Fabryka zorak. Nazvany futbolny kłub z samaj prybytkovaj akademijaj u śviecie
Mižnarodny centr spartyŭnych daśledavańniaŭ u futbole (CIES Football Observatory) skłaŭ rejtynh sa sta samych prybytkovych kłubnych futbolnych akademij śvietu z punkta hledžańnia dachodaŭ, atrymanych za apošnija dziesiać hadoŭ za košt tranśfieraŭ hulcoŭ.
Bienfika — 38-y razovy čempijon Partuhalii — užo niekalki dziesiacihodździaŭ pradukuje dziasiatki budučych zorak i pastaŭlaje na jeŭrapiejski rynak. Vypusknikami akademii byli Biernardu Siłva, Edersan, Viktar Lindelof, Žaau Fieliš. Fota: Matthias Schrader / AP
Samaj prybytkovaj nazvanaja akademija (taja, dzie atrymlivajuć azy futboła budučyja zorki) partuhalskaj «Bienfiki», jakaja za spravazdačny pieryjad pradała 30 futbalistaŭ sumarnym koštam €516 młn.
Druhoj u rejtynhu stała akademija amsterdamskaha «Ajaksa», jakaja vypuściła 36 futbalistaŭ na sumu €376 młn. Treciaja pazicyja zastałasia za francuzskim «Lijonam», jaki pradaŭ 32 vypusknikoŭ na sumu €370 młn.
Čaćviortaje miesca ŭ madrydskaha «Reała», jaki pradaŭ 28 hulcoŭ na €364 młn. Piataje miesca trymaje «Čełsi», jaki pradaŭ 28 hulcoŭ na €347 młn.
U dziasiatku taksama ŭvachodziać «Manaka», «Sportynh», «Totenchiem», «Mančester Sici», «Atałanta».
Varta taksama adznačyć krainy pa-za Jeŭropaj. 13-je miesca ŭ brazilskaha «Fłamienha», a 14-je ŭ arhiencinskaha «Ryvier Płejta».
«Barsiełona» na 22-je miescy, «Arsienał» na 23-m, daniecki «Šachcior» — 43-i, kijeŭskaje «Dynama» — 70-je, poznański «Lech» — 83-i.
Biełaruskich kłubaŭ u rejtynhu niama.
Čytajcie taksama:
Pamior lehiendarny futbalist Franc Biekienbaŭer
Futbolny kłub dziela matča pralacieŭ amal 7 tysiač kiłamietraŭ. Kab prajhrać 0:12
Matč za Supierkubak Turcyi, što mieŭsia prajści ŭ Saudaŭskaj Aravii, admianili z-za cytat Ataciurka