Archiŭ

Marnavańnie času

fota ANATOLA KLEŠČUKA

***

30-hadovy Aleś Paškievič abrany staršyniom Sajuzu piśmieńnikaŭ.

Apošniaja navina: 35-hadovy Michaś Skobła, 39-hadovy Eduard Akulin i 43-hadovy Barys Piatrovič abranyja namieśnikami staršyni. Namieśnikam staršyni staŭ i “veteran”, 66-hadovy Anatol Kudraviec.

Usim hetym talenavitym ludziam ja sympatyzuju. Kudraviec 19 hadoŭ uznačalvaŭ časopis “Nioman”. Pry im vydańnie mieła najbolšy nakład. Piśmieńnika, jaki prajšoŭ praz aparat CK KPB i hetulki hadoŭ byŭ aktyŭnym udzielnikam litaraturnaha pracesu, tre było b uhavaryć napisać uspaminy. U dobraha stylista Kudraŭca jany buduć čytacca ź nia mienšaj cikavaściu, čym jahonaja “vydumanaja” proza.

fota ANATOLA KLEŠČUKA
Dyj “vydumanuju” hrech jamu nie pisać. Prazaik B.Piatrovič dobra zarekamendavaŭ siabie jak namieśnik hałoŭnych redaktaraŭ “LiMu” j “Połymia”. Ciapier jon — hałoŭny redaktar “Dziejasłova”. Paet, prazaik, litaraturaznaŭca A.Paškievič vykładaje ŭ BDU, kiruje tam paetyčnym seminaram. Jon ža — namieśnik hałoŭnaha redaktara “Dziejasłova”. Paet i bard E.Akulin — taksama namieśnik u “Dziejasłovie”. Paet, paradyst i žurnalist M.Skobła — redaktar u “Biełaruskim knihazbory”, układalnik zboraŭ tvoraŭ Uładzimiera Žyłki j Łarysy Hienijuš, aŭtar pradmovaŭ i kamentaroŭ da ich. Niadaŭna jon ukłaŭ antalohiju biełaruskaje paezii XX st. (358 aŭtaraŭ), jakaja ciapier u karektury.

Talenavityja i dziejnyja ludzi ŭznačalili sastarełuju arhanizacyju, jakuju, jak i KPSS, jak i hančarykaŭska-kozikaŭskija prafsajuzy, jak i kałhasy, niemahčyma refarmavać.

Uładzie SBP patrebny tolki dziela adnaho — uchvalać ad imia piśmieńnickaje supolnaści jaje palityku. Kab niazhodnych pazbavić trybuny, ułada zabrała ŭ Sajuzu časopisy. Raniej dziaržaŭnyja faktyčna, jany stalisia dziaržaŭnymi jurydyčna. I ciapier vydatna vidać, chto ź piśmieńnikaŭ hetamu režymu svoj, a chto — čužy.

Sajuz piśmieńnikaŭ patrebny jak prafesijnaje abjadnańnie, što baronić aŭtarskija pravy, vypracoŭvaje supolnuju liniju pavodzinaŭ piśmieńnikaŭ na vydavieckim rynku — skažam, patrabuje ad kiraŭnikoŭ dziaržaŭnych i niedziaržaŭnych časopisaŭ i vydaviectvaŭ peŭny minimum za drukavany arkuš i paetyčny radok. Pieršasnyja arhanizacyi SBP mahli b padpisvać kalektyŭnyja damovy z hałoŭnymi redaktarami. SBP baraniŭ by aŭtarskija, pracoŭnyja i sacyjalnyja pravy svaich siabroŭ na radyjo, telebačańni, u teatrach i kino...

Adnak kali budzie vypracavany statut Sajuzu jak abaroncy karparatyŭnych intaresaŭ, ułady pastarajucca nie zarehistravać jaho. Kali taki statut budzie ŭsio-taki zarehistravany, moža vyniknuć kalizija: vydaŭcy — kiraŭniki SBP nia mohuć pradstaŭlać intaresy aŭtaraŭ. U takim razie jany musiać pakinuć svaje pasady. Dyj navat pry samym daskanałym statucie i pry addanym intaresam piśmieńnikaŭ kiraŭnictvie ŭ SBP znojducca dziasiatki štrejkbrechieraŭ, jakija pahodziacca na ŭsiakija ŭmovy pracy i apłaty dy abhruntujuć hetkaje rašeńnie čym zaŭhodna.

Patraciŭšy šmat namahańniaŭ dziela stvareńnia novaje arhanizacyi zamiest stalinska-ždanaŭskaha instrumentu kantrolu za pavodzinami i dziejnaściu litarataraŭ, A.Paškievič, E.Akulin, A.Kudraviec, B.Piatrovič i M.Skobła ŭrešcie rasčarujucca. Jany buduć škadavać zmarnavanaha času. “Advajuj dla siabie samoha, bieražy i nazapašvaj čas”, — vučyŭ Seneka. Redahujučy “Dziejasłoŭ” i knihi, vykładajučy i papularyzujučy litaraturu, a ciapier jašče i staŭšy kiraŭnikami SBP, ci dumajuć talenavityja ludzi, kolki tvoraŭ jany nie napišuć?

Litaratara zapaminajuć pa napisanym i vydadzienym. Chto pamiataje kiraŭnikoŭ Sajuzu piśmieńnikaŭ? Piatruś Broŭka ŭvajšoŭ u historyju najpierš jak stvaralnik Biełaruskaje Encyklapedyi, Maksim Tank — jak paet...

Anatol Sidarevič

Kamientary

Ciapier čytajuć

Čym ciapier žyvie Ksienija Vołkava z «Apošniaha hieroja»? Čverć stahodździa tamu hetaja biełaruska trapiła na trapičny vostraŭ

Čym ciapier žyvie Ksienija Vołkava z «Apošniaha hieroja»? Čverć stahodździa tamu hetaja biełaruska trapiła na trapičny vostraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Advakat Dźmitryj Lepretar raskazaŭ pra biełyja plamy ŭ spravie ab terakcie ŭ mietro15

19 studzienia budzie sini paniadziełak. Što heta takoje?8

Manach Juravickaha manastyra pamior u 37 hadoŭ3

U Krupkach prodažy siemak bjuć rekordy. Ale chto abjadaje miascovyja kramy?4

Jašče šeść niemaŭlat z radzilni ŭ Novakuźniecku, dzie pamierli dzieviać dziaciej, znachodziacca ŭ reanimacyi

Siońnia nočču było da minus 30°S2

Śpiavačka Lera Jaskievič padzialiłasia bolem: «Mahčyma, ja nie zmahu vypuskać pieśni pad svaim imiem». Što zdaryłasia?4

U Homieli elektryk učyniŭ vosiem zamykańniaŭ u čužoj kvatery i spaliŭ techniku9

Hrodzienka pakazała raspakoŭku z kramy: hrošy addała, a ježy amal niama9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čym ciapier žyvie Ksienija Vołkava z «Apošniaha hieroja»? Čverć stahodździa tamu hetaja biełaruska trapiła na trapičny vostraŭ

Čym ciapier žyvie Ksienija Vołkava z «Apošniaha hieroja»? Čverć stahodździa tamu hetaja biełaruska trapiła na trapičny vostraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić