Litaratura

Vyjšaŭ zbornik zamiežnych detektyvaŭ pa-biełarusku

U biblijatecy časopisa «PrajdziŚviet» «PostScriptum», a taksama ŭ biblijatecy Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ «Kniharnia piśmieńnika» vyjšaŭ zbornik detektyŭnaha apaviadańnia «Złačynstva, ser!» (vydaviectva «Knihazbor»).

Kniha składajecca ź dźviuch častak: pieršaja, adnajmiennaja, źmiaščaje kłasičnyja i sučasnyja detektyŭnyja apaviadańni, druhaja, pad nazvaj «Biasčynstva, ser!», — parodyi na detektyŭny žanr. U dadatku pradstaŭlenyja dva recepty napisańnia dobrych detektyŭnych tvoraŭ.

Kancepcyja zbornika «Złačynstva, ser!» hruntujecca na mierkavańni, što detektyŭnaje apaviadańnie — nieabaviazkova žanr masavaj litaratury.
Dla zbornika abiralisia tvory, jakija pakazvajuć detektyŭ z roznych bakoŭ, demanstrujuć roznyja epochi i aŭtarskija styli i abjadnoŭvajucca nietryvijalnaściu padychodu da prachadnoha, zdavałasia b, žanru. U knizie možna znajści i tak zvany protadetektyŭ — apaviadańnie E. T. A. Hofmana «Mademuaziel de Skiudery» (pierakład Alaksieja Žbanava), u jakim tolki-tolki źjaŭlajucca pieršyja prykmiety žanru, jaki nieŭzabavie zrobicca ci nie samym papularnym, i dva apaviadańni adnaho z baćkaŭ detektyvu Edhara Po, i kłasičnyja tvory pradstaŭnikoŭ žanru H. K. Čestertana i E. Kuina, i apaviadańnie viadomaha (praŭda, zusim nie historyjami pra kradziažy i zabojstvy) češskaha prazaika Kareła Čapeka (pierakład Nadziei Kachnovič), i tvor amierykanca F. Stoktana «Panna ci tyhr?» (pierakład Juli Cimafiejevaj), jakoje ŭvachodzić u samyja znakamityja antałohii amierykanskaha apaviadańnia, i ŭzory sučasnych madyfikacyjaŭ žanru — tvory V. Takarčuk, D. Kłuhiera, M. Blini. Poŭny źmiest knihi možna pahladzieć tut.

Raździeł «Biasčynstva, ser!» źmiaščaje viadomyja kłasičnyja parodyi na historyi pra Šerłaka Chołmsa, napisanyja B. Hartam, R. Staŭtam, Ž. Žyradu i A. Avierčankam, a taksama vialikuju apovieść słavackaj piśmieńnicy Danieły Kapitaniavaj «Zabojstva ŭ Žłuktavie» (pierakład Siarhieja Smatryčenki), u jakoj aŭtarka prymušaje samych znakamitych detektyvaŭ usich časoŭ i narodaŭ (siarod jakich — nie tolki zhadany ŭžo Šerłak Chołms, Erkiul Puaro, mis Marpł, Nera Vułf, kamisar Miehre, ale i hieroj novaha času kamisar Kałomba i navat ahienty FBR Małder i Skali) rasśledavać zahadkavaje zabojstva ŭ maleńkim słavackim miastečku Žłuktaŭ.

Knihu ŭžo možna nabyć u šerahu kniharniaŭ Minska.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što ŭ realnaści adbyłosia pad Smalavičami? Voś samaja łahičnaja pryčyna nalotu ašalełych rasijskich małaletak2

Što ŭ realnaści adbyłosia pad Smalavičami? Voś samaja łahičnaja pryčyna nalotu ašalełych rasijskich małaletak

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku na Niamizie padletak pierabiahaŭ darohu i trapiŭ pad mašynu3

U Horkach praviali spabornictvy pa traktarnym bijatłonie1

U Astravieckim rajonie školny ŭrok da Dnia rodnaj movy pravioŭ ksiondz4

U minskim parku Horkaha źjavilisia dziasiatki śniehavych i ledzianych fihur FOTAFAKT3

U Google Gemini dadali hienieratar muzyki

U minskim piacipaviarchoviku prarvała trubu z haračaj vadoj, a kamunalniki tydzień nie varušacca

U Tajłandzie palicyja zatrymała sieryjnaha rabaŭnika, pieraapranuŭšysia ŭ kaściumy lvoŭ VIDEA

U Baranavičach na Maślenicu śpiakli trochmietrovy blin FOTY5

Na Homielščynie pačałasia padrychtoŭka da adnaŭleńnia šlachieckaj siadziby

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što ŭ realnaści adbyłosia pad Smalavičami? Voś samaja łahičnaja pryčyna nalotu ašalełych rasijskich małaletak2

Što ŭ realnaści adbyłosia pad Smalavičami? Voś samaja łahičnaja pryčyna nalotu ašalełych rasijskich małaletak

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić