pastupovuju biełarusizacyju katalickaha žyćcia ŭ BSSR.

Stankieviča zrazumieli pa-svojmu. Uvosień 1945 hodu jon atrymaŭ prapanovu ŭznačalić… "Biełaruski aŭtakiefalny katalicki kaścioł", jaki nie pryznavaŭ by Vatykanu j Papy. Heta była hrandyjoznaja zadumka savieckich specsłužbaŭ, jakaja kapijavała spravu ksiandza Sienčykoŭskaha, što ŭ 1860-ch hadach z padačy rasiejskaha ŭradu sprabavaŭ rusifikavać katalictva.

Ksiondz Stankievič viedaŭ, što kalabaracyja z savieckimi specsłužbami ničoha, akramia škody, biełaruskamu narodu i kaściołu nie pryniasie. Tamu jon pierakonvaŭ kantoru Mefistofela ŭ kaniečnaści padparadkavańnia Rymu. Časami zdavałasia, vahi schilajucca na bok ks. Adama: "Vizyt u m-sto. Pryjazny, bitaja štuka. Užo prapazyk niedarečnych niama. Naadvarot, treba vystupić da kananičnaha paradkavanaha katalickaha kaściołu ŭ BSSR... Kali heta havorycca ščyra, dyk heta ŭžo niešta novaje, i jaho niedacenivać nia možna. Daj, Boža, śviatła i siły". Ale darma, Mefistofela było nie padmanuć: narmalizacyja katalickaha žyćcia i jaho biełarusizacyja byli mahčymyja tolki pry ŭmovie niepryznańnia Rymu.

Vialikaja, nieparaŭnalnaja ni z čym hulnia. Zaśniežanymi vilenskimi vulicami kročyć ad svajoj kvatery na Zareččy da budynku litoŭskaha MHB ksiondz i tam pierakonvaje, uhavorvaje, dakazvaje. Viadzie baraćbu ŭ marnaj nadziei zastupicca za svoj narod, hledziačy, jak padajuć navokał siabry i paplečniki: "St[anisłavam] Hrynkievič (u 1931-1936 - vice-staršynia Biełaruskaj chryścijanskaj demakratyi, lekar. - "NN") rasstralany, a ź im jašče 12 asob... Z dr. Fr[anciškam] Hryškievičam (doktar filazofii, dyrektar Vilenskaj biełaruskaj himnazii. - "NN") takaja historyja: jaho viali, jon kinuŭsia ŭciakać i skončyŭ samahubstvam. Najchutčej, zahadali ŭciakać i ŭ śpinu zastrelili". Takich śviedčańniaŭ na staronkach dziońnika šmat.

Ks. A.Stankievič vyjhrać hulni nia moh. Dyj ci vyjhraŭ chto kali suprać Mefistofela? Ale išoŭ da kanca. Apošnija zapisy: "...ia im ničoha nie dapamoh, i jany nia majuć da mianie davieru. Kiraŭnik bieł. kaściołam musić być ahientam NKHB... Moj adkaz: biskupstva i palicyjnaja ahientura vyklučajucca - i niama što ab hetym havaryć", "M-sto skazaŭ vyrazna: "Niet s vas nikakoj polzy". Jak ža heta mianie raduje. Moj adkaz byŭ: "Nie zabyvajtie, čto u mienia jesť soviesť". Čym heta ŭsio skončycca, adzin Boh viedaje".

Čatyry hady hetych "pieramovaŭ" dali ksiandzu čatyry hady volnaha žyćcia, ale kiraŭnictvu MDB ŁSSR tak i nie ŭdałosia schilić ks. A.Stankieviča da ŭstupki pa pryncypovym pytańni. 13 krasavika 1949 h. jaho aryštoŭvajuć - napeŭna, raźličvajučy takim krajnim sposabam schilić da supracy. Paśla kateharyčnaj admovy ŭznačalić aŭtakiefaliju kaściołu ŭ BSSR ksiondz, kaniečnie, pavinien byŭ pamierci...

Ksiandza Stankieviča čakali skory sud i śmierć u lahiery za tysiačy kilametraŭ ad Radzimy. Achviaravaŭšy žyćciom, ks. Adam advioŭ ad biełaruskaha kaściołu niebiaśpieku raskołu i dyskredytacyi.

Janku Šutoviču cudam udałosia vynieści z kvatery ksiandza Stankieviča častku biblijateki j archivu: adny dźviery ksiandzovaha kabinetu hebisty apiačatali, a druhija, zasunutyja šafaj, nie apiačatali.

Historyja časam byvaje niaŭmolna žorstkaj. Jak śviedčać apošnija daśledavańni, inšy biełaruski ksiondz, Vincent Hadleŭski, jaki taksama chacieŭ samastojnaha biełaruskaha biskupstva, zapłaciŭ svaim žyćciom za toje, što admoviŭsia pajści na kalabaracyju ź niemcami, jakija jašče ŭ 1942 hodzie chacieli ad jaho takoj ža kalabaracyi, jakuju prapanoŭvali savieckija specsłužby ks. A.Stankieviču kolki hadoŭ paźniej.

Adam Stankievič (1892-1949). Narodžany ŭ Arlaniatach, jon skončyŭ seminaryju ŭ Vilni, akademiju ŭ Pietrahradzie. Byŭ paśviačony ŭ śviatary ŭ 1914. Jon byŭ svajakom inšaha viadomaha Stankieviča z Arlaniataŭ - palityka i navukoŭca Janki. Byŭ matoram biełaruskaha ruchu - redaktaram-vydaŭcom "Chryścijanskaj dumki" (1928-1939), zasnavalnikam drukarni imia Skaryny, vykładčykam Biełaruskaj himnazii. Jon aŭtar šerahu knih, jakija nia stracili navukovaj vartaści dahetul. Aryštavany ŭ 1949 hodzie, zahinuŭ u savieckim kanclahiery ŭ Tajšecie ŭ toj ža hod. "Arche" rychtuje Zbor tvoraŭ ks.Stankieviča.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia24

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia

Usie naviny →
Usie naviny

U vioscy pad Oršaj pry padrychtoŭcy da Dažynak źniščyli histaryčnyja budynki3

Sankcyjnaja palityka administracyi Trampa dazvalaje Rasii papaŭniać vajskovy biudžet2

Muž Marharyty Laŭčuk byŭ paranieny na froncie5

Zialenski pazbaviŭ ukrainskaha hramadzianstva mitrapalita UPC Anufryja2

Na minskaj Kamaroŭcy ŭ dva razy patańnieli lisički

U Minsku zakładčyk padmanvaŭ narkašop: zamovy prymaŭ, ale narkotyki pakidaŭ sabie3

Pravakatar, jaki nakinuŭsia na Łatušku, dniami kryčaŭ «Hańba!» i Paźniaku10

Siarhiej Cichanoŭski raskazaŭ, za kaho b jon prahałasavaŭ na budučych prezidenckich vybarach63

Katavańnie pierfarataram. Minčanka sutyknułasia z «viečnym» ramontam u susiedziaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia24

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić