Jasnaja kancepcyja pahašeńnia źniešniaha dziarždoŭhu pavinna być vystrajena ŭ Biełarusi, zajaviŭ prem'jer-ministr Michaił Miaśnikovič 15 lutaha na pasiadžeńni kalehii Ministerstva finansaŭ, paviedamlaje pres-słužba ŭrada.

Prem'jer-ministr zaznačyŭ, što ŭ chutkim časie va ŭradzie buduć razhledžany asnoŭnyja prahnoznyja pakazčyki sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia krainy na 2013 hod. «Da hetaha času treba mieć vyvieranyja raźliki biezumoŭnaha vykanańnia ŭsich našych źniešnich abaviazacielstvaŭ biez uronu dla ekanomiki», — zajaviŭ jon. Kiraŭnik urada zapatrabavaŭ arhanizavać dakładnuju sistemu pracy nad refinansavańniem nazapašanych daŭhoŭ, kab raźmierkavać piki vypłat pa časie. Adpaviednaja prapanova ad dziaržorhanaŭ pavinna pastupić u Saviet ministraŭ.

Zakranajučy pytańni ŭnutranaha dziarždoŭhu, premjer źviarnuŭ uvahu na asablivaści kiravańnia daŭhavoj nahruzkaj miascovych orhanaŭ ułady. Ich unutrany doŭh na 1 studzienia 2012 hoda skłaŭ 29,7 trłn. rubloŭ. Heta amal 62% dachodnaj častki miascovych biudžetaŭ. A ŭ Bresckaj, Hrodzienskaj i Mahiloŭskaj abłaściach hety pakazčyk dasiahaje 80%. U suviazi z hetym Miaśnikovič daručyŭ razhledzieć hetyja pytańni z udziełam staršyniaŭ abłvykankamaŭ i pryniać nieabchodnaje rašeńnie. Minfin pavinien zabiaśpiečyć kaardynacyju pracy pa aptymizacyi ŭnutranaha dziaždoŭhu. «Prezident daŭ jasnyja daručeńni: usie pavinny raźličvacca pa svaich abaviazacielstvach, i heta treba zabiaśpiečyć u praktyčnaj pracy», — reziumavaŭ prem'jer-ministr.

Pavodle źviestak Ministerstva finansaŭ, dziaržaŭny doŭh Biełarusi pa vynikach 2011 hoda ŭzros u 3,8 razu i skłaŭ 144,134 trłn. rubloŭ. Pry hetym za śniežań u paraŭnańni ź listapadam jon uzros na 15,9%.

Abjom źniešniaha dziarždoŭhu ŭ rublovym ekvivalencie ŭzros za minuły hod u 3,85 razu, u tym liku na 8,6% za śniežań — da 111,888 trłn. rubloŭ na 1 studzienia 2012 hoda.

Abjom unutranaha dziarždoŭhu skłaŭ 32,246 trłn. rubloŭ, pavialičyŭšysia ŭ 3,5 razu za 2011 hod, u tym liku na 51,3% za śniežań.

U struktury dziarždoŭhu doŭh centralnaha ŭrada skłaŭ 116,380 trłn. rubloŭ, pavialičyŭšysia ŭ 3,8 razu za studzień-śniežań, u tym liku na 11,4% za śniežań. Doŭh subjektaŭ haspadarańnia, harantavany ŭradam, skłaŭ 27,754 trłn. rubloŭ, pavialičyŭšysia ŭ 3,6 razu za 2011 hod, u tym liku na 39,9% za śniežań.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?