Hramadstva

Jak vyžyć na płoščy

Hetaj nočču moładź u namiotavym haradku na Kastryčnickim placy trymała vyprabavańnie choładam i vilhaćciu — unačy temperatura siahała -7, rankam pajšoŭ vialiki śnieh. Jak źbierahčy zdaroŭje, žyvučy na vulicy ŭzimku? Dośviedam dzielicca alpinist i filozaf Valancin Akudovič.

Hetaj nočču moładź u namiotavym haradku na Kastryčnickim placy trymała vyprabavańnie choładam i vilhaćciu — unačy temperatura siahała -7, rankam pajšoŭ vialiki śnieh. Jak źbierahčy zdaroŭje, žyvučy na vulicy ŭzimku? Dośviedam dzielicca alpinist i filozaf Valancin Akudovič.

Namioty. Kab zaścieražysia ad namakańnia, treba pad namiot ci jaho siaredzinu paścialić polietylen. Kali tent praciakaje, to źvierchu taksama pažadana nakryć kavałkam polietylenu — heta i ciapło źbieraže. Pavietra ŭ siaredzinie možna nahreć adnoj śviečkaj. Varta pamiatać, što samaje chałodnaje miesca ŭ namiocie — padłoha. Tamu prosta nieabchodna pakłapacicca pra najaŭnaść dyvanka!

Vopratka. Ciopłyja rečy. Pažadana niekalki źmiennych kamplektaŭ (abaviazkova niekalki paraŭ ciopłych škarpetak, śviežyja škarpetki nieabchodna apranać pierad snom). Kab zaścierahčy nohi ad choładu, pavierch škarketak treba adzieć celafanavy pačak. Celafanam možna nakryvacca ad śniehu, jon taksama dobra zachoŭvaje ciapło. Spać nieabchodna ŭ šapačcy, pažadana viazanaj. Vopratka musić być ciopłaj i ŭ toj ža čas pa mahčymaści volnaj, kab nidzie ničoha nie pieracinała, asabliva padčas snu.

Charč. Raz na dzień prosta nieabchodna haračy sup. U takich sytuacyjach jon lepiej sahravaje i zaścierahaje ad abiazvodžvańnia. Možna prynosić z saboju kipień u termasach i bulony, ci chutka-supy. Plus haračaja kava i harbata.

Što rabić, kali pačynaješ mierznuć. U takich vypadkach treba rabić kruhavyja ruchi rukami i nahami. Heta palepšyć krovazvarot i dapamoža sahrecca. Ale nia treba zabyvacca pra toje, što varta bierahčy enerhiju. Tamu paruchalisia, sahrelisia, i na niejki čas spyniciesia. Niebłahi varyjant — ruchavyja hulni, ci tancy pad muzyku.

Varta sačyć za dychańniem, bo na chałodnym pavietry vielmi chutka možna zastudzić horła.

Spać u namiocie varta hałavoj da vychadu — u vypadku napadu, tak praściej zaryjentavacca i vybracca z spalnika.

Hałoŭnaje — ciopłaja vopratka, haračaja ježa i siła duchu!

Kamientary

Ciapier čytajuć

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni4

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni

Usie naviny →
Usie naviny

Ihar Karniej: Što niemahčyma daravać kryvažernaj sistemie26

Biełaruski futbalist vyratavaŭ čałavieka, što tanuŭ1

Pasažyra samalota ŭ ZŠA prymatali skotčam da kresła paśla bojki na borcie1

Pucin daŭ ukazańnie troje sutak nie bić pa Kijevie12

U Homieli za palityku asudzili kiraŭnika abjadnańnia, jakoje šukaje pareštki achviaraŭ vajny i stalinskich represij, i jaho žonku-miedsiastru9

Kucharaŭ: Budaŭnictva treciaj linii mietro nie pieranosicca1

Novaja madel Claude za 44 chviliny ŭzłamała šyfr, jaki nie mahli razhadać 373 hady4

«U siezon možna zarablać na rybie bolš za 10 000 na miesiac». Biełaruska pra žyćcio na Kamčatcy11

U Krymie ŭ vyniku ŭdaru USU zahinuŭ kiraŭnik rasijskaha fondu «Narodny front. Usio dla Pieramohi!»5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni4

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić