Pra nieviadomyja raniej epizody Słuckaha paŭstańnia piša Nina Stužynskaja.
Hieraičnaja historyja natchniaje, napaŭniaje pačućciem honaru, adkryvaje novyja dalahlady. Na hruncie minułaha budujucca pierśpiektyvy.
Biez ahulnaj historyi hublajucca adzinstva nacyi, mahčymaści paśpiachovaha raźvićcia -- toje, što možna abaznačyć jak drajv žyćcia.
Viedańnie historyi i pavaha da jaje łučyć, spryjaje dyjałohu. Nacyja – nie zhraja, tym bolš nie statak. Abvalilisia ideałahičnyja zasłony i my zrazumieli, što nie ŭvieś čas i nie ŭsie ŭ Biełarusi chadzili ŭ savieckaj čaradzie.
Ich imiony zusim niadaŭna vyjšli z archivaŭ na śviatło žyćcia.
Braty Bohdany, Ivan i Mitrafan, Piotra Jeŭstrad i Michaś Biryč byli siarod dobraachvotnikaŭ, što ŭ listapadzie 1920-ha zapisalisia ŭ Pieršy Słucki połk, kali Rada Słuččyny abjaviła mabilizacyju va ŭzbrojenyja siły BNR.Jany byli ziemlaki: ź vioski Račkavičy Čaplickaj vołaści (ciapier – Słucki rajon). Chutčej za ŭsio, dobraachvotnikaŭ ź vioski było bolej, ale krynicy ŭ Dziaržaŭnym archivie Minskaj vobłaści raskryli pakul tolki ich imiony.
Pry kancy listapada 1920 h. Pieršy Słucki połk zajmaŭ učastak frontu ad Siemiežava da Vyzny – kala 20 km. Bajavyja dziejańni pačalisia 27 listapada.
Tym, chto sumniajecca ŭ “sapraŭdnaści” Słuckaha paŭstańnia, varta pačytać savieckija krynicy – sapraŭdnyja frantavyja zvodki.“Siemiežava -- stalica Biełaruskaj Rady. Ciažkaja praca, – spačuvała balšavickaja hazieta “Źviezda”, – vypała na dolu siemiežaŭskaha reŭkoma, jaki achapiŭ rajon pa frontu na 70 vierst i tolki što byŭ vyzvaleny ad biełaruskich band… Buržuaznaja Rada pasprabavała znoŭ avałodać Siemiežavam, što joj i ŭdałosia. Taksama jany avałodali i inšymi savieckimi nasielenymi punktami i ŭžo maryli pra zachop Słucku...” “...18 śniežnia biełaruskija vojski ŭvarvalisia ŭ miastečka Siemiežava i Vyznu”, -- paviedamilaŭ u spravazdačy i słucki vajenkom.
U hetych padziejach, pra jakija z tryvohaj pisaŭ saviecki druk, brali ŭdzieł i chłopcy z Račkavič.
“Był diejatielem pri Biełorusskoj okkupacii”
Jany nie byli navičkami ŭ biełaruskaj spravie.
Michaś Biryč da paŭstańnia, pa rasparadžeńni Słuckaj Rady, byŭ kamiendantam Vyzny (ciapier Čyrvonaja Słabada Salihorskaha rajona), Ivan Bohdan byŭ vojtam i kiravaŭ mabilizacyjaj.“On był diejatielem pri Biełorusskoj okkupacii, izdavał prikazy o mobilizacii nasielenija dla izhnanija bolšievikov iz Biełoruśsii…” – zaśviedčyć paźniej ahienturnaja daviedka. Heta ž treba dadumacca: vinavacić miascovaha čałavieka ŭ akupacyi ŭłasnaj ziamli! Cynizm i nachabstva prasiakaje ŭsiu tahačasnuju palityku savietaŭ na biełaruskich ziemlach.
Praŭda, Bohdanaŭ zahad pra mabilizacyju ŭ Pieršuju Bryhadu BNR, nakiravany im u rodnyja Račkavičy i navakolnyja vioski, sialanie ŭspryniali z naściarohaju, a pradbačlivy staršynia Račkavickaha sielskaha savieta schavaŭ papieru ŭ šufladu.
Dziakujučy tamu staršyniu, a dakładniej, jaho danosu, my siońnia viedajem imiony bratoŭ Bohdanaŭ, Jeŭstrada i Biryča. Danosy, śviedčańnie prajaŭ tajemnych ludskich žarściaŭ, nastrojaŭ i niepryhožych pavodzin -- źmiastoŭnyja krynicy dla rekanstrukcyi histaryčnych padziej.Asabliva ŭ časy hłabalnaha pieradziełu majomaści i ŭłady.
“Žyvuć vielmi arhanizavana, adzin druhoha nie zdaduć…”
15 žniŭnia 1921 h. načalnik asobaha pamiežnaha pasta № 4 upaŭnavažany Rozaŭ z zajavy miascovaha staršyni sielsavieta Č. (z etyčnych mierkavańniaŭ nie paznačaju jaho proźvišča) daviedaŭsia, što Ivan Bohdan viarnuŭsia «z bandytyzmu» ŭ rodnyja miaściny. (Heta, treba razumieć, vajary Bryhady BNR, paśla adstupleńnia na polskuju terytoryju, viartalisia dadomu z łahieraŭ dla internavanych ŭviesnu 1921-ha.)
Ale danos infarmavaŭ, što Bohdan z chaŭruśnikami zbroi nie skłali.U rajonie Vyzny dziejničaje partyzanski adździeł, paviedamlaŭ staršynia sielsavieta. Im kiruje Bohdan...
Paŭstancy mieli dysłakacyju ŭ lesie pobač z zaścienkam Apaminy. Žychary zabiaśpiečvali ich charčavańniem. (“Kuplali śviniej i pieradavali ŭ les”, – byŭ padrabiaznym u detalach čyrvony ahient.)Hałoŭnym u słužbie zabiaśpiačeńnia byŭ švahra Michasia Biryča – Vasil Dubovik. Michaś pakidaŭ u duple dreva zapiski: što i kolki treba padrychtavać. Schiema pastaŭki praduktaŭ była raspracavanaja tak, što viaskoŭcy-pastaŭščyki nie sustrakalisia i nie viedali adzin adnaho.
Dubovik raźmiarkoŭvaŭ abaviazki siarod žycharoŭ zaścienka, sam u Słuck nie ryzykavaŭ pakazvacca: pa spravach dasyłaŭ ludziej. Sieksot, jaki zabiaśpiečvaŭ infarmacyjaj upaŭnavažanaha Rozava, pisaŭ u čarhovym daniasieńni: “…usie žychary hetaha zaścienka viedajuć, što ŭ ich tvorycca… Žyvuć jany vielmi arhanizavana, adzin druhoha nie zdaduć… A ŭ hety čas u ich u lesie apieravaŭ atrad bandytaŭ Bohdana Ivana…”
“Skłali śpisy kamunistaŭ i pałochali ich”
Sa źmiastoŭnaha dakumienta, ahienturnaj daviedki, možna daviedacca, što Biryč i Jeŭstrad słužyli i słužać (!) u Pieršaj Biełaruskaj Bryhadzie, a adnačasova źjaŭlajucca ahientami polskaj vyviedki. Jany źbirajuć źviestki ab stanoviščy ŭ paviecie, kolkaści i raźmierkavańni čyrvonych. Jany, kali vieryć danosu, skłali śpisy kamunistaŭ i pałochali ich viartańniem palakaŭ.
Na samoj spravie Piotra słužyŭ ŭ vyviedcy Słuckaha pałka pad kiraŭnictvam Jaŭhiena Reŭta. Jašče da rašeńnia Rady Słuččyny pra arhanizacyju vojska BNR, jon u svaich miaścinach kłapaciŭsia ab farmavańni ŭzbrojenych atradaŭ, jakija stali asnovaj dvuch pałkoŭ -- Słuckaha i Hrozaŭskaha.
Adnaviaskoŭcy byli ŭdziačnyja Jeŭstradu za zastupnictva pierad polskaj uładaju. Cikava, što ŭ Słucku Piotra pačynaŭ słužyć ŭ karavulnaj rocie, dzie, darečy, pad kiraŭnictvam Ramanoviča prachodzili słužbu i budučy kiraŭnik paŭstańnia Pavał Žaŭryd, i Alaksandr Markievič, kapternamus Słuckaha pałka i šmat chto jašče z budučych paŭstancaŭ. Tam, chutčej za ŭsie, Jeŭstrad i praniksia idejami paŭstancaŭ.
Fatalnaja Paraska
Rasprava ź niepryjemnymi susiedziami rukami novaj ułady -- źjava pa tych časach niaredkaja.
Jakija pryčyny mieŭ danosčyk, kab pisać u “orhany”?Było heta žadańnie novaj viaskovaj viarchuški zaśviedčyć čyrvonaj uładzie svaju addanaść? Ci, moža, sproba adpomścić tym, chto varoža staviŭsia da jaho, pradstaŭnika savietaŭ, raniej? A mo sardečnaja intryha?
Bo staršynia ź simpatyjaj pahladaŭ na Parasku Biryč, 27-hadovuju samotnuju viaskovuju pryhažuniu, jakaja mieła va “ŭchažorach” Bohdanavaha siabruka, Michasia Biryča.
Z danosaŭ vynikaje, što viedaŭ staršynia niašmat. Asnoŭnaj krynicaj infarmacyi, vidać, byli ŭsio taja ž Paraska Biryč dy staršynioŭskaja fantazija. Tym nie mienš, sprava zakruciłasia...
Słabaść ułady
U pačatku 1920-ch savieckaja ŭłada ŭ Biełarusi była słabaja.
Da byłych udzielnikaŭ paŭstańnia stavilisia pabłažliva -- inakš, treba było b aryštavać dobruju pałovu maładych mužčyn pavieta. Zvyčajna ź ich prosta brali hrašovaje spahnańnie.Navat u siaredzinie 1920-ch, kali balšaviki adčuli, što pieramahajuć, i pačali pakazalnyja pracesy nad słučakami, sud abmiažoŭvałasia nievialikimi terminami.
Tamu dziŭna, što chłopcaŭ spaścih taki trahičny los. Mahčyma, u spravie ich vykryćcia i aryštu vialikuju rolu adyhrała nastojlivaść staršyni, jaki pahražaŭ načalniku DOPRa, što i na jaho daniasie słuckim čekistam, kali Biryč i Jeŭstrad nie buduć uziaty pad vartu.
Aryšty
15 žniŭnia ŭ lesie pobač z Apaminami byŭ aryštavany Michaś Biryč. U vieraśni byŭ zatrymany Piotra Jeŭstrad. Była raspačata sprava i suprać ich svajakoŭ. Sakretnamu supracoŭniku pamiežnaha adzialeńnia №4 Zachodniaha frontu, niejkamu Viktaru Švarcu, byŭ vydadzieny ordar na vobšuk i aryšt Cimafieja Biryča, baćki Michasia, jaki chavaŭ zbroju dla partyzan.
Aryštu padlahaŭ i Mikałaj Kazak, viadomy na ŭsiu akruhu partyzan ź vioski Jeŭličy. Ale jamu ŭdałosia paźbiehnuć zatrymańnia, jaho słava nieŭłoŭnaha bajevika jaščie doŭha kaciłasia pa navakolnych vioskach.
Na voli zastavaŭsia Ivan Bohdan. Jaho siamja była represavanaja, majomaść pieradadzienaja ŭ “komkraschoz”, baćkoŭ vysłali ŭ Archanhielsk... Adździeł Bohdana jašče peŭny čas apieravaŭ u rodnych miaścinach.Dalejšy los bratoŭ pakul nieviadomy.
Darečy, pastanovu z abvinavačańniem u bandytyźmie Ivana i Mitrafana Bohdanaŭ padpisaŭ načalnik Słuckaha palitbiuro (savieckaha karnaha orhanu) Bakijeŭ. Jość źviestki, što dla padaŭleńnia Słuckaha paŭstańnia vykarystoŭvalisia tak zvanyja intiernacyjanalnyja bryhada. Kitajcy byli, čamu b nie być i synu kyrhyz-kajsackich stepaŭ?
Biryč nie vytrymaŭ
Ludziej sialanskaj supolnaści źviazvali roznaha kštałtu suviazi -- svajackija, siabroŭskija, pryjaznyja i varožyja, viertykali i harynzantali adnosin. Tamu nie dziva, što načalnik kryminalnaha vyšuku, niechta Maskalenka, dapamoh Bohdanu i inšym zdabyć dakumienty dla viartańnia ŭ rodnuju viosku. A
śledčy pa spravie Piotry Jeŭstrada, niechta Jakubovič, papiaredziŭ chłapca, što jaho siabra Michaś Biryč nie vytrymaŭ vyprabavańniaŭ i pierad tym, jak skončyć žyćcio samahubstvam (jon paviesiŭsia u słuckaj turmie), zaśviedčyŭ, što Jeŭstrad byŭ razam ź im “u bandzie”...
Dyj ci samahubstva heta było?
Śledstva staranna abvinavačvała Biryča ŭ jaŭrejskich pahromach u Vyźnie, Makranach, Moračy, Mahilnie – z hvałtam i rabunkami. Ci vieryć u heta?Staršynia ŭ danosie spasyłaŭsia na apoviad Paraski Biryč. Ale na dopycie žančyna pakaža, što ničoha nie viedaje kankretna, tolki čuła razmovu kachanka-paŭstanca ź jaho baćkam.
Dyj navošta rabavać? Bohdany i Biryčy byli ludźmi dastatkova zamožnymi. A sialanie z dastatkam mieli pavahu da čužoj ułasnaści.
Da taho ž
nazvanyja vioski -- miescy, dzie adbylisia ŭzbrojenyja sutyčki z adździełami Čyrvonaj armii. Kali b słuckija paŭstancy prajavili tady choć najmienšy antysiemityzm, balšavickaja prapahanda raźniesła b heta na paŭśvietu.
Usio ž u hetaj trahičnaj historyi zastajecca šmat niajasnaha. Niama navat fota jaje hierojaŭ, šyrejšych bijahrafičnych źviestak.
Zapoŭnić prabieły my zdolejem, kali źjavicca volny dostup da archivaŭ KDB. Mahčyma tam, u zasakrečanych papkach, lažać adkazy na pytańni, jak zahinuŭ Michaś Biryč i kudy dalej pavioŭ los bratoŭ Bohdanaŭ.
Kamientary