Jak paviedamiła zahadčyca adździaleńnia imunaprafiłaktyki Minskaha haradskoha centra hihijeny i epidemijałohii Iryna Hlinskaja, u pieršy dzień kampanii vakcynacyi (31 žniŭnia) u paliklinikach Minska byli pryščeplenyja bolš jak 2 tys. čałaviek. Usiaho ŭ stalicy płanujecca pryščapić ad hrypu bolš jak 660 tys. čałaviek, u tym liku amal 550 tys. — za košt biudžetu.

U paraŭnańni ź minułym hodam lik vakcynavanych ad hrypu jak u Minsku, tak i va ŭsioj Biełarusi pavinien uzraści.

Kali letaś pryščepki byli zroblenyja prykładna 32% nasielnictva, to sioleta płanujecca vakcynavać prykładna 35% hramadzian.

Za košt srodkaŭ biudžetu tradycyjna vakcynujucca ludzi, jakija adnosiacca da hrupy ryzyki raźvićcia ŭskładnieńniaŭ paśla pieraniesienaha hrypu: pacyjenty z chraničnymi zachvorvańniami sardečna-sasudzistaj, endakrynnaj, dychalnaj i inšych sistem. Taksama za košt biudžetu vakcynujucca dzieci daškolnaha i małodšaha školnaha ŭzrostu. Asablivuju ŭvahu sioleta płanujecca nadać vakcynacyi ludziej, jakim bolš za 65 hadoŭ: u takich hramadzian praktyčna nie adznačajecca pabočnych reakcyj na pryščepku, a zachvorvańnie na hryp časta pryvodzić da abvastreńnia chraničnych sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, infarktu i insultu.

Akramia taho, za košt srodkaŭ biudžetu pryščepki buduć zroblenyja asobam, jakija majuć vysokuju ryzyku zaražeńnia na hryp — miedycynskim rabotnikam, vychavacielam i supracoŭnikam zakrytych kalektyvaŭ (internataŭ, damoŭ dziciaci i inš.). Biaspłatnaja vakcynacyja taksama praduhledžana dla rabotnikaŭ, jakija zabiaśpiečvajuć žyćciadziejnaść horada (transpart, enierhietyku i h.d.).

Pavodle słoŭ Hlinskaj, dla vakcynacyi za košt srodkaŭ biudžetu zakupleny dźvie vakcyny: kitajskaja split-vakcyna «Fluvaksin» i rasijskaja subadzinkavaja vakcyna «Hrypoł plus», jakaja rekamiendavanaja dla pacyjentaŭ z alerhičnymi reakcyjami. Dla vakcynacyi za košt srodkaŭ pradpryjemstvaŭ i asabistych srodkaŭ praduhledžana piać vakcyn.
Pakul u miedycynskija ŭstanovy pastupiła tolki adna ź ich — «Hrypoł plus», astatnija buduć prapanavanyja ŭsim žadajučym paśla 20 vieraśnia. Usiaho za košt pradpryjemstvaŭ i asabistych srodkaŭ hramadzian płanujecca pryščapić 116 tys. minčan.

Jak adznačyła Hlinskaja, najbolej spryjalny čas dla pryščepki — ź vieraśnia pa kaniec listapada.

Pavodle jaje słoŭ, epidemičnaje stanovišča z zachvorvańniem na VRVI ciapier u Biełarusi dobraje. Ź siaredziny vieraśnia tradycyjna adznačajecca rost zachvorvańnia. Epidemičny ŭzdym zvyčajna nazirajecca nie raniej za studzień, adznačyła Hlinskaja.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?