Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1515

Šrubalot ci hielikopter?

— Tata, heta šrubalot ci hielikopter? — pytajecca majo mienšaje, piacihadovaje chłapčanio. Voś i dumaj, jak patłumačyć, što heta synonimy, a ŭ škole ŭvohule daviadziecca kazać "viertalot", bo inačaj nastaŭnica (navat biełmovy) moža nie zrazumieć:)

— Tata, heta šrubalot ci hielikopter? — pytajecca majo mienšaje, piacihadovaje chłapčanio. Voś i dumaj, jak patłumačyć, što heta synonimy, a ŭ škole ŭvohule daviadziecca kazać "viertalot", bo inačaj nastaŭnica (navat biełmovy) moža nie zrazumieć:) Takija linhvistyčnyja dylemy ŭ nas ź im uźnikajuć raz-poraz, a nia tolki siońnia, kali čarhovy raz vybralisia na spartovy aeradrom pad Mienskam.

Cimoch ź pialonak "zapaŭ" na avijacyju. Samaloty dy hielikoptery — ulubionyja cacki. Zasynaje, pakłaŭšy hałavu na encyklapedyju "Avijacyja" z fajnymi fota latalnych aparataŭ — ad etažerki bratoŭ Rajt da "boinhaŭ". U vychodnyja inšym razam vybirajemsia na aeradrom u Baravoj, dzie małomu možna navat papoŭzać pa kryle sapraŭdnaha źniščalnika — kaniešnie, užo muzejnaha.

Peŭna, usie baćki, jakija razmaŭlajuć z małymi pa-biełarusku, voś tak, praktyčna, na kožnym kroku sutykajucca z prablemaj unarmavańnia movy. Kaniešnie ž, jana isnuje i daje pra siabie viedać.

U pryvatnaści, łaŭlu siabie na tym, što raz-poraz pieraklučaju fanetyčnuju "raskładku". Kali ŭ etery "Svabody" na aŭtamacie kažu, naprykład, klasa, to ŭ razmovie ź siastroj, viaskovaj nastaŭnicaj, pytajusia pra jejny kłas. Bo tak my ź joj vymaŭlali z malenstva, i inšy varyjant hučyć manerna:)

Prykłady možna doŭžyć, ale nia budziem pieratvarać postynh u dysertacyju:) Adno što nia treba viešać sabak na nacdemaŭ, jakija, maŭlaŭ, usio zabłytali svajoj "neaklasykaj". Prablema varyjantnaści ŭłaścivaja luboj movie, navat ź liku najbolš adšlifavanych admysłoŭcami. Tak što administracyjny śvierb uładaŭ tut absalutna niedarečy. Mierkavanaja pseŭdareforma artahrafii moža kančatkova zabłytać paspality lud, pahoršyć i tak niezajzdrosnuju moŭnuju sytuacyju. Siońnia ž jana takaja, što łamańnie dzidaŭ vakoł prablemy napisańnia imia Piter/Pitar:) nahadvaje bojku za pusty miech. Całkam maje racyju Piotra Sadoŭski: "U nas u hramadztvie isnuje našmat bolš vastrejšych prablemaŭ, čym pravapis. Skažam, ahulny stan biełaruskaj movy pavinien nas tryvožyć bolš".

Darečy, chto nia čuŭ u etery, raju pračytać hutarku ź im na "Svabodzie". Hruntoŭnyja razvahi daśviedčanaha admysłoŭca, zusim inšy ŭzrovień asensavańnia prablematyki, čym u kaho-kolviek z pramoŭteraŭ artahrafičnaha zakonu.

P.S. Mierkavany časavy łah da ŭstupleńnia toha zakonu ŭ siłu tearetykam "neaklasyki" varta było b skarystać dla napracoŭki narmatyŭnaj bazy dy vydańnia adpaviednaj litaratury. Spadziavacca na toje, što entuzijasty ŭsio adolejuć samavukam, nia varta. Sam biez daviednikaŭ jak biaz ruk. Adnaje taniusieńkaj brašurki "Biełaruski klasyčny pravapis", vydadzienaj niekali ŭkładkaju ŭ "NN", katastrafična mała.

P.P.S. Chto ź mienčukoŭ jašče nie vaziŭ małych u Baravuju — raju. Tam nieŭprykmiet sabrali sapraŭdny muzej avijacyi pad adkrytym niebam. Uražańnie našmat macniejšaje, čym ad adnaho abłuplenaha "Li-2" za muzejem Ajčynnaj vajny:)

Kamientary15

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi17

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja i Łatuška ŭ Varšavie ŭskłali vianki razam z Naŭrockim i Naŭsiedam14

U Dziaržynsku łavili kazulu, jakaja prybiehła na dvor dziciačaha centra VIDEA1

U histaryčnaha budynka z Hłybokaha narešcie źjaviŭsia haspadar1

U novaj abaronnaj stratehii ZŠA nazvali Rasiju «pastajannaj, ale kantralavanaj pahrozaj»4

U Kapyli z dušoj upryhožyli dziciačuju biblijateku. Vycinankami z Puškinym, Lermantavym i Jasieninym FOTAFAKT17

Vital Kutuzaŭ raskazaŭ, jak lehienda italjanskaha futbołu Paoła Maldzini pravałendaŭsia try hadziny, kab nastroić biełarusu interniet

Biełaruś vyvodziać ź izalacyi nie prosta tak — Zianon Paźniak pra palityku Trampa74

Kiemlivy i sprytny maładzion dvojčy najechaŭ na aharodžu dziela strachoŭki1

«Hamniet» — šedeŭr, natchniony historyjaj žyćcia Šekśpira. I bliskučaja ihra akciorak, jakich my viedajem pa «Čarnobyli»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi17

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić