Sys i raj
U kvatery paeta visić husty i ciažki duch čałaviečaj kryvi. «Voś tut jon lažaŭ. Bačyš plamy? Siastra zamyvała, ale nie zamyła», — susiedka Ała nia moža advieści vačej ad ciemnych plaminaŭ na žaŭtavata-załacistym linolijumie. Prachodžu ź vitalni ŭ pakoj. «Chavać budziem na Radanicu, bo 10 traŭnia, na Radanicu, brama ŭ raj adčynienaja; i naš Ciška pojdzie adrazu ŭ raj. Ciška… U našym Haroškavie Sysaŭ mnoha, tamu nas klikali Ciškami. Baćka naš — Ciška, i my ŭsie jahonyja Ciški, a nia Cichanavičy», — tvar siastry paeta — Valanciny — zmorščvajecca ad pakutlivaj horyčy, i jana pačynaje płakać. Idu na kuchniu, sastaŭlaju pad stoł pustyja butelki z-pad harełki i vina. Kuru. Sychodžu. Pa darozie damoŭ pišu raźvitalny vierš:
Viadro vina ciabie zaŭždy čakaje.
Ty pješ, badziaješsia, bujaniš, pješ,
A hienijalnaja duša tvaja śpiavaje
Za dobrym vieršam novy lepšy vierš…
Zdarožany, źniasileny pakutnik —
Ty začyniaješsia ŭ zachłamleny pakoj,
Dzie ŭ zmroku tytuniova-kałamutnym
Biaskonca pješ lubimy svoj napoj.
Kroŭ z horła vyciakaje na padłohu.
Kroŭ vyciekła, źmiašanaja ź vinom.
Ty — čysty — vypraŭlaješsia ŭ darohu,
U śvietły i prazrysty, rajski dom.
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary