SOS ad «Niomanu»
Škłozavod «Nioman» (Biarozaŭka), jaki niadaŭna naviedaŭ prezydent krainy, prosić dapamohi: zavodu terminova patrebny $10 młn kredytaŭ na vypłatu pazyk i madernizacyju vytvorčaści. Praŭda, urad pravodzić reanimacyju zavodu nie śpiašajecca, maŭlaŭ, sami vinavatyja: štohod z zavodu naŭprost vynosiłasia 30—35% pradukcyi.
Zapachła atamam
Prajekt pabudovy CEC u Bieraści moža być pierahledžany. CEC musiła pracavać na vuhali, adnak u «Bieraścieenerha» aktyŭna abmiarkoŭvajecca mahčymaść zamieny vuhalu na inšy vid paliva ci naahuł admovy ad budaŭnictva. Kali rašeńnie pra budaŭnictva atamnaj elektrastancyi ŭ Biełarusi budzie pryniata, stancyja koštam $140 młn zrobicca niepatrebnaj, miarkujuć enerhietyki.
MAZ u Rumyniju
MAZ vyjhraŭ tender na pastaŭku 30 aŭtobusaŭ u Rumyniju. Mašyny majuć ruchaviki «Mersedes» standartu «Eŭra-3» i miescy dla invalidnych vazkoŭ. Konkurs na pastaŭku aŭtobusaŭ na radzimu Ściapana Batury MAZ vyjhraje ŭžo piaty hod zapar.
Krasoŭki dla Chuana
Firma «Biełkielmie» vyrvałasia na rynak EZ. Upieršyniu pradpryjemstva nakiravała na ekspart u Hišpaniju 1100 paraŭ krasovak. Dahetul abutak išoŭ na prodaž tolki ŭ Biełaruś dy krainy SND. Hišpanskaja firma «Kielmie» vałodaje 33% akcyj zarehistravanaha ŭ Biełaaziersku SP «Biełkielmie». U pieršym paŭhodździ firma vyrabiła 89 tys. paraŭ spartovaha abutku.
Handal źlitkami
Nacbank pačaŭ nia tolki pradavać, ale i kuplać u nasielnictva srebnyja dy płacinavyja źlitki. Ich prodaž byŭ raspačaty dva z pałovaj miesiacy tamu. Za hety čas ŭžo nabyta 30 kilahramaŭ srebra i try kilahramy płaciny.
Babulčyna biada
Deputaty Mienskaha harsavietu zaćvierdzili staŭki adzinaha padatku dla pradprymalnikaŭ. U siarednim jany źnižany na 15—20%, ale tym, chto musić płacić PDV, radaści ad hetaha mała. Niepryjemny siurpryz padrychtavali deputaty babulkam-pradprymalnicam: za prava handlavać na vulicy škarpetkami i inšymi samatužna viazanymi vyrabami ciapier treba płacić 30 eŭra ŭ miesiac, polietylenavymi pakietami — 35 eŭra.
AK, AFN
Kamientary