Zdareńni22

«Hrodzienskaja minierałka» praliłasia hrašovaj rakoj

U hałoŭnym upraŭleńni pa baraćbie z ekanamičnymi złačynstvami MUS Biełarusi paviedamili, što ŭ Hrodzienskaj vobłaści vykrytyja machinacyi pry madernizacyi kompleksu pa vytvorčaści minieralnaj vady.

U pasiołku haradskoha typu Śvisłač niekalki hadoŭ tamu ŭzialisia za vielmi darahi prajekt, kali zadumali maštabnuju madernizacyju kompleksu pa vytvorčaści minieralnaj vady. Hrošy šukali va ŭsich mahčymych miescach, źviartajučysia ŭ rajvykankam, inavacyjnyja fondy. Dadaŭšy da ŭłasnych srodkach biudžetnyja pazyki, uzialisia za pracu. Praŭda, sprava nie išła.

Abhruntavanym pytańniem, čamu kompleksnuju liniju pa vytvorčaści minieralnaj vady, na jakuju było vydatkavana 3,5 młrd rubloŭ, voś užo čatyry hady nie mohuć uvieści ŭ ekspłuatacyju, čas ad času zadavalisia jak pazykadaŭcy, tak i kantralujučyja orhany vobłaści. Byccam by i liniju adno z tavarystvaŭ z dadatkovaj adkaznaściu daŭno pastaviła, i mantažnyja raboty išli biez bačnych zbojaŭ, a zapusk ź niezrazumiełych pryčynaŭ adciahvaŭsia. Kali ŭsie terminy ŭvodu ŭ ekspłuatacyju darahoha abstalavańnia prajšli, praces madernizacyi ŭzialisia praviarać supracoŭniki słužby BEZ UUS Hrodzienskaha abłvykankama. Pravierka pakazała sotni miljonaŭ nieabhruntavana patračanych hrošaj, što stała padstavaj dla zaviadzieńnia kryminalnaj spravy i vystaŭleńnia rachunku dla viartańnia 500 młn rubloŭ u inavacyjny fond vobłaści.

Zakazčykam vytvorčaj linii vystupiła miascovaje rajonnaje spažyvieckaje hramadstva. Ale paśla zaklučeńnia damovy pastaŭščyk nie tolki vystaviŭ košt, jaki značna pieravyšaŭ pieršapačatkova zajaŭleny, ale i pad vyhladam novaha adhruziŭ karystanaje abstalavańnie. Čysty prybytak dyrektara kamiercyjnaj firmy skłaŭ bolš za 430 młn rubloŭ. U dačynieńni da jaho raspačali spravu pa č. 4 art. 209 Kryminalnaha kodeksa (machlarstva ŭ asabliva bujnym pamiery), jakoje ŭ ciapierašni čas rasśledujecca Śvisłackim rajonnym adździełam Śledčaha kamiteta.

Dziakujučy dziejańniam hrodzienskich pravaachoŭnikaŭ rajspažyŭtavarystva viarnuła inavacyjnamu fondu 500 młn rubloŭ. Pazykaatrymalniki takoje rašeńnie nie asprečvali, uśviedamlajučy, što abhruntavać nieabchodnaść vykarystańnia hrošaj praz stvareńnie bačnaści pracy ŭžo nie atrymajecca.

U HUBEZ MUS adznačajuć, što štrafnyja sankcyi ahulnuju situacyju z zapuskam linii, na žal, nie źmieniać. Navat kali ŭvod u ekspłuatacyju adbudziecca, to staroje abstalavańnie nie tolki nie zabiaśpiečyć naležnaj aŭtamatyzacyi, na jakuju rabili staŭku padčas raspracoŭki prajekta, ale i prasłužyć našmat mienš za mierkavany termin.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy12

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskaja vučonaja ŭ 47 hadoŭ emihravała z-za pazicyi. Jana pakinuła navuku i pajšła pracavać na fabryku12

Padčas udaraŭ pa Tehieranie zahinuli ziać i niaviestka Ali Chamieniei8

Iran, vierahodna, zakryŭ Armuzski praliŭ1

Stała viadoma, jak Tramp kiruje vajskovaj apieracyjaj suprać Irana3

Mužčyna na sapbordzie, jaki zahinuŭ u Śvisłačy ŭ centry Minska, udaryŭsia hałavoj ab most, kali fatahrafavaŭsia2

«Biełavija» paviedamiła, što ciapier budzie z rejsami ŭ Dubaj i Dochu

Źjaviłasia VIDEA traplańnia iranskaha «Šachieda» ŭ chmaračos u Bachrejnie

Rezidencyja ajatały Chamieniei lažyć u ruinach, što ź im samim — nieviadoma3

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy12

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić