Archiŭ

Sieviaryn Kviatkoŭski. Pachavańnie dzieda Arkadzia

№ 29 (150), 1999 h.


 Sieviaryn KVIATKOŬSKI

Pachavańnie dzieda Arkadzia

 

Dva tydni tamu my chavali dzieda Arkadzia — apošniaha z starejšych našaha rodu. Dzied Arkadź byŭ pradmietam majho dziciačaha zachapleńnia i honaru. Bo jon pieršym u vioscy sabraŭ ułasny traktar. Uvohule, majstravaŭ rečy, niedasiažnyja dla ŭmieńnia inšych, praz što niešmatlikija «varahi» ŭ vioscy nazyvali jaho tajamničym słovam, jakoje vyklikała pavahu — «adnaasobnik». A jašče, u domie baby Ani i dzieda Arkadzia ja pramoviŭ pieršyja biełaruskija słovy.

Rytuał pachavańnia adroźnivajecca nia toje što ŭ roznych rehijonach, ale i ŭ susiednich vioskach. U adnoj niabožčyka abaviazkova viazuć (pryčym na aŭtamabili, navat, kali mohiłki ŭ sotni metraŭ ad chaty), u našaj — treba tolki nieści, chaj sabie j kolki kilametraŭ. A jašče pavodle niepisanych praviłaŭ uračystyja słovy pierad pieršym paminalnym kiliškam pramaŭlajuć mienavita «pa-rusku». «Havaryć pa-rusku» — heta sapraŭdnaja praca, nia mienš ciažkaja, čym lubaja sprava ŭ biełaruskaj viaskovaj haspadarcy. Zrešty, jak dla kaho. Kiravaŭ chaŭturami moj stryječny dziadźka. U adroźnieńnie ad bolšaści adnaviaskoŭcaŭ, jon nia tolki pierajechaŭ u horad, ale j skončyŭ fiłfak BDU i vykładaje ciapier tam biełaruskuju movu. Zrazumieła, dziadźka — čałaviek pavažany ŭ vioscy. Što da mianie, dyk mienavita dziadźka čytaŭ mnie małomu «Novuju ziamlu» j vučyŭ šmat čamu dobramu — biełaruskamu...

Žyvučy ŭ Miensku, dziadźka padkreślivaje, što jon viaskovy čałaviek i što pamirać vierniecca da chaty svajho naradžeńnia. Nie ŭ małoj stupieni dziakujučy «študyjam» dziadźki ja adčuŭ siabie biełarusam. Ale na pačatku 90-ch my ŭžo nie razmaŭlali, a spračalisia. Pa-biełarusku. Ja ź junackim impetam davodziŭ, što treba biełarusizavać usio žyćcio krainy, dziadźka piarečyŭ, što ŭsio ad Boha — i ŭłady, i movy, i što treba pakinuć viaskovaje viaskoŭcam, a haradzkoje haradžanam. Dahetul u vioscy naradžajucca ludzi, kab z časam pajechać u horad, kab navučycca «jazyku», i žyć «jak Boh daść». Ale ŭ horadzie naradžajucca inšyja, dla jakich «mova», pakul chaj sabie j symbal, ale samy hałoŭny.

Vioska zachoŭvaje tradycyju. A horad abnaŭlaje tradycyju, stvaraje novuju, jakaja musić pryjści ŭ viosku dziela «zachavańnia». Biełaruś adrodzicca, kali horad i vioska syducca ŭ adno.


Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia2

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia

Usie naviny →
Usie naviny

Pravakatar ź Biełarusi napaŭ na Paŭła Łatušku ŭ Varšavie32

Katavańnie pierfarataram. Minčanka sutyknułasia z «viečnym» ramontam u susiedziaŭ

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam33

«Apranuŭ samaje darahoje, što było». Vypusknik BDUIR pryjšoŭ na ŭručeńnie dypłoma ŭ daśpiechach i ź miačom VIDEA4

U Azierbajdžanie vyrašyli zakryvać ruskamoŭnyja škoły42

Azaronak paśla raznosu Łukašenkam «Biełaruśfilma» pryjechaŭ zdymać stužku na Homielščynu7

«Nie mahu bolš bieź ciabie ja». Nastaśsia Rydleŭskaja vypuściła bolš čym sprečny klip11

Jak ajcišnik lehalizavaŭsia ŭ Čechii: tam ban dla biełarusaŭ, ale jość łajfchak5

Polskaja prakuratura patrabuje pastrožyć prysud biełarusu za špijanaž

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia2

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić